Po dvojročnej príprave na diecéznu synodu a to formou katechézy, farských a dekanátnych konzultácií, bude dňa 27. novembra 2004 počas sv. omše o 10,00 hodine v Dóme sv. Alžbety v Košiciach, otvorená Diecézna synoda Košickej arcidiecézy. Na túto slávnosť sú pozvaní kňazi, rehoľníci, rehoľnice a veriaci laici z jednotlivých farností. Diecéznu synodu Košickej arcidiecézy zvolal košický diecézny biskup, arcibiskup – metropolita Mons. Alojz Tkáč na sviatok hlavného patróna diecézy - sv. Ondreja, 30. novembra 2002.
Ako v tejto súvislosti arcibiskup Alojz Tkáč píše v úvodnom príhovore na internetovej stránke venovanej synode, „dvanásť rokov slobody, dvanásť rokov prežitých spolu – diecézny biskup, kňazi, rehoľníci a laici, naše spoločné vykročenie po Veľkom jubileu 2000 do nového tisícročia, 200–té výročie zriadenia Košickej diecézy (9.8.1804 – 2004) – to všetko sa stalo pohnútkou pre moje rozhodnutie zvolať synodu“.
Samotnému aktuálnemu sláveniu synody predchádzala prípravná fáza, počas nej boli zostavené otázky, témy, či návrhy, o ktorých sa bude na synode uvažovať, ako napríklad katechizácia, misie, pastorácia manželstiev a rodín, mládeže, Rómov; masmédia, cirkevné školy, diecézne a rehoľné duchovenstvo, účasť laikov v živote farnosti, ekumenizmus a mnohé ďalšie.
Čo to je diecézna synoda?
Diecézna synoda je zhromaždenie vybratých kňazov a iných veriacich partikulárnej cirkvi, ktorí diecéznemu biskupovi poskytujú pomoc pre dobro celého diecézneho spoločenstva (por. kánon 460 CIC). Diecézna synoda sa má konať v jednotlivých partikulárnych cirkvách, keď to podľa úsudku diecézneho biskupa a po vypočutí mienky presbyterskej rady okolnosti vyžadujú (kán. 461 § 1 CIC). Diecéznu synodu zvoláva iba diecézny biskup (porov. kán. 462 §1 CIC).
Synoda má trojaký zmysel: prehĺbiť chápanie tradície a učenie Cirkvi; preskúmať súčasný život v arcidiecéze; poskytnúť rady a odporúčania, ktoré pomôžu k tomu, aby sme sa stali jasnejším znamením Božieho kráľovstva v novom storočí.
Cieľom konania diecéznej synody je poskytnúť pomoc biskupovi vo výkone úradu jemu vlastnému, najmä v otázkach riadenia kresťanského spoločenstva, ktoré mu je zverené. Synoda napr. hodnotí primeranosť používaných pastoračných programov, navrhuje nové pastoračné plány, odstraňuje medzery v diecéznych normách a pod. Synoda takto prispieva k stvárňovaniu pastoračných aktivít partikulárnej cirkvi a dodáva kontinuitu jej vlastným liturgickým, duchovným a kánonickým tradíciám (por. Inštrukcia k diecéznym synodám Kongregácie pre biskupov a Kongregácie pre evanjelizáciu národov z 19. marca 1997).
Z histórie synôd
Cirkevná prax stretávať sa na synodách a konciloch sa datuje od počiatkov kresťanstva. Cirkev používala slovo synoda pre úradné zhromaždenia biskupa spolu so svojimi kňazmi na upresnenie otázok viery, konkrétnej náboženskej praxe a smerovanie života veriacich. Druhý vatikánsky koncil obnovil možnosť diecéznej synody, ako dôležitého nástroja duchovnej a pastoračnej obnovy miestnej cirkvi.
S termínom diecézna synoda sa môžeme stretnúť vo štvrtom storočí, konkrétne v konštitúcii cisárov Valenta, Graciána a Valentiniana z roku 376, v ktorej je určené, že v náboženských otázkach sa využije rovnaký systém, ako pre civilné kauzy. Treba však pripomenúť, že v štvrtom storočí jestvovali aj ekumenické, provinčné, či národné koncily a aj iné stretnutia na úrovni diecézy či farnosti. S poňatím diecéznej synody ako stretnutia kléru diecézy na riešenie niektorých otázok praxe v službe biskupa sa prvýkrát stretávame v diele Summa super Titulis Decretalium ostijského kardinála Henricha.
V tomto poňatí sa za prvú diecéznu synodu na Východe považuje stretnutie kléru, ktoré zvolal do Alexandrie biskup Alexander roku 321 s cieľom študovať a rozhodnúť problém súvisiaci s Áriom. Ďalšie diecézne synody na východe boli až v nasledujúcom storočí, v roku 411 v Tolemaide a v roku 415 v Jeruzaleme.
Na západe sa za prvú diecéznu synodu považuje zhromaždenie diecézy v Auxerre v Gálii roku 585, ktoré vydalo 45 kánonov o vysluhovaní sviatostí a celibátu kléru.
Do štátneho právneho poriadku sa termín diecézna synoda v uvedenom poňatí ako stretnutie kléru na dišputovanie o náboženských otázkach dostal prostredníctvom panovníka Adarika v roku 506, v právnej zbierke Lex Romana Visigothorum.
V dejinách diecéznych synôd je dôležitý rok 1748, keď pápež Benedikt XIV. publikoval rozsiahle dielo De Synodo Diocesana. V ňom sa okrem iného venoval mnohým vážnym otázkam života diecézneho kléru, úlohám biskupov a zásahom civilných mocností do života Cirkvi.
Ďalším dôležitým dokumentom pre otázku diecéznej synody je Kódex kánonického práva pápeža Jána Pavla II z roku 1983.
Diecézna synoda v súčasnosti prebieha aj v Banskobystrickej diecéze. Počas sv. omše na námestí SNP v Banskej Bystrici ju 12. septembra 2003 otvoril pápež Ján Pavol II., keď toto mesto navštívil v rámci svojej tretej návštevy Slovenska.
Ďalšie informácie o Diecéznej synode Košickej arcidiecézy nájdete na www.synoda.rimkat.sk, o Diecéznej synode Banskobystrickej diecézy na www.synodabb.sk.
Zdroj:
Archív TK KBS
Kódex kánonického práva
www.synodabb.sk
www.synoda.rimkat.sk
Tlačová kancelária KBS
