„Vymazanie kresťanskej minulosti Európy neznamená oslobodenie človeka z ovládania náboženstvom, ale podriadenie sa človeka moci silnejšieho. Spomenutie Boha preto nevyhnutne patrí do novej európskej ústavy.“ Zdôraznil to regensburský biskup Dr. Gerhard Ludwig Müller na stretnutí s profesormi Regensburskej univerzity 12. novembra. „Zásadná nedotknuteľnosť človeka sa porušuje v tej chvíli, akonáhle Boh už nehrá nijakú úlohu v ústave. Dejiny 20. storočia nám trpko demonštrovali, že humanizmus bez Boha alebo proti Bohu je odsúdený na neúspech,“ vyhlásil biskup Müller vo svojej prednáške s názvom:
Európska ústava a židovsko-kresťanský obraz človeka.
„Bez zodpovednosti pred Bohom, ktorej neunikneme a bez náboženskej väzby existuje taká sloboda, ktorá môže viesť až k strate všetkých škrupúľ. Etika bez transcendentálneho zakotvenia zostáva časovo obmedzeným ústupkom, a politika či hospodárstvo ju môže meniť podľa svojich záujmov.
Text návrhu ústavy síce na rôznych miestach požaduje nedotknuteľnosť ľudskej osoby a iných nevyhnutných základných hodnôt, ale chýba tam odôvodnenie. Tu by bolo „invocatio Dei“ - menovanie Boha – rozhodne možnosťou ako formulovať toto odôvodnenie vyvodené z tradície Európy. Táto tradícia sa však nezačína až Francúzskou revolúciou, ale je výrazne poznačená aj kresťansko-židovskou tradíciou a jej zodpovednosťou pred Bohom. Mnohé časti návrhu ústavy s ich požiadavkami spoločného poriadku hodnôt považujem za vydarené. To, že sa jej autori vzdali ich výslovného odôvodnenia, je však rozhodne nedostatkom.
Keď Cirkev trvá na spomenutí Boha v preambule ústavy, nezastupuje tým nijaké vlastné záujmy. Návrh ústavy na druhej strane zabezpečuje Cirkvi slobodné súkromné a verejné vyznávanie náboženstva. Trvaním na požiadavke spomenutia Boha v preambule chce Cirkev predovšetkým zabezpečiť základný predpoklad rozvoja skutočne humánnej spoločnosti v Európe. Cirkev pritom hrá úlohu viditeľného znamenia vo svete, ktoré energicky pripomína potrebu uviesť meno Boha v európskej ústave. Pritom sa Cirkev nemieša neoprávnene do politiky, ale plní svoju prorockú úlohu v záujme práve tých najslabších.
Cirkev sa bude dôrazne brániť proti zatláčaniu náboženstva do oblasti súkromia,“ vyhlásil regensburský biskup a zdôraznil: „Pozadie argumentov proti Bohu v ústave je práve týmto nesprávnym chápaním náboženstva ako niečoho súkromného.“
Požiadavka vzdať sa menovania Boha je výrazom neznášanlivosti
„Väčšina Európanov verí v Boha. Vynechaním Boha z európskej ústavy im objasňovať, že Boh už nehrá vo svete nijakú úlohu, a že kvôli svojmu náboženskému presvedčeniu budú vytláčaní ako spoločensky bezvýznamní ľudia, je výrazom neznášanlivosti! Pre veľkú časť Európanov patrí náboženstvo a viera v Boha k podstatnému jadru ich života, z ktorého vychádza aj ich úsilie stvárňovať spoločnosť. Toto jadro úmyselne zamlčovať a vedome mu upierať možnosti stvárňovania budúcnosti nášho svetadielu je výrazom neznášanlivosti a neslúži to humánnej budúcnosti Európy.“
Laicistické tvrdenie, že požiadavka Cirkvi a množstva veriacich spomenúť Boha v ústave je výrazom kresťanskej neznášanlivosti regensburský diecézny biskup rozhodne odmietol a povedal:
„Ak sa právom požaduje svetonázorovo neutrálny štát, tak sa nesmie urobiť jeho základom svetonázor laicizmu. Práve toto sa však skrýva za požiadavkou, aby sme sa vzdali výslovného uvedenia Boha v ústave.
Okrem toho, toto vzdať sa spomenutia Boha nie je v nijakom prípade oprávnené vzhľadom na budúcnosť ani vzhľadom na minulosť Európy. Európa nemôže ignorovať svoje kresťanské dedičstvo, pretože veľká časť toho, čo sa v právnej, umeleckej, literárnej a filozofickej oblasti vytvorilo, je hlboko poznamenané posolstvom evanjelia,“ pripomenul biskup Müller na záver posolstvo pápeža Jána Pavla II. k tohoročnému študijnému sympóziu Na ceste k európskej ústave?
