Na sviatok Ružencovej Panny Márie odletel pápež Ján Pavol II. z Vatikánu helikoptérou do svätyne Ružencovej Panny Márie v Pompejach pri Neapoli. Bola to jeho 143. cesta v Taliansku. Predtým tu bol 21. októbra 1979, na prvé výročie svojho pontifikátu. Po pristátí v archeologickej oblasti starovekých Pompejí odišiel autom na Námestie Bartola Longu pred svätyňou, kde ho vítali desaťtisíce veriacich. Po príchode Svätého Otca pozdravil arcibiskup Domenico Sorrentino, pompejský biskup a neapolský kardinál Michele Giordano. Ján Pavol II. potom prečítal modlitbu, v ktorej vzýval pokoj slovami:
„Kristus je náš pokoj. Hľadíme na neho na začiatku tohto tisícročia, ktoré je tak skúšané napätiami a konfliktmi v každom regióne sveta. Nech Svätá Panna z tohto známeho mariánskeho chrámu na týchto starovekých kopcoch Pompejí, ktoré si Bartolo Longo želal ako znamenie pokoja pre národy, sa ukazuje každému ako Matka a Kráľovná pokoja.“
Nasledovala meditácia a modlitba svätého ruženca s tajomstvami svetla za pokoj vo svete a po nej predniesol Svätý Otec homíliu, v ktorej okrem iného povedal:
„Dnešná návšteva je v istom zmysle korunovaním Roka ruženca. Ďakujem Pánovi za plody tohto roka, ktorý priniesol také výrazné znovuzrodenie tejto modlitby, takej jednoduchej a predsa hlbokej, ktorá preniká do srdca kresťanskej viery a je veľmi aktuálna v situácii výziev tretieho tisícročia s naliehavej potreby novej evanjelizácie.“
Ján Pavol II. potom pripomenul zrúcaniny Pompejí a povedal: „Oni nám kladú rozhodujúcu otázku o osude človeka. Oni sú svedkami veľkej kultúry, o ktorej odhaľujú jasné odpovede ale aj kladú znepokojujúce otázky. Toto mariánske mesto vzniklo v jadre týchto otázok a navrhuje vzkrieseného Krista ako odpoveď, ako ´evanjelium´, ktoré prináša spásu“.
„Dnes,“ pokračoval Ján Pavol II., „tak ako v čase starovekých Pompejí, musíme hlásať Krista spoločnosti, ktorá sa vzďaľuje od kresťanských hodnôt a dokonca stráca svoju pamäť (o nich) ... So starovekými Pompejami v pozadí výzva k modlitbe svätého ruženca nadobúda symbolickú hodnotu nového impulzu hlásať kresťanstvo v dnešnej dobe.“
Svätý Otec tiež zdôraznil, že si želá, aby sa táto púť považovala za úpenlivú prosbu o pokoj.
„Meditovali sme o tajomstvách svetla, aby sa premietlo svetlo Krista na konflikty, napätia a drámy piatich svetadielov. ... Pokojným rytmom opakovania Zdravas Mária ruženec upokojuje našu dušu a otvára ju spásonosnej milosti.
Blahoslavený Bartolo Longo mal prorockú intuíciu, keď zasvätil tento chrám Ružencovej Panne Márii. Chcel tak dať Cirkvi tento skvost ako pamätník pokoja. Pokoj tak vstúpil do samotného ruženca. Je to intuícia, ktorej súčasný význam môžeme iba privítať na začiatku tohto tisícročia tak drásaného víchrami vojny a postriekaného krvou v toľkých regiónoch sveta.
Výzva k modlitbe ruženca, ktorá vychádza z Pompejí, križovatky národov každej kultúry znázornenej svätyňou i priestorom archeologických vykopávok, tiež vyvoláva vedomie povinnosti kresťanov spolupracovať so všetkými ľuďmi dobrej vôle, aby boli budovateľmi a svedkami pokoja.“
Po homílii Svätého Otca sa pútnici pomodlili modlitbu k Panne Márii od blahoslaveného Bartola Longa. Potom zaspievali spev Salve Regina a zástupcovia všetkých svetadielov položili kvety pred obraz Ružencovej Panny Márie. Pred apoštolským požehnaním Svätý Otec povedal: „Modlite sa dnes a vždy v tejto svätyni za mňa.“
Pápež Ján Pavol II. sa potom rozlúčil s občianskymi a náboženskými predstaviteľmi mesta a vrátil sa helikoptérou do Ríma.
