Pápežská komisia pre náboženské vzťahy so židovstvom spoločne so židovskou obcou Ríma oslavuje v októbri 30. výročie svojej existencie. Predseda komisie kardinál Walter Kasper je vítaným hosťom vo veľkej synagóge na brehu rieky Tiber, lebo tak, ako jeho predchodca, aj on stále usiluje o kontakty so „staršími bratmi vo viere“ a ani v ťažkej dobe nedopustil, aby sa pretrhali.Keď rímska židovská obec nedávno slávila storočnicu existencie svojej nádhernej synagógy, bol to opäť kardinál Kasper, ktorý po boku kardinála vikára Camilla Ruiniho v zastúpení Svätého Otca ocenil dobré vzťahy medzi oboma náboženskými spoločenstvami. To, že medzi Chrámom sv. Petra a synagógou sú dnes také bratské vzťahy, nie je vôbec samozrejmé a pápežská komisia veľa prispela k tomu, že sa rozhovory v posledných 30 rokoch nikdy neprerušili.
Pápežskú komisiu pre vzťahy so židovstvom založili deväť rokov po uverejnení prevratného koncilového dokumentu Nostra aetate (1965). V dnes už historickom dokumente Katolícka cirkev nanovo definovala svoj vzťah k židovstvu. Priznala sa ku spoločnému duchovnému dedičstvu so židmi a odsúdila všetky výbuchy nenávisti, prenasledovania a prejavy antisemitizmu.
Hoci tento dokument židovský svet okamžite chápal ako prelomový, trvalo ešte niekoľko rokov, kým sa založil dialóg medzi židovstvom a Vatikánom na najvyššej úrovni. To, že to tak dlho trvalo, malo aj politické dôvody. Pretože jedna vec je abstraktný teologický dialóg medzi oboma náboženstvami a druhá vec konkrétna politika – predovšetkým vo Svätej zemi, kde katolícka cirkev stála tradične bližšie Palestínčanom ako štátu Izrael. K tomu sa pridal ešte spor okolo Pia XII., ktorému sa od 60. rokov posmrtne vyčítalo, že neurobil nič, alebo príliš málo pre záchranu za nacistov prenasledovaných židov.
Napriek tejto zložitej situácii vznikli po koncile kontakty najmä s veľkými židovskými združeniami, ktoré však vlastne neboli náboženskými predstaviteľmi židovstva. O to dôležitejší bol vznik zmiešanej skupiny v roku 1970. Po viacerých stretnutiach navrhla táto skupina pápežovi Pavlovi VI., aby zriadil stálu komisiu pre vzťahy so židovstvom.
Komisia vznikla 22. októbra 1974 a od začiatku ju nepodriadili Pápežskej rade pre medzináboženský dialóg, ale Pápežskej rade pre napomáhanie jednoty kresťanov. Jej predseda, holandský kardinál Jan Willebrands, sa stal súčasne aj prvým predsedom komisie. Tak je to dodnes. Sekretárom komisie je v súčasnosti salezián Norbert Hofmann z Bamberskej diecézy v Bavorsku, ktorý je príznačne aj odborníkom na Starý zákon.
Práca komisie sa mierne sťažuje tým, že v židovstve na rozdiel od Katolíckej cirkvi, neexistuje záväzná inštancia, ktorá by mohla hovoriť za všetky jeho prúdy.
„Hovoríme s každým, kto hľadá dialóg s nami,“ hovorí k tomu priam šalamúnsky kardinál Kasper. „Patria sem konzervatívni i reformní rabíni a funkcionári ale aj ortodoxní predstavitelia.“
Nezvyčajnou skúškou ohňom prešla komisia, keď sa pred polrokom rozbúrili vlny okolo filmu Mela Gibsona Umučenie Krista, ktorý židovská strana obvinila z antisemitských podtónov. Určitým úsilím sa podarilo prezidentovi Ligy proti hanobeniu Abrahamovi Foxmanovi, ktorý zvlášť pricestoval do Ríma, vysvetliť, že pápež a Vatikán - napriek všetkým protichodným fámam – nezaujmú k filmu pozitívny ani negatívny oficiálny postoj.
