„Drahí bratia a sestry.Najsvätejšia Panna mi dopriala milosti, že som sa tu mohol vrátiť a uctiť si ju v tejto slávnej svätyni, kde Božia Prozreteľnosť inšpirovala blahoslaveného Bartola Longa, aby odtiaľto sa šíril modlitba svätého ruženca. Dnešná návšteva je v istom zmysle vrcholom Roku svätého ruženca. Ďakujem Pánovi za ovocie tohto roku, lebo prispel k významnému povzbudeniu k tejto modlitbe, ktorá je jednoduchá a hlboká zároveň. Vychádza so srdca viery a javí sa ako vysoko aktuálna voči výzvam tretieho tisícročia a ako naliehavé úsilie novej evanjelizácie.
V Pompejách je táto aktuálnosť osobitne zrejmá v kontexte antických Pompejí Rímskej ríše, ktoré boli pochované lávou Vezuvu v roku 79 po Kristovi. Tieto ruiny k nám hovoria a kladú nám naliehavú otázku: aký je cieľ človeka? Pompeje sú svedectvom veľkej kultúry, no okrem jasných odpovedí nám zjavujú aj jej znepokojujúce otázniky. Mariánske Pompeje sa zrodili zo srdca týchto otázok a ako odpoveď na ne ponúkajú zmŕtvychvstalého Krista a jeho evanjelium, ktoré prináša spásu.
Dnes, tak ako aj v časoch antických Pompejí, je nevyhnutné ohlasovať Krista spoločnosti, ktorá sa vzďaľuje od kresťanských hodnôt, či dokonca na nich zabúda. Ďakujem talianskym štátnym predstaviteľom, že pomohli zorganizovať túto moju púť, ktorú som začal od antického mesta. V duchu som tak prešiel po moste dialógu, plodného dialógu z kultúrneho a duchovného hľadiska. Na pozadí antických Pompejí ruženec dostáva viac ako symbolickú hodnotu obnovujúcej sily kresťanského ohlasovania v súčasnom svete.
Čo je vlastne ruženec? Zhrnutie evanjelia. Neustále nás navracia k základným scénam z Kristovho života, a tak akoby nám dával „dýchať“ jeho tajomstvo. Ruženec je privilegovanou cestou kontemplácie. Je to, mohli by sme povedať, aj cestou Panny Márie. Kto viac ako ona Krista pozná a miluje ho? O tom bol presvedčený aj blahoslavený Bartolo Longo, apoštol svätého ruženca, ktorý práve kontemplatívnemu a kristologickému charakteru tejto modlitby venoval osobitnú pozornosť. Vďaka tomuto blahoslavenému sa Pompeje stali medzinárodným centrom špirituality svätého ruženca.
Chcel som, aby táto moja púť mala charakter modlitby za pokoj. Meditovali sme o tajomstvách svetla, a chceli sme tak priniesť Kristovo svetlo do všetkých konfliktov a drám na piatich kontinentoch. V apoštolskom liste Ruženec Panny Márie som vysvetlil, prečo je Ruženec modlitbou zameranou už svojou prirodzenosťou za pokoj. Nie je to iba preto, že mocne vzýva príhovor Panny Márie, ale aj preto, že nás približuje spolu s tajomstvom, aj ku Kristovmu plánu pokoja.
Zároveň, v kľudnom rytme opakovaní Zdravasov, ruženec ukľudňuje našu dušu a otvára ho milosti, ktorá prináša spásu. Blahoslavený Bartolo Longo mal prorockú intuíciu, keď v chráme venovanom Ružencovej Panne Márii pridal túto fasádu ako pamätník pokoja. Tak sa problém pokoja stal predmetom modlitby svätého ruženca. Bola to predvídavosť, v ktorej aj dnes, na začiatku tretieho tisícročia, môžeme cítiť aktuálnosť, v tisícročí, v ktorom nás už trápia vetry vojny a potoky krvi v toľkých častiach sveta.
Pozvanie k modlitbe svätého ruženca vychádzajúce z Pompejí, križovatky ľudí každej kultúry, ktorých tu priťahuje táto svätyňa i archeologické vykopávky, nech je aj vyjadrením úsilia kresťanov v spolupráci so všetkými ľuďmi dobrej vôle, aby boli budovateľmi a šíriteľmi pokoja. Nech toto posolstvo prijme čím presvedčivejšie aj občianska spoločnosť, ktorá tu je zastúpená štátnymi predstaviteľmi, ktorých srdečne pozdravujem.“
V závere Ján Pavol II. pozdravil rozličné skupiny: kňazov, rehoľníkov, diakonov, Bohu zasvätené osoby, i miestneho biskupa, Mons. Domenica Sorrentina.
Tesne pred svojím návratom sa Ján Pavol II. opätovne poďakoval miestnym cirkevným i občianskym autoritám za prijatie a veriacim za spoločnú modlitbu. Vyzval ich, aby sa na tomto mieste neprestávali modliť za neho a za jeho poslanie. Potom im udelil svoje apoštolské požehnanie.
