V nedeľu 21. marca 2004 sa v priestoroch Pápežského slovenského ústavu a kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme konali oslavy 40. výročia vzniku tejto cirkevnej inštitúcie. Svätej omši o 11,30 hodine v miestnej kaplnke sv. Cyrila a Metoda predsedal kardinál Jozef Tomko, koncelebrovali predseda Konferencie biskupov Slovenska a spišský diecézny biskup Mons. František Tondra, arcibiskup Mons. Dominik Hrušovský, prof. Jozef Heriban, Mons. Jozef Kráľ, Ľubomír Štefaňák a ďalší slovenskí kňazi pôsobiaci v Ríme. Účastníci si zároveň pripomenuli a oslávili 80. narodeniny i meniny kardinála Jozefa Tomku, ako aj 55. výročie jeho kňazskej vysviacky, 30. výročie kňazskej vysviacky i meniny o. Jozefa Rajčáka, ako aj meniny prof. Jozefa Heribana, Mons. Jozefa Kráľa, a veľvyslanca SR v Taliansku Jozefa Mikloška. Zúčastnila sa aj veľvyslankyňa SR vo Vatikáne Dagmar Babčanová.Arcibiskup Hrušovský sa vo svojej homílii zameral na tri dôvody, pre ktoré sa naši krajania spoločne stretli pri slávení sv. omše, a to okrúhle životné jubileum kardinála Tomka, oslavy 40. výročia vzniku Ústavu a oslava menín nositeľov mena Jozef. Ďalej arcibiskup poukázal na tri dôležité oblasti – aktivity Ústavu, ktorým sa venuje: 1. príprava seminaristov; 2. vydavateľská činnosť a 3. služba návštevníkom Ríma. Zároveň pripomenul poslanie sv. Jozefa – ženícha Panny Márie, ktorého sviatok sme si pripomenuli 19. marca - a označil ho za „muža služby“. Podľa vzoru Svätého Otca Jána Pavla II., ktorý počas nedávnej návštevy Slovenska viacej kázal utrpením, ako hovoril, ale aj tým poslúžil Cirkvi na Slovensku, arcibiskup Hrušovský prítomných vyzval, aby slúžili bez toho, že by hľadali svoju slávu a túžili po vďačnosti.
Kardinál Jozef Tomko sa v príhovore po sv. omši vrátil do minulosti a priblížil svoje spomienky na zakladanie cirkevných spoločenstiev v misiách, kde ako uviedol, pôsobil Duch Svätý a vyjadril svoju vďačnosť Bohu, ktorý – ako to teraz po 80 rokoch vidí – ho viedol po svojich cestách.
Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme (SÚCM) bol založený v roku 1961 z iniciatívy kňazov, ktorí prišli do Ríma študovať po skončení II. svetovej vojny, a po udalostiach vo februári 1948 sa nemohli slobodne vrátiť do vlasti, ako aj z generácie kňazov, ktorí po apríli 1950 boli nútení odísť z vlasti, pretože boli doma prenasledovaní pre svoju náboženskú aktivitu.
