V dňoch od 18. – 25. januára prebiehajú po celom Slovensku spoločné modlitby kresťanov. Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, ktorého tohtoročná téma znie „Kristus, jediný základ cirkvi“ (1Kor 3,1-23), pokračoval v nedeľu 23. januára 2005 ekumenickou pobožnosťou v modlitebni Cirkvi bratskej v Bratislave. Úvodné slovo k Týždňu modlitieb predniesol generálny biskup Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku a predseda Ekumenickej rady cirkví v SR Július Filo. Homílie na bohoslužbe predniesli predseda Konferencie biskupov Slovenska a spišský diecézny biskup, Mons. František Tondra a predseda Rady Cirkvi bratskej v SR Miroslav Oravec.Homíliu Mons. Františka Tondru prinášame v plnom znení:
Bratia a sestry!
Slová evanjelia, ktoré sme si práve vypočuli, sú záverečné slová Pána Ježiša známej Reči na hore, ako ju uvádza sv. Matúš v 5. až 7. hlave svojho evanjelia. Aj pochopiť ich môžeme, len keď si pozorne prečítame alebo vypočujeme celú Reč. V nej Pán Ježiš predložil základné požiadavky mravného života kresťana, ktorý prijal krst a stal sa Ježišovým nasledovníkom. Keďže sa pri krste stal z neho nový človek, podľa toho musí aj zmýšľať, aj hovoriť, aj konať. Nestačí len konať. To by bolo nepravdivé a nemalo by to spoľahlivosť. Reč na hore sa dotýka vnútra človeka. Hovoríme o interiorizácii. Máme konať dobré skutky nie pre ich vonkajší efekt, ale pre ich vnútornú hodnotu. Modliť sa v skrytosti, postiť sa bez okázalosti a dávať almužnu bez nápadnosti. Len zvnútornený človek pochopí paradoxy blahoslavenstiev, zmysel odpúšťania, ba až pozitívnej lásky k tým, ktorí nám robia zle. Takú požiadavku, a v tej dobe, mohol predložiť iba Boh. Nescudzoložíš nielen skutkom, ale ani myšlienkou. Treba byť slobodným od prílišnej starostlivosti o hmotné veci ako sú vtáky a poľné ľalie. Nehľadať chyby u druhých, ale u seba. Modliť sa s takou dôverou, akú len dieťa môže prejaviť voči svojmu otcovi.
Sú to požiadavky, ktoré sú „proti srsti“, to zn. proti našej drsnej ľudskej prirodzenosti. Nám sa na tej nižšej úrovni bytia žiada čosi iné ako to, čo hovorí Kristus. On sa napriek tomu nebojí predložiť svoje požiadavky. Videl do vnútra svojich poslucháčov. Vedel, že človek, žiaden človek, nestratil úplne zmysel pre pravdu a dobro. Nemýlil sa. Evanjelista po tejto reči poznamenáva: „Keď Ježiš skončil tieto reči, zástupy žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako ich zákonníci“ (Mt 7, 28-29).
Aj my buďme vždy otvorení poznať pravdu a prijať dobro. Ježiš nehovorí čosi, čo by bolo cudzie ľudskej prirodzenosti. Naopak, prijať jeho slovo do svojho života znamená nájsť ponajprv seba samého, pravý zmysel svojho života, orientáciu, ktorá prináša vnútorný pokoj. To je ten dom osobnosti postavený na skale. Potom je to dom spoločenských vzťahov: rodiny, obce, farnosti, zboru, cirkvi, štátu, ba aj celého ľudstva, lebo dnes komunikujeme s celým svetom. Všetky spoločenské vzťahy budú postavené na pevnej skale, keď budeme počúvať Božie slovo a zachovávať ho. Rodina a manželstvo by sa nerozpadli, keby tam Božie slovo a milosť boli vnímané viac ako ľudské nedostatky. Štát by sa nezvíjal v ťažkých finančných problémoch, keby všetci verejní činitelia boli aj vnútorní ľudia.
Konáme týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Za týmto účelom sme sa stretli aj tu, na ekumenickej bohoslužbe. Chceme spoločne počúvať Božie slovo a chceme ho aj vnímať so srdcom otvoreným pravde a dobru. Na začiatku Reči na hore Pán Ježiš predniesol osem blahoslavenstiev. Pre mňa je jedno z nich veľmi pozoruhodné a chcem na neho aj tu upozorniť. „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“. „Uvidieť Boha“ neznamená až vo večnosti. Boha a Božie veci treba vnímať, vidieť, už tu na zemi. To dokáže len človek, ktorý má nezaťažené srdce. Čisté srdce. Nezaťažené vášňami, predsudkami, historickými nánosmi a pod.
