Pápež Ján Pavol II. prijal 8. októbra na audiencii skupinu filipínskych biskupov počas ich úradnej návštevy Ad limina. V príhovore k nim povedal:„Dnešný klérus nesmie podľahnúť pokušeniu chápať kňazstvo príliš svetským spôsobom ako „zamestnanie“ alebo „kariéru“, ako niečo, čím dosiahne iba zásluhy. Klérus by mal kňazstvo chápať oveľa viac ako povolanie odovzdávať samého seba a konať službu blížnemu a s rozhodnosťou prijímať dar celibátu ako aj všetko, čo je s ním spojené. Celibát sa má považovať za podstatnú súčasť vnútorného a vonkajšieho života kňaza a nielen za zdedený ideál, ktorý treba rešpektovať.
Životný štýl niektorých duchovných však žiaľ úplne protirečí duchu evanjeliových rád a to napriek tomu, že tento duch by mal byť vlastný špiritualite každého kňaza. Škandalózne správanie sa niekoľkých málo kňazov ohrozilo vierohodnosť mnohých iných. V tejto súvislosti by som vám rád povedal, že rozhodne viem o úsilí, ktoré ste podnikli, aby ste sa postavili tomuto problému. Chcel by som vás aj povzbudiť, aby ste nikdy nestratili nádej.
Byť pravými učeníkmi predpokladá lásku, súcit s blížnym a súčasne aj prísnu disciplínu v prospech blaha všetkých. Buďte vždy spravodliví a plní milosrdenstva. Preto je potrebné prikladať veľký význam a starostlivosť výchove kňazov a formácii bohoslovcov.
Keď sa bohoslovec prihlási do seminára, okamžite začína proces formácie, aby sa stal dobrým a svätým kňazom. A to predpokladá rôzne roviny formácie a vzdelávania bohoslovcov.
Na prvom mieste je ľudská formácia, aby bohoslovec vôbec dokázal vnútorne spracovať kňazské cnosti ako jednoduchosť, cudnosť, múdrosť, trpezlivosť a poslušnosť.
Na druhom mieste je intelektuálna formácia predovšetkým vo filozofii a teológii s vernosťou Učiteľskému úradu Cirkvi.
Po tretie, v kňazských seminároch musí prebiehať aj pastoračná formácia, čím sa bohoslovec stane schopným realizovať teologické princípy v pastorácii.
A nakoniec je potrebné uviesť duchovnú formáciu. Najdôležitejšie je pravidelné prijímanie sviatostí predovšetkým sviatosti zmierenia. Ale treba pestovať aj osobnú modlitbu a zbožnosť a dôležité je aj časté stretávanie sa s duchovný otcom. Tak možno vychovávať kňazov, ktorí budú s radosťou konať všetko, aby Pánovi zachovali svoju vernosť a aby slúžili jeho stádočku.“