Piatok 16. január 2004 bol obyčajný, všedný deň a predsa pre gréckokatolíkov, početne najväčšej farnosti v Košickom apoštolskom exarcháte – farnosti s chrámom sv. Petra a Pavla na košickom sídlisku Terasa, to bol sviatočný podvečer. Ako to inak nazvať, keď pri prestole prinášajú Najvyššiemu nekrvavú obetu dvaja biskupi dvoch rôznych katolíckych obradov v úplnej, dokonalej eucharistickej jednote.Do tejto mestskej časti Západ, ktorá má vyše 40 000 obyvateľov, z ktorých sa okolo 3000 hlási ku gréckokatolíkom, zavítal na pastoračnú návštevu vladyka Mons. Milan Chautur, košický apoštolský exarcha. Pozvanie všestranne agilného miestneho farára ThDr. Michala Hospodára, predsedu Spolku sv. Cyrila a Metoda s celoslovenskou pôsobnosťou, prijal aj otec biskup Mons. Bernard Bober, pomocný biskup a generálny vikár Košickej arcidiecézy. Pastieri Božieho ľudu prišli medzi svoje ovečky, aby im žehnali, poučili ich, posilnili vo viere, ozvláštnili, okrášlili všedné chvíle.
Ten deň, podľa cirkevného kalendára byzantsko-slovanskej tradície, ktorým sa riadia gréckokatolíci na Slovensku, sa pripomína udalosť, kedy všechválnemu apoštolovi sv. Petrovi zázračným spôsobom opadli okovy z tela a Božím zásahom bol vyvedený zo žalára v Jeruzaleme, kde ho uväznil kráľ Herodes Agrippa (porov. Sk 12, 1-17).
„Dačoho podobného sme boli účastní aj my pred 15 rokmi“ – povedal v homílii otec biskup Bernard. „To vtedy, keď po 40 rokoch prenasledovania, bola Cirkev opäť slobodná po prevratných zmenách v usporiadaní spoločností.“
Táto časť Košíc – socialistické sídlisko na mieste niekdajšieho vojenského cvičiska - mala totižto byť bez kresťanského kostola, či kaplnky. Nesedelo to do plánov mocichtivých komunistických súdruhov, mať tam kostol, lebo v centre tejto časti mesta vybudovali velikášsky tzv. „Biely dom“- krajské sídlo komunistickej strany. Ešteže tam bola aj obrovská zasadačka, ktorá potom paradoxne slúžila ako kaplnka, kde sa konali bohoslužby. Dovtedy, dokiaľ si katolíci nepostavili v jeho bezprostrednej vzdialenosti, svoje chrámy. Rímskokatolíci kostol sv. Gorazda a gréckokatolíci cerkev sv. apoštolov Petra a Pavla. Človek mieni a Pán Boh mení. Tak padli nevšedným - Božím zásahom aj tie naše okovy, ktoré robili Cirkev neslobodnou..
Možno raz spadnú aj okovy ľudských duší, tie okovy každého z nás rozdelených kresťanov, aby všetci kresťania po celom svete mohli spolu v jednote a v úplnom eucharistickom spoločenstve oslavovať a vďakyvzdávať Pánu Bohu.
S takýmito nádejami do nastávajúcich modlitieb v rámci ekumenického týždňa sa veriaci rozchádzali v mrazivom piatkovom večere. Po nabádajúcich a uisťujúcich slovách najvyšších cirkevných predstavených – biskupov o neprestávajúcej Božej prítomnosti, ich ľudské srdcia boli rozpálené predsavzatiami a túžbou po jednote.
