Túto otázku počúvala chorvátska veľvyslankyňa na Slovensku, keď jej telefonovali viacerí nadšení Chorváti z jej vlasti, ktorí si pozreli vo svojej televízii dokumentárny film o Slovensku, o meste Trnava. Film dala natočiť rovnako nadšená veľvyslankyňa Chorvátskej republiky na Slovensku pani Andrea Gustovičová-Ercegovacová, keď bližšie spoznala našu krajinu: „Do krajšej krajiny a na lepšie miesto som sa ani nemohla dostať,“ povedala nám veľvyslankyňa pri našej návšteve na Veľvyslanectve Chorvátskej republiky 4. marca. Toto zaujímavé stretnutie pracovníkov masmédií i zástupkyne Trnavskej univerzity s chorvátskou veľvyslankyňou zorganizoval ThDr. Marián Červený koordinátor Stredoeurópskych katolíckych dní (SEKD) Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy v rámci slávenia SEKD. Výstava: Stopa Chorvátov v Marianke
Na Veľvyslanectve Chorvátskej republiky ma Mišíkovej ulici v Bratislave je totiž inštalovaná mimoriadne zaujímavá výstava o spoločných chorvátsko-slovenských historických koreňoch z hľadiska spoločných dejín oboch cirkví s názvom Stopa Chorvátov v Marianke. Výstava bude otvorená do polovice apríla 2004. Ide o doteraz málo skúmanú oblasť historických vzťahov medzi Slovenskom a Chorvátskom. Výstava má názov Stopa Chorvátov v Marianke a predstavuje historické vzťahy chorvátskych pavlínov so Slovenskom. Marianka bola niekoľko storočí križovatkou cirkevných vzťahov Chorvátska, Poľska a ostatných častí Uhorska. Pavlínske štúdium v Marianke malo úroveň univerzity a dostalo privilégiá pápežskou bulou. V období od r. 1576 do r. 1838 tu pôsobilo 13 chorvátskych generálnych predstavených tejto rehole.
Zaujímavé skutočnosti o Chorvátsku
Chorvátska republika leží medzi Panónskou nížinou a Jadranským morom a preto je zároveň stredoeurópskou ako aj stredozemnou krajinou. Je krajinou výnimočných prírodných krás a bohatého kultúrneho dedičstva. Chorváti sú starým európskym národom, ktorý sa počas búrlivej histórie snažil uchovať svoju identitu, ale zároveň prijal a osvojil si hodnoty európskej civilizácie.
„Moderné Chorvátsko je mladou nezávislou krajinou od roku 1992 a usiluje sa udržať priateľské vzťahy so susedmi a naším cieľom je stať sa členom EÚ a NATO, teda súčasťou euroatlantických integračných procesov a hodnôt,“ povedala nám chorvátska veľvyslankyňa v naozaj srdečnom priateľskom rozhovore. Venovala sa nám celé dve hodiny, podrobne nás poinformovala o svojej krajine a povodila nás s odborným komentárom po celej výstave.
Podľa informácií zo pri sčítania ľudu v roku 1991 v Chorvátsku žije 4 800 000 obyvateľov. Z nich sa hlási k Rímskokatolíckej cirkvi 3 700 000. Katolíkov je tu teda 76%, pravoslávnych 11 %, ateistov sú 4% a moslimov 1 %.
„Historické spojitosti medzi Chorvátskom a Slovenskom sú hlboké a vrstvovité. Vyznačujú sa neprerušenou kontinuitou od skorého stredoveku až do dnešných čias. Obzvlášť silná bola spolupráca v rámci kultúrneho a sociálneho diania. V 12. storočí sa Chorváti a Slováci stretli v jednom štáte – Uhorsku,“ informovala nás veľvyslankyňa a pokračovala:
„Kultúrne vzťahy sa v stredoveku rozvíjali hlavne prostredníctvom pôsobenia cirkvi - spoločnými diecézami, migráciou náboženských hodnostárov, učiteľov a žiakov kláštorov. Bohaté sú aj knižné, kultúrne a politické vzťahy, obzvlášť z obdobia národných obrodení.
