Program návštevy Jána Pavla II. na druhý deň 15. augusta sa začal presunom v papamobile z pútnického domu Notre-Dame na obrovské trávnaté priestranstvo vedľa baziliky, na ktorom predsedal slávnostnej svätej omši zo sviatku Nanebovzatia Panny Márie. Auto so Svätým Otcom prechádzalo pomedzi veriacich, ktorých prišlo do Lúrd na túto slávnosť viac ako 300 tisíc. Svätá omša sa začala o 10. hodine a spoločne s Jánom Pavlom II. koncelebrovali prítomní domáci i zahraniční biskupi medzi nimi aj Mons. Ján Babjak, prešovský gréckokatolícky biskup. Po úvodnom pozdrave biskupa Tarbsko-lurdskej diecézy Mons. Jacquesa Perriera nasledoval úkon kajúcnosti pokropením vodou zo zázračného prameňa.Po čítaniach a evanjeliu sa pútnikom prihovoril Ján Pavol II., ktorý vo svojej homílii povedal:
„Ja som Nepoškvrnené počatie.“ Tieto slová, ktoré Panna Mária povedala Bernadete 25. marca 1858, znejú dnes s mimoriadnou intenzitou. Tohto roku si totiž pripomíname 150. výročie slávnostného vyhlásenia dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie, ktoré uskutočnil blahoslavený pápež Pius IX. apoštolskou konštitúciou Inefabilis Deus.
Veľmi som túžil uskutočniť púť do Lúrd, aby som pripomenul túto udalosť, ktorá oslavuje Najsvätejšiu a nerozdielnu Trojicu. Nepoškvrnené počatie Panny Márie je znamením nezištnej lásky Boha Otca, je dokonalým výrazom vykúpenia, ktoré uskutočnil Boh Syn a začiatkom plného života pod vedením Ducha Svätého. Pod materským pohľadom Panny Márie vás srdečne pozdravujem, drahí bratia a sestry, zídení pri Massabiellskej jaskyni, kde budeme spievať na chválu tej, ktorú budú blahoslaviť všetky pokolenia (porov. Lk 1, 48).
Pozdravujem predovšetkým francúzskych pútnikov s ich biskupmi, osobitne predsedu biskupskej konferencie a Mons. Jacquesa Perriera, biskupa Tarbes a Lúrd, ktorému ďakujem za srdečné slová privítania na začiatku svätej omše. Pozdravujem pána ministra vnútra, ktorý tu zastupuje francúzsku vládu i ďalších občianskych i vojenských predstaviteľov. Môj pozdrav patrí tiež pútnikom, ktorí sem prišli z rôznych krajín Európy a sveta i všetkým tým, čo sú s nami v duchu spojení prostredníctvom rozhlasu a televízie. S veľkou láskou zdravím vás, drahí chorí, ktorí ste prišli sem na toto požehnané miesto hľadať úľavu a nádej. Nech vám dá Presvätá Panna pocítiť svoju prítomnosť a nech dá útechu vašim srdciam.
„V tých dňoch sa Mária vydala na cestu do hôr“ (Lk 1,39). Slová evanjeliového rozprávania nám umožnili pohľadom srdca opäť vidieť mladú devu z Nazaretu na ceste do judského mesta, kde bývala jej sesternica, aby jej prišla pomôcť. Pri Márii nás osobitne zaujme nežná pozornosť, voči jej staršej príbuznej. Jej láska je konkrétna, neobmedzuje sa iba na slová, ale konkrétne jej pomáha. Panna Mária svojej sesternici darúva samu seba, a nič za to nežiada. Dokonale pochopila, že dar prijatý od Pána je viac úlohou ako privilégiom a to ju zaväzuje všetkým slúžiť nezištne, lebo toto je vlastná charakteristika lásky.
„Velebí moja duša Pána“ (Lk 1,46). Pocity, ktoré prežíva Panna Mária počas stretnutia s Alžbetou mocne vytrysknú v chválospeve Magnificat. Jasne hovorí o nádejnom očakávaní „Pánových chudobných“ spolu s vedomím naplnenia prísľubov, že „Boh pamätá na svoje milosrdenstvo“ (porov. Lk 1,54).
