Ďalšou krajinou, ktorá sa v nedeľu 18. januára predstaví na katolíckych bohoslužbách v ôsmich krajinách strednej Európy v rámci Stredoeurópskych katolíckych dní, je Poľsko. Ústrednou témou tohto dňa bude solidarita cirkvi v Poľsku. Z informácií k tomuto dňu vyberáme:„V Poľsku, v Bazilike na Jasnej Hore v Čenstochovej, sa nachádza jeden z najuctievanejších obrazov Božej Matky na svete. Pre cirkev v Poľsku je Čenstochová miestom mimoriadneho stretnutia s Ježišom Kristom. Toto miesto sa nazýva aj poľskou Kánou, pretože tu už po stáročia platí slovo Božej Matky Márie: ´Urobte všetko, čo vám povie!´“ Citujú sa tu aj slová pápeža Jána Pavla II., že veriaci v Poľsku si zvykli na to, že „svoj život a významné chvíle svojho bytia spájajú s touto svätyňou. So všetkým tým prichádzajú na Jasnú Horu, aby to zverili Božej Matke“.
Cirkev v Poľsku má viac ako tisícročnú históriu. Prekvapujúco rýchly rozvoj poľskej ríše v 10. storočí bol sprevádzaný rovnako búrlivým hnutím krstu nových kresťanov. Úspech misionárov treba z veľkej časti pripísať aj sobášu kniežaťa Mieszka I. s Dubravkou, dcérou českého vojvodu Boleslava I. z rodu Přemyslovcov, roku 965, po ktorom sem prišli mnohí hlásatelia viery z Čiech. Mieszko I. sa dal pokrstiť už v roku 966. V roku 968 bolo založené biskupské sídlo vo vtedajšej kniežacej rezidencii v Poznani. Mieszko I. dosiahol také úzke vzťahy s pápežom, že v roku 990 svoju ríšu kvôli lepšej ochrane pred obávanými nemeckými susedmi na západe, „daroval“ apoštolovi Petrovi.
V roku 1000 sa dosiahlo zmierenie so západnými susedmi, keď sa cisár Otto III. na púti do Gniezna, kde sa nachádza hrob mučeníka sv. Vojtecha, vzdal svojich nárokov na toto územie. Preto mohla vzniknúť poľská cirkevná provincia s Gnieznovskou metropoliou a Krakovskou, Vroclavskou, Poznanskou a Kolobrzegskou diecézou. Návšteva cisára Otta spečatila politickú a cirkevnú samostatnosť Poľska voči Svätému impériu. Sila Poľska mohla podľa názoru cisára jeho vlastnému panovaniu viac pomôcť ako škodiť.
Politické zmätky a katastrofy najmä v 20. storočí do veľkej miery skreslili pohľad západoeurópskych národov na tisícročnú históriu latinských kresťanských národov východnej časti strednej Európy. Napriek tomu zostalo u Poliakov, Čechov, Slovákov, Maďarov a Chorvátov povedomie príslušnosti k západnej kresťanskej kultúrnej oblasti vždy hlboké a formovalo ich tradíciu.
Poľsko má 38 miliónov obyvateľov, z toho je 95 % katolíkov. V pastorácii tu pôsobí viac ako 21 000 diecéznych a 6000 rehoľných kňazov. V poľských seminároch študuje v súčasnosti 6 800 bohoslovcov.
Z Poľska pochádzali a žili tu mnohí svätí a blahoslavení. Je to dlhý zoznam vzorov svätosti. Najvýznamnejšími sú sv. Vojtech, sv. Stanislav, sv. Hyacint, sv. Hedviga Sliezska, sv. Hedviga kráľovná, sv. Kazimír, sv. Stanislav Kostka, sv. Ján z Kety, Albert Chmielowski, Rafael Kalinowski, sv. Faustína a sv. Maximilián Kolbe.