Spojitosť Chorvátov a Slovákov v minulosti významne vplývala na kvalitu vzťahov v novej histórii našich dvoch štátov. Prisťahovanie a život chorvátskeho obyvateľstva na Slovensku sa len začína skúmať. Pred tureckými útokmi mnohé chorvátske šľachtické rodiny hľadali útočisko v iných častiach Rakúsko-Uhorska a teda aj na území dnešného Slovenska. Tu sa z nich stali veľmi cenené a vplyvné rodiny,“ Ďalej zdôraznila:
„Dôležité je, že dnes sú si Chorváti aj Slováci vedomí hĺbky a kontinuity svojich vzťahov. Napríklad prvý záhrebský arcibiskup - Juraj Haulik bol Slovák. Záhrebský biskup, Slovák chorvátskeho pôvodu, bol aj Alexander Alagovič. V Trnave sú pochované pozostatky chorvátskeho svätca - Marka Križana – jedného z troch košických mučeníkov. V tomto meste je pochovaný aj ostrogonský arcibiskup Antun Vrančič, narodený v Šibeniku.
Treba spomenúť, že aj rektor prvej trnavskej univerzity bol Chorvát - Juraj Dobronoki a prvý rektor Záhrebského jezuitského kolégia, z ktorého vznikla Záhrebská univerzita bol Slovák Alexander Dobokai. Slovák Štefan Moyses, bansko-bystrický biskup bol zaslúžilým účastníkom chorvátskeho národného obrodenia. Chorvátsky biskup J. J. Strossmayer zastupoval Slovákov vo viedenskej Cisárskej rade, kde Slováci nemali svojho predstaviteľa. Konkrétne im pomáhal s organizáciou ich presťahovania do oblasti Chorvátska, kde žijú ešte aj dnes.
Zvláštne miesto v rozvoji chorvátsko-slovenských kultúrnych vzťahov patrí Spolku sv. Vojtecha v Trnave a Književnému društvu sv. Jeronima v Záhrebe, ktoré založil arcibiskup Haulik z Trnavy. Oba spolky pôsobia a spolupracujú dodnes.“
Cirkev v Chorvátsku
Chorváti prijali kresťanstvo pred trinástimi storočiami. Už v 9. storočí sa zapojili do veľkého európskeho kresťanského spoločenstva. Chorvátski vládcovia stavali kostoly a kláštory. V čase chorvátskeho kráľovstva medzi Chorvátmi pôsobili hlavne benediktíni. Keď Chorvátsko vstúpilo do únie s Maďarskom, osobitnú katolícku pečať mu dávajú františkáni a dominikáni a neskôr jezuiti. Pre štandardizovanie a šírenie chorvátskeho spisovného jazyka urobili veľa najmä náboženskí spisovatelia. Už od 9. storočia sa v Chorvátsku objavil jedinečný jav - liturgia v národnom jazyku napísaná hlaholikou.
V 15. storočí do časti chorvátskeho štátu prichádza turecká osmanská moc. Zo starého chorvátskeho kráľovstva bola odpojená veľká časť, na ktorej prebiehala islamizácia.
Nepriaznivé obdobie pre katolíkov bolo aj v kráľovstve Juhoslávie, ktoré bolo známe diskrimináciou nesrbského obyvateľstva. To viedlo počas II. svetovej vojny ku krvavému zúčtovaniu, v ktorom na všetkých stranách padali nevinné obete, medzi ktorými bol aj väčší počet katolíckych kňazov.
Juhoslovanský komunistický režim obzvlášť napádal cirkev. Kňazi, na čele so záhrebským arcibiskupom Stepinacom boli prenasledovaní. Kňazi aj veriaci prežívali rôzne ťažkosti, dochádza k ateizácii. Cirkev, na čele s kardinálom Stepinacom, sa stala svedkom boja za slobodu národa a náboženské vyznanie. Koncom 60. rokov dochádza k určitej úľave a vtedy sa začala rozvíjať aj cirkevná tlač.
Počas veľko-srbskej agresie v Chorvátsku (1991-1995) národ aj cirkev zažili ťažké obdobie. V Chorvátsku bolo 320 000 utečencov. Zničených alebo poškodených bolo 1426 cirkevných objektov. Ale prostredníctvom programu obnovy, väčšina domovov aj kostolov bolo obnovených a cirkev bola zaradená do života moderného Chorvátska.
„Excelencia, boli by v chorvátskych kláštoroch pre nás možnosti aj duchovných pobytov?“ zaujímala som sa na záver.
„Nemám o tom informácie, ale rada to zistím a dám vám vedieť. Najlepšie by bolo, keby to boli kláštory pri mori však?“ odpovedá s úsmevom veľvyslankyňa a srdečne dodáva: „Odpoviem vám na všetko, čo by vás neskôr ešte zaujímalo, stačí napísať mail či fax.“
