V dňoch 24. a 25. júna 2004 sa v Košiciach v priestoroch Teologickej fakulty Katolíckej univerzity konalo medzinárodné teologické a ekumenické sympózium s názvom Hľadanie v pravde a láske. Počas dvoch dní sa za mikrofónom vystriedali predstavitelia cirkevných spoločenstiev, ktorí vo svojich hodnotných príspevkoch predostreli myšlienky ako viesť úspešný teologický dialóg, vedúci k jednote a zblíženiu kresťanov.Sympózium rozdelené do dvoch dní sa začalo v štvrtok 24. júna o 9-tej hodine. Na úvod prítomných pozdravili predstavitelia mesta. Krátky príhovor predniesol aj košický arcibiskup – metropolita Mons. Alojz Tkáč, ktorý vyjadril potešenie z toho, že za desať rokov činnosti sa spoločenstvo stalo známym nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, že je prijímané so sympatiou a porozumením. Nasledoval prvý zo štyroch blokov prednášok, v ktorom vystúpili: Jossi Steiner, rabín košickej Židovskej náboženskej obce. Ten vo svojom príspevku Židovstvo včera a dnes predostrel myšlienky týkajúce sa židovskej komunity, jej postavenie v minulosti i v súčasnosti. Okrem iného povedal: „Židovský národ prežíval v minulosti veľké utrpenie. Spomeňme si, čo sa udialo počas druhej svetovej vojny, ako sa najmä árijská rasa voči Židom zachovala (prenasledovanie, vraždenie). Všetko sme však prežili, pretože základom židovskej kultúry je morálka a česť. Tieto hrôzy nespomíname preto, aby nás ľudia ľutovali, chceme tým poukázať na to, aby sa tieto praktiky už neopakovali.“ Vo svojej prednáške sa dotkol aj termínu ortodoxné židovstvo: „Je to vlastne dodržiavanie týchto predpisov – odpočinok v sobotu a vo sviatky, dodržiavanie príkazov, nazvaných MICVOT, medzi nimi modlitba trikrát denne, dodržiavanie košér kuchyne.“ Po veľmi peknej a pútavej prednáške košického rabína sa k slovu dostal ThDr. Jan Hradil, ThD., biskup Církve československé husitské. Vo svojom príspevku upriamil pozornosť na význam slova ekumena. „Čo chce od ekumenického hnutia moja Cirkev? Povedať, že vo všetkých cirkvách smerujú ľudia do vinice Pána. Rozličnými cestami, no s jasným spoločným výsledkom neskoršej Božej milosti. V ekumenickom hnutí musí ísť o to, aby názorová mnohostrannosť bola tolerovaná aj v modlitbe a sviatosti.“ Ďalším rečníkom bol prof. PhDr. Josef Dolista, Th.D, Ph.D, rektor Vysokej školy európskych a regionálnych štúdií o.p.s. v Českých Budějoviciach. Vo svojom príspevku predložil reflexiu o stave Katolíckej cirkvi v Českej republike od roku 1990 do roku 2004. Na začiatku svojho rozprávania sa dotkol problémov Cirkvi pred rokom 1989. Hovoril o vtedajšom zvláštnom postavení cirkevnej obce. Z jeho ďalších slov vyberáme: „Českí biskupi po roku 1989 nenadviazali dobré kontakty s vládami. Dialóg medzi cirkevnými predstaviteľmi a vládou bol na veľmi nízkej úrovni. Na Slovensku, konkrétne v Košiciach, to bolo úplne iné. V roku 1990 sa až príliš verejne diskutovalo o téme cirkevného majetku. Cirkev sa pre mnohých ľudí javila ako organizácia, cieľom ktorej je získanie majetku.“ Spomenul aj to, že počet kandidátov na prijatie kňazského svätenia je v Čechách trvalo nízky. Aj posledná prednáška prvého bloku, týkajúca sa spoločenstva „sesterských cirkví“, ktorú predniesol Walerian Bugel, priniesla množstvo zaujímavých myšlienok. Zo slov Waleriana Bugela vyberáme: „V súčasnom ekumenickom dialógu má model sesterských cirkví výnimočnú hodnotu. Týka sa to najmä katolíckeho a pravoslávneho dialógu, a to už od jeho začiatkov. Ešte pred začiatkom tohto dialógu na celosvetovej úrovni bolo v marci 1980 prijaté, že Katolícka a Pravoslávna cirkev sa považujú za sesterské cirkvi.“ Druhý blok prednášok začala svojim príspevkom Mgr. Viktória Šoltésová. Vo svojej téme Význam učenia o cirkvi z ekumenickej perspektívy rozvinula nasledujúce myšlienky: „Ekumenická teológia sa zaoberá komplexom dogmatických otázok, medzi ktoré patrí aj ekleziológia. V praxi je však liturgia a ekleziológia jednotlivých partikulárnych cirkví vážnou prekážkou realizovania ekumény v spolupráci národných cirkví rôznych konfesií. Východiskom pre hľadanie porozumenia a jednoty medzi kresťanmi rôznych denominácii je biblický základ budovania ekumenizmu. Je preto dôležité pokračovať v ekumenickom dialógu.