Séria ôsmich medzinárodných konferencií v každej z účastníckych krajín v rámci slávenia Stredoeurópskych katolíckych dní (SEKD) - v Bosne-Hercegovine, Českej republike, Chorvátsku, Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, Slovensku a Slovinsku - pokračovala v dňoch 28. až 30. januára ďalším sympóziom v rakúskom mestečku Puchberg pri Linci s názvom:Spoločnosť a hospodárstvo v prelomovom období – účasť Cirkvi na projekte budúcnosti Európy.
Spoločne ho zorganizovali biskupské konferencie Rakúska, Chorvátska a Slovinska.
Cieľom stretnutia bolo zdôrazniť, že v zjednocujúcom procese Európy nestačí iba vytváranie ekonomických zjednocujúcich aktivít, ale je potrebné vidieť človeka vo všetkých jeho kontúrach a takto k nemu pristupovať.
Viac ako sto účastníkov z ôsmich stredoeurópskych krajín si počas troch dní malo možnosť vypočuť prednášky význačných predstaviteľov spoločenského hospodárskeho a náboženského života. Slovenskú delegáciu viedol spišský pomocný biskup ThDr. Štefan Sečka, českú delegáciu viedol František Lobkowicz, diecézny biskup Ostravy. Z Chorvátska arcibiskup Ivan Devčic, z Maďarska biskup Tamás Szabó, Bosna- Herzegovina bola zastúpená biskupom Franjom Komaricom.
Význam stretnutia potvrdila aj účasť rakúskej ministerky zdravotníctva Marie Rauch-Kallatovej. V príhovore pripomenula významnú úlohu katolíckej Cirkvi v súčastnej prelomovej dobe, ktorú v Európe prežívame. Ako jeden z jadrových problémov budúcej Európy označila demografický vývoj. V súčasnosti je práve v tejto oblasti kríza pôrodnosti. Bez detí „nebude nijaká budúcnosť“. Európa sa musí po tejto stránke konečne prebudiť. Pre ilustráciu uviedla, že v roku 2001 bolo v Rakúsku 1,7 milióna ľudí starších ako 60 rokov, v roku 2041 bude do tejto vekovej kategórie patriť viac ako 2,85 milióna obyvateľov. Pre dobro štátu a únosnej sociálnej siete sú nevyhnutné dve skutočnosti: stabilný hospodársky rast a nutné zvýšenie pôrodnosti. Aj keď sa v Rakúsku v posledných rokoch pre rodinu urobilo tak mnoho ako nikdy predtým, predsa len rozvoj obyvateľstva nezáleží len od finančnej podpory. Práve tak je dôležitá lepšia zlučiteľnosť povolania a rodiny ako aj „lobing pre budúce generácie“. Popritom ministerka podnecuje aj Cirkev, aby v tejto oblasti hodnoverne viedla k zodpovednosti v rovnakej miere mužov i ženy.
Írsky arcibiskup z Dublina Diarmuid Martin, ktorý dlhé roky pracoval v diplomatických službách Vatikánu zdôraznil, že „nestačí iba dávať odrobinky, ktoré padajú zo stola bohatých. „Ľuďom treba umožniť žiť ich povolanie, ktoré dostali od Boha. Boj s biedou bude kľúčovou skúškou v budúcej Európe.“ Arcibiskup Martin zdôraznil, že nie je nepriateľom trhového hospodárstva, avšak ono potrebuje etický a sociálny rámec, aby sa slabí nedostali do súkolia, ktoré ich rozdrtí. Cirkev nemá byť nevyhnutne hlasom chudobným, ale lepšie je, keď sa umožní aby ľudia postihnutí biedou sa mohli sami dostať k slovu, predložiť svoju platformu opatrení, na ktorej by oni mohli byť ako subjekt vlastného osudu.
Dekan Teologickej fakulty z Viedne prof. P. M. Zulehner analyzoval život Cirkvi pred I. svetovou vojnou na území bývalej Rakúsko-uhorskej monarchie. Poukázal na spoločné korene, z ktorých sa neskôr formovali štáty v dvoch rôznych spoločenských zoskupeniach. Teraz, keď padla železná opona, tieto krajiny sa znovu po desaťročiach dostávajú do vzájomnej komunikácie. Je ich úlohou, aby sa vzájomne učili z historických skúsenosti, ktoré môžu pri podrobnom skúmaní obe zoskupenia obohatiť.
Účastníci si s veľkým záujmom vypočuli príhovor odborníka na sociálnu náuku Cirkvi biskupa Maximiliána Aicherna z Linzu. Zdôraznil, že hodnota nedele ako dňa pracovného voľna má veľký dopad na rozvoj celej spoločnosti: „Nedeľa zabraňuje tomu, aby sa náš život nestal púhym pracovným časom.“ Podotkol, že kto „rodiny, domácnosti, skupiny a
spoločenstvá systematicky preťažuje, zahatáva ich pramene.
„Viera nie je len vnútornou záležitosťou, ale zasahuje aj do sociálnej zodpovednosti“, zdôraznil vedúci Katolíckej sociálnej akadémie P. Alois Riedlsperger. Poukázal na dva dôležité pastierske listy o sociálnej zodpovednosti vydané v roku 1990 a 2003.
Ako pesimistický jav súčasnej Európy pripomenul belgický sociálny etik prof. Johan Vestraeten relativizovanie vznešených hodnôt a cynizmus ako „výsmech z pravdy“, kultúrnu plytkosť a emotivizmus, pretváranie morálnych a etických noriem na čisto subjektívne
záľuby. Akoby sa úplne zabudlo na kresťanského ducha zakladateľov Európskej únie.
Počas sympózia účastníci navštívili aj veľký výrobný železiarsky koncern v Linzi VOEST, kde Cirkev už 50 rokov pastoračne pôsobí, a to jej umožňuje živú duchovnú komunikáciu s ľuďmi, ktorí tam pracujú. Veľkú zásluhu na živej pastoračnej činnosti má práve diecézny biskup Dr. Maximilkián Aichern, ktorý nielen v teoretickej oblasti, ale aj v pastoračnej praxi dokazuje blahodarný dopad sociálnej náuky Cirkvi.
Celé sympózium dalo podnet k tomu, aby kresťania najmä v krajinách východnej Európy sa viac zapojili do riešenia sociálnych otázok, aby prekonali tzv. „sakristiovu mentalitu“, ktorú desaťročia diktatúry vtlačilo do vedomia celej spoločnosti a pozostatky stále zostávajú.
Zo sympózia vyplynulo, že kresťania v západnej Európe očakávajú živý hlas kresťanov z novovstupujúcich krajín, ktorý bude volať po rešpektovaní ľudskej dôstojnosti a rozvoja morálnych a charakterových hodnôt, ktoré mnohé prúdy veľmi systematicky ohrozujú, rozkladajú a likvidujú.
Témy ďalších sympózií znejú:
Ako budeme žiť zajtra – stratégie vzhľadom na demografický vývoj v Európe
( 12. – 14. marca 2004, Brno)
Rodina – v centre Cirkvi a spoločnosti? Nové výzvy pastorácie rodiny a manželov
( 23. – 25. apríla 2004, Záhreb)
Poľnohospodárstvo – oblasť vidieka ( 13. – 16. mája 2004, Varšava)
Ďalšie informácie na adrese: www.katholikentag.at
