Dňa 5. septembra, na pozvanie Talianskej katolíckej akcie, pápež Ján Pavol II. vykoná niekoľkohodinovú návštevu pútnického miesta Loreto. Príchod Jána Pavla II. do Loreta je naplánovaný na 9. hodinu a 30. minútu. Z letiska sa presunie na Montorso, kde o 10.00 bude predsedať slávnostnej svätej omši. Pri nej vyhlási za blahoslavených Pedra Tarresa y Clareta, Alberta Marvelliho a Pinu Surianovú. Po modlitbe Anjel Pána a záverečnom požehnaní sa presunie do Centra mladých, ktoré nesie jeho meno. Po obede a odpočinku odletí o 17.00 z Loreta späť do Castel Gandolfa.
Počas svätej omše vyhlási pápež troch nových blahoslavených: dvoch Talianov a jedného Španiela.
Sú to Talian, Alberto Marvelli, ktorý žil v rokoch 1918 – 1948, známy ako inžinier lásky, ktorý kráčal po vlastnej ceste svätosti tým, že sa celý daroval a rozdával v službe chudobným a núdznym po druhej svetovej vojne. Zomrel mladý, ani nie 29 ročný potom, ako ho zrazilo nákladné auto.
Druhou kandidátkou na blahorečenie je Talianska Pina Surianová, ktorá žila v rokoch 1915 – 1950. Na svojej ceste k vrcholu svätosti sa opierala o tri piliere: eucharistiu, apoštolát a hrdinstvo. Bola mladé a pekné dievča, ale sa zriekla manželstva a rodiny, aby išla svojou cestou, na ktorú ju volal Pánov hlas. Nestala sa ani rehoľnou sestrou. So súhlasom svojho duchovného vodcu sa v roku 1948 rozhodla ponúknuť Bohu ako obeť za kňazov. Rok nato ťažko ochorela. Zomrela v roku 1950.
Peter Tarrés bol kňazom a žil v rokoch 1905 – 1950. Narodil sa v španielskej Manrese, ktorá sa stala známou vďaka svätému Ignácovi z Loyoly, zakladateľovi jezuitov. Peter vyštudoval medicínu a ako 23 ročný už bol lekárom v Barcelone. Po štyroch rokoch v ňom však dozrelo povolanie ku kňazstvu. Kňazskú vysviacku prijal v roku 1942. Zomrel o 8 rokov neskôr.
LORETO- HISTÓRIA
Loreto, ležiace neďaleko pobrežia Jadranského mora, je už od 14. storočia po
Ríme najvýznamnejšie a najnavštevovanejšie pútnické miesto Talianska.
Vzniklo na mieste, kde podľa legendy bol anjelskou rukou prenesený z
Nazaretu rodný dom Panny Márie. Dôležitosť Loreta vzrástla najmä po roku
1586, keď mu Svätý Otec Sixtus V. udelil mestské práva.
Centrálnym námestím pútnického miesta je Piazza della Madonna s prekrásnou
fontánou zo 17. storočia. Dominantou námestia je gotický kostol Santuario
della Santa Casa, ktorého základy na mieste staršieho chrámu položil roku
1468 pápež Pavol II. Stavali ho viac ako sto rokov. Kupola pochádza z roku
1500, fasáda, ktorá už nesie znaky neskorej renesancie, je z rokov 1583 až
1587.
V interiéri nás zaujme predovšetkým pekná krstiteľnica z roku 1607, dve
sakristie vyzdobené umelecky hodnotnými freskami z 15. storočia od Melozza
de Maiana, a 21 kaplniek venovaných rozličným národom. Najväčším skvostom
baziliky je Santa Casa - Svätý dom, jednoduchá stavba, ktorá sa týči pod
kupolou. Domček je vysoký a široký 4 metre a dlhý skoro 9 metrov.
Už vyše sedem storočí je tento Svätý dom cieľom kresťanov nielen z
Talianska, ale z celého sveta. Legenda hovorí, že skôr než ho Anjel 10.
decembra 1294 umiestil na kopec nad osadou Loreto, nachádzal sa pri Trsati
pri Rijeke a potom pri meste Re-canati. Bezbožnosť a lúpeže plány Anjela
dvakrát zmenili.
Pápeži a cirkevní hodnostári, cisári a králi navštevovali toto posvätné
miesto, aby Pannu Máriu obdarovali a vyprosili si od nej dary potrebných
milostí. Boli tu aj umelci ako Michelangelo a Mozart, vedci Galileo Galilei
a Descartes, ale aj objavitelia, ako Krištof Kolumbus, tí všetci si pred
obrazom Panny Márie pokorne pokľakli a pomodlili sa svoje Zdravas.