“ Mgr. Jaroslav Széles zo zboru Reformovanej kresťanskej cirkvi v Košiciach sa v prednáške, cieľom ktorej bolo rozvinúť tému o hľadaní v duchu a pravde, snažil stručne charakterizovať obrady a sviatosti v Reformovanej kresťanskej cirkvi - svätý krst a svätú večeru Pánovu i dobrovoľné vyznanie viery a sľubu – konfirmácie. Na záver svojho krátkeho vystúpenia podal pohľad biskupa Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku ThDr. Gézu Erdélyiho na ekumenu ako celok. Cirkev a oslovenie súčasného človeka, téma, ktorú predniesol Doc. ThDr. Peter Gažík, sa dotýkala problematiky nanajvýš aktuálnej, pretože je veľmi dôležité, akým spôsobom sa cirkev prihovára dnešnému mladému človeku: „Nad celkom konkrétnym spôsobom ako osloviť dnešného človeka, sa zamýšľa súčasný teológ Budziewski. Podľa neho je k tomu potrebná „verejná resp. ľudová filozofia, čo znamená hovoriť „múdro na verejnosti k ľuďom.“ Ortodoxia – Pravoslávie, téma nadmieru hodná povšimnutia, zavŕšila tento blok príspevkov. Hovoril o nej vysokoškolský profesor z Prešovskej univerzity ThDr. Imrich Belejkanič, CSc. „Ortodoxia – Pravoslávie žije patristickou tradíciou. Svätí otcovia Cirkvi sa snažili nielen osvojiť si Bibliu, ale Bibliu aj žili. Preto Pravoslávna cirkev je cirkvou nielen biblickou, ale aj svätootcovskou“. Posledný blok prvého dňa sa začal prednáškou PhDr. Klaudie Buganovej z Východoslovenského múzea v Košiciach. V téme Ekumenická slávnosť posviacky kríža sa dotkla problematiky stavania a uctievania krížov. Vo svojej prednáške vysvetlila, čo viedlo ľudí k stavbe krížov. „Oddávna ľudia stavali kríže, tieto kresťanské symboly. I v súčasnosti registrujeme, že sa vztyčujú na vrcholoch štítov, kopcov i v sedlách pod nimi. Ich posvätenie vedie k tomu, aby sa pri nich stretli ľudia rôznych vierovyznaní.“ Kazateľ Mgr. Michal Lapčák, ktorý zastupoval Bratskú jednotu baptistov, predostrel prítomným históriu, zaradenie, vyznanie a poslanie tejto citkvi, prezentoval základné myšlienky, ktorými sa chce táto cirkev širokému okoliu priblížiť. Mgr. Ján Liba z Apoštolskej cirkvi na Slovensku sa vo svojich slovách dotkol témy pôsobenia Ducha Svätého v Cirkvi. „K budovaniu cirkvi sú potrebné všetky tri zjavenia trojjediného Boha. Otec, Syn a Duch Svätý pôsobia v cirkvi každý svojim vlastným spôsobom. Cirkev potrebuje dynamickú moc Ducha Svätého, aby mohla efektívne hlásať evanjelium svetu a budovať Telo Kristovo.“ V piatkovom programe vystúpili so svojimi prednáškami ThDr. Pavol Dráb (Jedna cirkev a mnoho cirkví), Mgr. Dušan Havrila (Ekumena v živote a diele Dr. Júliusa Filu – Emeritného biskupa VD ECAV), Mons. Doc. ThDr. Ing. Anton Konečný (Mariánska úcta v katolíckej cirkvi z dogmatického pohľadu – jej antropologický a biblický základ a liturgická interpretácia) a PhLic. Marko Rozkoš (Gréckokatolícka cirkev, jej miesto vo všeobecnom kresťanstve). Dr. Pavol Dráb vo svojom príspevku podotkol, že ekumenický dialóg sa rozvíja v troch oblastiach – v oblasti duchovnej, praktickej a teologickej, že základom každého dialógu je láska, vzájomná úcta a rešpekt partnerov. Mgr. Dušan Havrila vo svojom príspevku okrem iného zdôraznil: „Dr. Július Filo v jednej zo svojich kázní povedal: Kristova cirkev je dynamické spoločenstvo. Preto dostala i priliehavé meno, spoločenstvo pútnikov.“ Mgr. Havrila sa zmienil aj o tom, že nie je ľahké nájsť v ekumenickom dialógu všetky roviny, na ktorých sa zjednotíme naraz. Historické pramene poukazujú na dlhodobé napätie medzi evanjelikmi a katolíkmi. Avšak stáročné napätie nevyrieši zmierenie jednej generácie. Nad minulosťou sa musíme povzniesť, pozerať sa do budúcnosti. Mons. Anton Konečný sa vo svojom príhovore zameral na antropologický pohľad na ženu, materstvo a Pannu Máriu, na postoj Biblie k matke Mesiáša i na mnoho ďalších otázok súvisiacich s Pannou Máriou. Na záver svojho vystúpenia Mons. Konečný podotkol: „Ekumenický dialóg po Druhom vatikánskom koncile si osvojil poznatky najnovšieho biblického bádania, ako aj najnovšie poznatky z dejín teológie a dejín dogiem. To viedlo k značnému zblíženiu.“ Sympózium sa zakončilo prednáškou PhLic. Marka Rozkoša, ktorý upriamil pozornosť na Gréckokatolícku cirkev a jej miesto medzi kresťanmi. Vo svojom príhovore okrem iného zdôraznil: „Gréckokatolícka cirkev sa dnes pri pokuse o definíciu svojej identity považuje za dedičku a pokračovateľku cyrilo-metodského duchovného a inštitucionálneho modelu, ktorý sa vo svojej podstate opiera o o tri základné prvky: východnú spiritualitu, liturgiu v živom a ľudovom jazyku zrozumiteľnom veriacim, hierarchickú jednotu s rímskym Apoštolským stolcom.“ Po skončení sympózia sa jeho účastníci zhodli na tom, že podujatie prinieslo požadovaný efekt. Veľmi kvalitné prednášky, ktoré zazneli úst jednotlivých účastníkov sú prísľubom napredovania v spoločnom medzicirkevnom dialógu.