Preto je potrebné, aby sme si v tomto týždni modlitieb za jednotu kresťanov očistili svoje srdcia za účelom vnímať Božie veci. Nánosy nedorozumení nemusia byť len medzi kresťanskými cirkvami. Ony sa vyskytujú aj vo vnútri každej jednej cirkvi. Usilujme sa nehľadať a nevyzdvihovať veci, ktoré nás rozdeľujú - vo vnútri i navonok - ale očisťme si srdcia i mysle. Ježišovo slovo nech v nás prebudí údiv z pravdy a dobra. On učí ako ten, ktorý má moc. Má moc odpustiť, premeniť, pozdvihnúť, zvnútorniť. On je tá skala, na ktorej treba budovať dom jednoty. Amen.
Miroslav Oravec sa vo svojom príhovore zameral na Ježiša Krista, ako jediný základ Cirkvi. „Cirkev je Božou stavbou a preto aj jej základ je ten, a má byť len ten, ktorý pre ňu určil Boh - Ježiša Krista. Pavlovo vyjadrenie o Kristovi ako základnom kameni Jeho Cirkvi bolo a je veľmi významné a záväzné. Je to preto, že len vtedy má celá stavba svoju stabilitu, pevnosť, trvácnosť a pravosť,“ zdôraznil. „Milí bratia a sestry, verím, že vieme, a to celkom určite kým chceme i nechceme byť ako kresťanské spoločenstvá. Na kom budeme stavať, a čí hlas bude pre nás vierohodný a rozhodujúci. V našej dobe, ktorá má toľko prívlastkov a charakteristík: postmoderná, odcudzenia človeka, postreligiózna a naopak aj postsekulárna, nezasahuje len ľudí mimo cirkev, ale ponúka k duchovnej konzumácii veľký chaotický sortiment každému podľa vlastného výberu. Splní tu cirkev svoju nezastupiteľnú úlohu? Nie mentorovaním, bojom proti svetu, ani presvedčivými slovami, ako to nechcel robiť ani Pavel, ale mocou a rýdzosťou života v Kristovi, vernosťou a služobnosťou blížnym, byť tu pre druhých bez postranných úmyslov. Zvestovať evanjelium slovom i životom. To je vlastne pozvanie Cirkvi k nasledovaniu Pána Ježiša Krista, byť Jemu podobnou, premieňať sa na Jeho obraz. Tak bude Cirkev stavať na pravý základ vzácny materiál, ktorý nezhorí v ohni každodenných skúšok , ani v deň príchodu Pána Ježiša Krista,“ uviedol Miroslav Oravec.
Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov je spoločnou aktivitou Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov a Svetovej rady cirkví. Aktivity v rámci Týždňa modlitieb organizačne zabezpečila Ekumenická rada cirkví v spolupráci s Konferenciou biskupov Slovenska. Materiál pre toto celosvetové podujatie pripravuje vždy niektorá z krajín, v ktorých cirkvi spolupracujú v ekumenickom hnutí. Rok 2005 je pre Slovensko výnimočný tým, že tému a jej rozpracovanie pripravila ekumenická skupina na Slovensku.
Počiatky Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov siahajú do 18. storočia, keď prebudenecké kresťanské hnutia v Škótsku adresovali výzvy k spoločným modlitbám všetkých cirkví. V roku 1894 pápež Lev XIII. vyzval ku modlitebnej oktáve za jednotu kresťanov a od roku 1908, sa podľa návrhu kňaza Paula Watsona slávi Týždeň modlitieb 18. – 25. januára, kedy si cirkev pripomína sviatok apoštolov sv. Petra a sv. Pavla. Od roku 1966 sa tejto iniciatívy ujala Pápežská rada pre napomáhanie jednoty kresťanov a Svetová rada cirkví.
Ekumenickej pobožnosti sa ďalej zúčastnili apoštolský nuncius v SR Mons. Henryk J. Nowacki, predseda Rady KBS pre ekumenizmus a spišský pomocný biskup Mons. Andrej Imrich a ďalší predstavitelia cirkevného a politického života.
