Kardinál Paul Poupard, predseda Pápežskej rady pre kultúru, mal prednášku na sympóziu, ktoré zorganizovala Biskupská konferencia Španielska v Madride na tému sociálnej náuky Cirkvi pod názvom: Ľudské práva, trvalá obrana. Konalo sa pri príležitosti 40. výročia promulgovania encykliky Jána XXIII. Pacem in terris. Vo svojom úvodnom referáte kardinál Poupard okrem iného povedal: „Keď Svätý Otec neúnavne pripomína význam kresťanských koreňov Európy, nehľadí na svoje podlomené zdravie, mobilizuje Svätú stolicu, aby budúca ústava Európy zakotvila aj tieto jej korene, tak mu samozrejme nejde o privilegované postavenie Katolíckej cirkvi.
Nejde ani iba o menovité uvedenie tejto otázky, akoby stačilo vložiť meno Boha do ústavy na uspokojenie určitej časti európskeho obyvateľstva. Katolícka cirkev sa nechce miešať do politických otázok, čo sa vzťahujú na záležitosti, ktoré má definovať politická spoločnosť. Pápež má iba v úmysle hájiť identitu Európy nie prednostné postavenie Katolíckej cirkvi.
Návrh preambule sa uspokojuje s tým, že hovorí o „podnete“ alebo „inšpirácii“, ktoré predstavuje „kultúrne, náboženské a humanistické dedičstvo Európy“.
„Iba s veľmi dobrou vôľou možno z takéhoto aseptického vyhlásenia vyčítať niečo, čo pripomína úlohu kresťanstva ako životodárnej tepny Európy. Ak by sa kresťanské dedičstvo v budúcej ústave EÚ nespomenulo, bol by to podľa môjho názoru vážny nedostatok.“
V súvislosti s uznaním úlohy cirkví sa ústava v článku 51 (odsek VII) obmedzuje na to, že Únia priznáva cirkvám, zväzom a náboženským spoločenstvám štatus, ktorý majú v príslušných členských štátoch a bude ho bez výhrad rešpektovať. Tento článok platí pre cirkvi ale aj pre tzv. ´filozofické a nadnáboženské združenia´. S nimi chce Únia viesť ´otvorený, transparentný a pravidelný dialóg´. Toto nie je veľmi šťastné riešenie a vyvoláva ďalšie právne problémy: kto sú tieto filozofické a nadnáboženské organizácie? Je s pomocou tohto článku možné rozlišovať medzi sektami, alternatívnymi náboženskými hnutiami a pôvodnými európskymi cirkvami?“ kladie si kardinál Poupard otázku s pokračuje:
„Ako dokazuje staršia i novšia história, Svätá stolica vôbec nie je odmietavá k procesu zjednocovania Európy. Ale pre blaho Európanov sa chceme pokúsiť zachovať pravú historickú identitu nášho svetadielu, identitu, ktorá je prijateľná pre veriacich i pre neveriacich. Nedostatky tohto druhu v Magna Charte Európy znamenajú nebezpečné riziko. Afázia (strata reči) vedie ako je známe k amnézii (strate pamäte) a táto zasa k ochrnutiu,“ zdôraznil kardinál na záver.