Návšteva Svätého domu je veľkým duchovným zážitkom. Sčernené múry s
fragmentmi fresiek zo 14. a 15. storočia a oltár s Pannou Máriou s nápisom
Hic verbum caro factum est - Tu sa slovo stalo telom, pôsobia prekvapujúco
prosto. Rozprávajú o skromnosti a pokore Matky Božej. Santa Casa je to pravé
miesto na rozjímanie a modlitby. Je to aj miesto inšpiratívne. Odtiaľto sa
pred viacerými storočiami začali šíriť oslavné spevy na Pannu Máriu ako
Bohorodičku, známe ako Loretánske litánie.
Najstaršie, doteraz známe mariánske litánie, pochádzajú z XII. storočia.
Mali jednoduchý princíp. Pričleňovali sa k nim metafory na Pannu Máriu. Vo
včasnom stredoveku sa mariánske litánie neujali. Ujali sa však litánie,
ktoré sa modlievali a spievali v Lorete. Podľa tohto pútnického miesta
dostali aj pomenovanie a časom nadobudli všeobecnú platnosť.
Prvý, doteraz známy nápev Loretánskych litánií, zložil Constanzo Porta,
regenschori v Lorete a vydal ho v roku 1576. Tieto litánie sa spievali v
loretánskom dóme na vigíliu a sviatok Panny Márie. Sixtus V. ich obdaril
roku 1587 odpustkami v bulle Redituri. Benedikt XIV. ich schválil spolu s
litániami ku všetkým svätým a povolil ich používať pri verejných
bohoslužbách. Tak sa stali jedinými oficiálnymi mariánskymi litániami s
potvrdením najvyššieho učiteľského úradu Cirkvi.
Prenesenie Svätého domu Anjelom predchádza jeho objavenie vo Svätej zemi sv.
Helenou, matkou cisára Konštantína Veľkého. Ona objavila v Nazarete aj
domček Svätej rodiny a dala nad ním postaviť baziliku, ktorá je jedným z
najsvätejších miest kresťanského sveta. Dom Narodenia Preblahoslavenej Panny
Márie bol posvätený tajomstvom vtelenia a skrytého života Božieho Syna
Ježiša Krista.
V jednoduchom interiéri Svätého domu najväčšiu pozornosť veriacich vzbudzuje
milostivý obraz Matky Božej, stojacej v nike nad oltárom. Soška, skvostný
odev i koruny na hlavách, sú umiestené medzi pásmi stĺpov a predstavujú
výjavy z pozemského života Panny Márie. Na výtvarnom stvárnení Svätého domu
sa podieľali najlepší umelci renesančného Talianska.
Zvláštnosťou baziliky Santuario della Santa Casa sú kaplnky obklopujúce
Svätý dom, akoby ho chceli ochraňovať. Za pozornosť stojí predovšetkým
výzdoba Talianskej kaplnky, ktorej súčasťou je Santa Casa. Hrdo sa vypína k
nebu a tvorí vnútornú časť kupole s freskami ospevujúcimi Loretánske
litánie. Centrálnou postavou výzdoby je triumfujúca Panna s korunou na
hlave, ako symbolom mena Matky Božej.
Ďalšími témami na klenbách sú Nepoškvrnené Počatie: vyhnanie Adama a Evy z
raja a Obetovanie Panny Márie v chráme. Pod krížovou rímsou sú Danteho slová
"Panna, Matka, dcéra svojho syna". V lunetách sú vyobrazenia sv. Františka z
Assisi a sv. Mikuláša z Tolentína, ktorí predpovedali prenesenie Svätého
domu, a sv. Jozefa z Copertína. Vo štvrtej lunete je zobrazený Pedro de
Villa, námorník Krištofa Kolumbusa, ktorý v Lorete vykonal ďakovný sľub.
Pre slovanské národy, a pre Slovákov zvlášť, je cenná Slovanská kaplnka sv.
Cyrila a sv. Metoda. Jej výzdoba sa nesie v znamení výtvarného stvárnenia
oltára, kde sú svätci v spoločnosti Panny Márie s Dieťaťom.
V roku 1920 pápež Benedikt XV. slávnostne vyhlásil Pannu Máriu Loretánsku za
patrónku letcov, aby tak symbolizoval prenesenie Svätého domu Anjelom. Bol
to ten istý Kristov námestník, ktorý po požiari Svätého domu v roku 1921 ho
dal zrekonštruovať.
Po jeho smrti pokračoval v obnove pápež Pius XI., ktorý dal v roku 1922
vyrobiť aj novú sošku Madony. Nová socha je vyrobená z libanonského cédra z
Vatikánskych záhrad. Samotný pápež ju potom korunoval vo Vatikáne a
slávnostne dal previesť do Loreta.Vo svete vznikali mnohé napodobeniny tejto kaplnky. Medzi najznámejšie patrí tá v Prahe. Na Slovensku je známa kópia kaplnky vo františkánskom kláštore v Malackách.
