Vážení priatelia, milí bratia a sestry!Každého a každú z Vás srdečne pozdravujem. Keďže nie je možné, aby som sa Vám osobne prihovoril a poblahoželal Vám k veľkonočným sviatkom, chcem to nahradiť týmto listom. Dovoľte najprv niekoľko slov na tému udalostí, ktoré v tieto sviatky slávime.
Veľkonočná udalosť
S Veľkou nocou sa stretávame už v období 1000 rokov pred Kristom. Slávil ju jediný národ na svete - boli to Izraeliti - Židia. V Starom zákone sa totiž môžeme dočítať o tom, ako Pán Boh zachránil izraelský národ z egyptského otroctva. Najtvrdším trestom, ktorým Boh donútil faraóna prepustiť Izraelitov na slobodu, bola skutočnosť, že v Egypte počas jednej noci zomrelo všetko prvorodené - od zvierat až po ľudí. Výnimkou boli domy Izraelitov. Na Boží rozkaz natreli totiž Židia veraje svojich príbytkov krvou baránka. Krv na dverách bola znamením záchrany. Zabitého baránka upiekli a jedli na večeru, čím sa posilnili na cestu za slobodou, na ktorú sa vydali ešte v tú istú noc. Avšak faraón zmenil svoje rozhodnutie a chcel donútiť Izraelitov k návratu. So svojou armádou ich dostihol pri Červenom mori. Izraelský ľud sa ocitol v bezvýchodiskovej situácii: za nimi bolo vojsko, pred nimi more. V tiesni volali o záchranu k Bohu. Ten dal pokyn vodcovi ľudu - Mojžišovi, aby vystrel ruku nad more. Za Izraelitmi sa vytvorila hustá hmla, takže Egypťania sa nemohli k nim priblížiť a súčasne sa more pred nimi roztvorilo, a tak mohli prejsť na jeho druhú stranu. Keď sa Egypťania dostali k morskému priechodu, Izraeliti boli už na druhom brehu. Na Boží rozkaz vystrel Mojžiš ruku nad more. To sa zlialo a pochovalo nepriateľské vojsko.
Tento historický zážitok Božej záchrany slávili Izraeliti každoročne ako sviatok Paschy, čiže „prechodu“ - z Egypta cez more na slobodu. U nás dostal tento sviatok pomenovanie „Veľká noc“ - zrejme preto, že noc, počas ktorej sa táto udalosť stala, bola významná, čiže „veľká“.
Súčasťou slávenia každoročnej Veľkej noci u Židov bolo zabíjanie veľkonočného baránka v Jeruzaleme a jedenie upečeného baránka pri spoločnej rodinnej večeri. Večera bola doprevádzaná spomienkou na udalosť vyslobodenia a spevom modlitieb - žalmov.
Kresťanská Veľká noc
Boh však chcel zachrániť nielen jeden národ, ale každého človeka, celé ľudstvo. Jeho záchrana sa zameriava nielen na pozemský život človeka, ale na dosiahnutie účasti na večnom živote samotného Boha. Preto posiela v „plnosti časov“ svojho spoluvečného Syna, Božie Slovo, ktorý sa stal človekom práve vo vyvolenom izraelskom národe. Ježiš z Nazareta nadviazal na historickú skutočnosť Paschy i na jej každoročné slávenie. Vo svojom učení poukázal na to, že skutočným otroctvom pre človeka je hriech, oddelenie sa od Boha nesúladom s Jeho vôľou. Dôsledkom hriechu je smrť, a to nielen fyzická, ale najmä duchovná - ako trvalá existencia bez spoločenstva s Bohom, ktorý je jediným prameňom života a trvalého šťastia pre človeka. Ježišovi Kristovi teda išlo o dosiahnutie dvojakého prechodu: o prechod človeka zo stavu hriechu do stavu spoločenstva s Bohom v láske, čo môže spôsobiť iba Boh udelením odpustenia hriechov. S tým súvisel druhý prechod: prekonanie hranice smrti, prechod celého človeka - s telom i dušou - k účasti na živote trojjediného Boha. Aby uskutočnil tento dvojitý prechod, sám sa stal „veľkonočným baránkom“, On, absolútne nevinný, prijal dôsledky hriechov ľudí, ktoré vyvrcholili Jeho odsúdením na smrť na kríži. Práve tým, že ako Boží Syn a reprezentant nás všetkých pred Bohom prijal dobrovoľne utrpenie a smrť - ako prejav svojej absolútnej zhody s vôľou nebeského Otca a ako prejav obety lásky za nás, za našu záchranu - tým dosiahol oba „prechody“. Na Jeho absolútnu dôveru odpovedá nebeský Otec tým, že ho na tretí deň vzkriesil z mŕtvych ako prvého z ľudí a súčasne ako vzor a záruku vzkriesenia pre všetkých, čo ho budú s vierou nasledovať. Keď sa vzkriesený Ježiš v deň svojho zmŕtvychvstania zjavuje apoštolom, Jeho prvé slová zneli: „Pokoj vám. Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Mocou Božieho Ducha môžu teda apoštoli a ich nástupcovia, biskupi a ich spolupracovníci, kňazi, udeľovať dar odpustenia hriechov každému, kto splní potrebné podmienky.
Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je preto najvýznamnejšou udalosťou v dejinách ľudstva. Nielen z hľadiska jedinečnosti tejto udalosti, ale súčasne i z hľadiska jej významu pre každého človeka.
Veľká noc nám teda oznamuje, že cesta na skutočnú slobodu je otvorená. Boží Baránok vylial svoju krv na drevo kríža a získal nám záchranu pred večnou smrťou. Svoje telo a krv, obetované za nás nám pri sv. omši v premenenom chlebe a víne, dáva za duchovný pokrm a za záloh nášho zmŕtvychstania. Stáva sa pre nás chlebom, ktorý nás posilňuje na ceste na skutočnú slobodu a do novej prisľúbenej vlasti, ktorou je Božie kráľovstvo.
Vážení priatelia, milí bratia a sestry, úprimne Vám želám, aby ste počas slávenia tohoročných veľkonočných sviatkov hlbšie pochopili ich skutočný význam, aby sa prehĺbil vzťah každého z nás k Tomu, ktorý pre nás zomrel a vstal z mŕtvych, a aby sme posil- ňovaní Jeho odpustením a Jeho sviatostným telom každodenne pokračovali s nádejou i s odvahou na ceste k opravdivej slobode - nielen sami, ale aby sme túto cestu ukazovali aj svojim blížnym.
Modlí sa za Vás a udeľuje Vám i Vašim blízkym svoje požehnanie Váš biskup
+ František Rábek, biskup-ordinár