Radosť Panny Márie, ktorým je preniknutý celý Magnificat, pramení práve z tohto uvedomenia si Božích prísľubov. Je to radosť z toho, že Boh na ňu hľadí aj napriek tomu, že je iba „ponížená služobnica“ (porov. Lk 1,48), je to radosť so „služby“, ktorú môže prejaviť vďaka veľkým veciam, ku ktorým ju povolal Všemohúci (porov. Lk 1,49), je to radosť z toho, že môže zakúsiť eschatologickú blaženosť, ktorá je vyhradená „poníženým“ a „hladným“ (por. Lk 1,52-53).
Po Magnificate nastáva ticho. O troch mesiacoch Máriinej prítomnosti u sesternice Alžbete sa nič nehovorí. Alebo je tým povedané niečo oveľa dôležitejšie, totiž, že dobro nerobí okolo seba hluk a sila lásky sa prejavuje v diskrétnom tichu každodennej služby.
Panna Mária svojimi slovami i mlčaním stojí pred nami ako vzor na našej ceste. Nie je to ľahká cesta. Pre hriech prvých rodičov ľudstvo nesie so sebou ranu hriechu, ktorého dôsledky naďalej pociťujú aj vykúpení. Ale zlo a smrť nebudú mať posledné slovo! Panna Mária to potvrdzuje celým svojím bytím ako živý svedok víťazstva Krista, našej Paschy.
Veriaci to pochopili, a preto prichádzajú v zástupoch k tejto jaskyni, aby tu počúvali materské napomenutia Panny Márie a uznávajú v nej „Ženu odetú slnkom“ (Zjv 12, 1), Kráľovnú, ktorá žiari vedľa Božieho trónu (porov. Resp. žalm) a prihovára sa za nich.
Cirkev dnes oslavuje slávne Máriino Nanebovzatie s telom a dušou. Dve dogmy, jedna o Nepoškvrnenom počatí a druhá o Nanebovzatí, spolu veľmi úzko súvisia. Obe ohlasujú slávu Krista Vykupiteľa a Máriinu svätosť, ktorých ľudský osud je už teraz dokonale a definitívne naplnený v Bohu.
„Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja“ (Jn 14,3). Mária je zárukou naplnenia Kristovho prísľubu. Jej nanebovzatie sa teda pre nás stáva „znamením bezpečnej nádeje a útechy“ (LG 68).
Drahí bratia a sestry! Z tejto Massabiellskej jaskyne hovorí Panna Mária aj k nám, kresťanom tretieho tisícročia. Počúvajme ju! Počúvajte ju predovšetkým vy, mladí, ktorí hľadáte odpoveď, ktorá by dala zmysel vášmu životu. Tu ju môžete nájsť. Je náročná, ale je to jediná odpoveď, ktorá je plne uspokojivá, lebo obsahuje tajomstvo pravdy, radosti a pokoja.
Z tejto jaskyne sa osobitne obraciam k ženám. Keď sa Panna Mária zjavila na tomto mieste, zverila svoje posolstvo mladému dievčaťu, akoby tým chcela zdôrazniť zvláštne poslanie žien v našich časoch zvádzaných materializmom a sekularizmom - poslanie byť v dnešnej spoločnosti svedkami tých základných hodnôt, ktoré sú viditeľné jedine očami srdca. Vám, ženám, pripadá úloha byť strážkyňami neviditeľného! Naliehavo vyzývam všetkých vás, drahí bratia a sestry, aby ste urobili všetko, čo je vo vašich silách pre to, aby sa každý život rešpektoval od počatia až po prirodzenú smrť. Život je posvätným darom a nik si nemôže namýšľať, že je jeho pánom.
A nakoniec, naša Lurdská Pani má posolstvo pre každého: buďte slobodnými mužmi a ženami! Ale pamätajte: ľudská sloboda je sloboda ranená hriechom. Je to sloboda, ktorá sama potrebuje, aby bola oslobodená. Kristus je jej osloboditeľom. On je ten, ktorý „nám vydobyl slobodu“ (por. Gal 5,1). Bráňte svoju slobodu!
Drahí priatelia, vieme, že sa môžeme spoľahnúť na Pannu Máriu, ktorá nikdy nezhrešila a je jediným stvorením, ktoré je dokonale slobodné. Jej zverujem vás. Kráčajte spolu s ňou po svojej ceste, ktorou smerujete k úplnému naplneniu vašej ľudskosti.
