V nedeľu 22. februára 2004 sa Chorvátsko, ako posledná z ôsmich krajín participujúcich na projekte Stredoeurópskych katolíckych dní, predstavila kresťanom strednej Európy. V minulom storočí bola Cirkev v Chorvátsku prenasledovaná pod rôznymi totalitnými vládcami, ale zvlášť za komunistického režimu. Aj v tom čase – tak ako po celú históriu –však mala mužov a ženy, ktorí obetovali život za svoju vieru. Ich obeta a svedectvo sa zjednocuje a spája v osobe blahoslaveného Alojza Stepinaca. Stepinac bol vo svojej nádeji verný, modlil sa za svojich nepriateľov aj vtedy, keď ho komunistický súd roku 1946 v inscenovanom monsterprocese odsúdil na smrť.
V poslednom desaťročí bola Cirkev v Chorvátsku postihnutá aj vojnou – agresiou proti Chorvátom. V týchto pohnutých rokoch to bola práve kresťanská viera, ktorá povzbudzovala ľudí k dobru a obetavosti a umožňovala odpúšťať nepriateľom.
Cirkev v Chorvátsku po hrôzach vojny, ktorá zapríčinila nespočetné ešte nezahojené rany na tele a duši národa, teraz stojí pred úlohou, aby plnila svoje poslanie v demokratickej spoločnosti, kde sú však mnohí ľudia pre sociálnu neistotu a veľkú nezamestnanosť veľmi sklamaní.
Katolícka cirkev v Chorvátsku sa v duchu evanjelia stará rozličnými spôsobmi o ľudí. Angažuje sa v školách a iných vzdelávacích inštitúciách, v charitatívnej službe najchudobnejším, v boji za práva jednotlivcov i skupín, v starostlivosti o rodiny a zvlášť o deti, v nastoľovaní pokoja medzi ľuďmi a národmi, v službe zmierenia. Zvlášť naliehavou záležitosťou je ekumenizmus a ekumenické snahy, za ktoré sa zasadzovala aj za vojny. Osobitne sa stará o mládež. Chce byť pre ňu miestom viery a nádeje. Chce byť otvorená pre všetkých, ktorí majú strach z budúcnosti, odcudzili sa hodnotám viery a zviedli ich falošné nádeje. Chce tu byť aj pre hľadajúcich a tých, čo túžia žiť v duchu viery, v duchu evanjelia.
