„Tak ako Boh oslobodil Izraela z útlaku Egypťanov a bezpečne ich previedol cez Červené more, tak vedie kresťanov aj dnes prostredníctvom krstu ku slobode od hriechu“ – to bola základná myšlienka na generálnej audiencii v stredu 3. decembra 2003 v Aule Pavla VI. Pápež Ján Pavol II. apeloval na kresťanov, aby práve v Advente vydávali svedectvo nádeje o tomto oslobodení. Boh je osloboditeľom svojho ľudu. Oslobodením a odchodom ľudu z Egypta Boh demonštroval svoju mocnú prítomnosť.Svätý Otec sa sústredil na žalm 114 – Vyslobodenie Izraela z Egypta - ktorý oslavuje „oslobodenie Izraela z útlaku egyptského faraóna, čo je symbolom radikálneho a univerzálneho oslobodenia Božieho ľudu“ a povedal:
„V žalme sa exodus Izraela opisuje po vstup do zasľúbenej krajiny, ktorá je ´svätyňou´ Boha alebo miestom, kde je Boh prítomný medzi svojím ľudom. Na začiatku žalmu, počas exodu, sa Červené more rozostupuje, aby izraelský národ mohol prejsť a na konci putovania po púšti Jordán zasa pokračuje vo svojom toku zanechajúc suché riečisko, aby synovia a dcéry Izraela mohli prejsť. V strede sa pripomína skúsenosť na hore Sinaj – teraz dokonca aj hory majú účasť na veľkom Božom zjavení, ktoré sa naplňuje na ich vrcholoch, podobne ako u živých bytostí. ... Vztýčenie sa vrchov a kopcov bolo preto výrazom poklony Pánovi, Bohu Izraela, akt slávneho velebenia Boha, transcendentálneho Spasiteľa. Boh premieňa skalu na pramienok vody, ktorý sa stáva jazerom – koreňom tohto zázraku je jeho otcovská starostlivosť o jeho národ. Toto gesto nadobúda symbolický význam – je znamením Pánovej spásonosnej lásky, ktorá zachováva a znovu oživuje ľud kráčajúci ďalej po púšti histórie.“