Keďže v Ríme bolo aj veľa emigrantov – laikov s deťmi, vznikla myšlienka vychovávať tieto deti v národnom i náboženskom duchu vo vlastnej inštitúcii. V roku 1959 boli signatármi iniciatívy na vybudovanie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ustanovizne na výchovu kňazského dorastu, zároveň i strediska náboženského a kultúrneho života Slovákov v zahraničí, kardinál Jozef Tomko – emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, v súčasnosti predseda Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy; Mons. Štefan Nahálka – bývalý tajomník biskupa Jána Vojtaššáka a organizátor náboženského a kultúrneho života slovenských katolíkov v zahraničí; Michal Lacko SJ – gréckokatolícky profesor na rímskych univerzitách, vedec a spisovateľ; Félix Litva SJ – univerzitný profesor, publicista, národný a kultúrny pracovník a Ľudovít Macák SDB – pedagóg a spisovateľ, trpiteľ za vieru. So súhlasom príslušných cirkevných autorít, hlavne dekrétom kardinála Eugenia Tisseranta z 8. januára 1961, miestneho biskupa diecézy Porto – Santa Rufina, a so schválením štátnej autority – dekrétom prezidenta Talianskej republiky, za podstatnej pomoci amerických Slovákov, ale i rodákov z Kanady, Austrálie a Západnej Európy, sa podarilo v krátkom čase vybudovať Ústav. Veľkú zásluhu pri podporovaní tejto myšlienky mal významný predstaviteľ slovensko – amerického hnutia, biskup Andrej Grutka, ktorý dokázal presvedčiť slovenské organizácie v Amerike o potrebe Ústavu a viedol zbierku na jeho výstavbu. Základný kameň Ústavu posvätil pápež Ján XXIII. Na sviatok patrónky Slovenska, Sedembolestnej Panny Márie 15. septembra 1963 – zároveň v roku, kedy sa slávilo 1100. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu - Ústav posvätil kardinál Eugenio Tisserant. Takže v septembri tohto roku si pripomenieme už 41. výročie konsekrácie Ústavu. Mozaiku hlavného oltára v Kaplnke zhotovil Dr. Jozef Cincík a vyobrazuje vierozvestov sv. Cyrila a Metoda s ich žiakmi.
Ciele Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme boli tieto:
1. rozvoj kňazských povolaní u mladých mužov vo vlastnom kolégiu
2. pomoc a duchovná podpora emigrantom, ktorí sa z rôznych dôvodov zdržiavajú mimo domova, na základe apoštolskej konštitúcie Exul Familia, pápeža Pia XII.
3. koordinácia cirkevných štúdií, ako aj publikovanie a rozširovanie náboženskej tlače
4. starostlivosť o pútnikov, ktorí prichádzajú do Ríma
Prvým rektorom SÚCM sa stal Mons. Štefan Nahálka, ktorý na tomto poste pôsobil v rokoch 1961 – 1973, druhým rektorom bol terajší arcibiskup Mons. Dominik Hrušovský, tretím rektorom Mons. Štefan Vrablec – terajší pomocný biskup Bratislavsko – trnavskej arcidiecézy. V súčasnosti je rektorom Pápežského slovenského ústavu a kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme Mons. František Novajovský.
Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda (SÚSCM) úspešne a požehnane pracoval v týchto podmienkach počas celého trvania komunistického režimu na Slovensku. Vychoval desiatky mladých slovenských kňazov, ktorí pracovali a dodnes pracujú medzi emigrantmi na tzv. slovenských misijných staniciach po celej Európe, ale aj v zámorí, kde sa starajú o náboženský, ale aj národný a kultúrny rozvoj emigrantov, v minulosti často pomáhali aj v sociálnej a ekonomickej oblasti, hlavne mladým, novým utečencom. Ústav počas svojho jestvovania zhromaždil vynikajúci potenciál odborníkov (z ktorých mnohí zaujímajú popredné miesta v riadení Cirkvi), ktorí vydávali niekoľko odborných periodických časopisov, tisícky titulov pôvodných kníh i prekladov – tie sa potom tajne distribuovali na Slovensko. Pripravili odborné moderné preklady liturgických bohoslužobných kníh a mnohých cirkevných dokumentov. Bránami Ústavu prešli desiatky tisíc pútnikov, ktorí tu našli povzbudenie duchovné i fyzické.
V roku 1998 Svätý Otec Ján Pavol II. povýšil Slovenský ústav na Pápežský slovenský ústav a zriadil v ňom Pápežské slovenské kolégium sv. Cyrila a Metoda, čím ocenil jeho doterajšiu prácu. Tieto pápežské inštitúcie v súčasných podmienkach (po roku 1989) dobrého, slobodného, častého a pravidelného kontaktu so Slovenskom, pokračujú v začatej práci pri zveľaďovaní náboženského, duchovného, národného a kultúrneho dedičstva Slovákov doma i v zahraničí.
Zdroj: Mons. František Novajovský/Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska/Don Bosco dnes 4-2001/archív TK KBS
