Poľsko sa ako siedma z ôsmich stredoeurópskych krajín, ktoré participujú na projekte Stredoeurópske katolícke dni (SKD), v nedeľu 18. januára predstaví v ostatných krajinách strednej Európy. Účastníci bohoslužieb v Bosne a Hercegovine, Česku, Chorvátsku, Maďarsku, Rakúsku, Slovensku a Slovinsku sa dozvedia stručnú históriu tejto krajiny, so zameraním na dejiny kresťanstva.Cirkev v Poľsku má za sebou vyše tisícročné dejiny. Začínajú sa pokrstením princa Mieška I. v roku 966. Prvým misijným biskupstvom bola Poznaň. Roku 1000 bola zriadená cirkevná organizácia s cirkevnou provinciou v Gniezne a biskupstvami Krakov, Vroclav a Kolobrzeg. Od 25. marca 1992 je v Poľsku 13 cirkevných provincií a 42 diecéz, 2 z nich sú ukrajinsko-byzantského rítu. Krajina má 38 miliónov obyvateľov, z toho 95 % katolíkov. V pastorácii pracuje vyše 21 000 diecéznych a viac ako 6 000 rehoľných kňazov. V poľských seminároch teraz študuje 6 800 bohoslovcov. Poľský kardinál Karol Wojtyla, krakovský arcibiskup – terajší pápež Jána Pavol II., bol na čelo Katolíckej cirkvi zvolený 16. októbra 1978. Počas svojho pontifikátu doteraz navštívil svoju vlasť 9-krát.
Mnohí svätí a blahoslavení pochádzajú z Poľska a žili tu. Poľsko má dlhý zoznam týchto vzorov svätosti. Tí najdôležitejší sú: sv. Vojtech a sv. Stanislav; ďalej sv. Hyacint, sv. Kinga, sv. Hedviga Sliezska, sv. Hedviga, kráľovná, sv. Kazimír, sv. Stanislav Kostka, sv. Ján z Kentu, sv. Andrej Bobula, sv. brat Andrej Chmelovský, sv. Rafael Kalinovský, sv. Faustína Kowalská, sv. Maximilián Mária Kolbe. Národnými patrónmi tejto krajiny sú Matka Božia Čenstochovská, sv. Vojtech, biskup mučeník sv. Stanislav, ako aj kňaz mučeník sv. Andrej Bobula. V Poľsku je uctievaná predovšetkým Matka Božia Čenstochovská, ktorá je opravdivou kráľovnou Poľska. Jasná Hora – posvätný vrch, kde sa od roku 1382 nachádza jej trón – sa nazýva aj poľskou Kánou, lebo sa tu už počas celých stáročí dejú zázraky premeny ľudských sŕdc.
Chorvátsko bude ďalšou krajinou, ktorá sa predstaví v rámci SEKD 22. februára 2004.
Stredoeurópske katolícke dni sú plánované ako proces a konajú sa na pozadí rozhodujúcej fázy európskeho integračného procesu. Cirkev chce týmto spôsobom podčiarknuť význam duchovného rozmeru európskeho zjednocovania.