„Zverujem našu vlasť, celú Cirkev aj seba pod jej materinskú ochranu,“ napísal Svätý Otec v liste adresovanom Izydorovi Matuszewskému, generálnemu predstavenému paulínov, rehoľníkov, ktorí pôsobia v kláštore na Jasnej Hore.Vatikán. Ján Pavol II. ešte pred smrťou, 1. apríla poslal list k 350. výročiu zázračnej obrany Jasnej Góry. Posolstvo je adresované generálnemu predstavenému Rehole paulínov. List prevzal vo Vatikáne o. Marian Lubelski prior jasnogórskeho kláštora. Je to historický list, pretože je to de facto posledný list Jána Pavla II. K listu pripojil pápež aj dve koruny pre obraz Čenstochovskej Panny Márie, ktoré odovzdajú 3. mája na sviatok Kráľovnej Poľska. Korunovácia zázračného obrazu Božej Matky sa bude konať 26. augusta, na sviatok Jasnogórskej Božej Matky:
„Všemohúci a milosrdný Boh, ktorý dal poľskému národu v Najsvätejšej Panne Márii zázračnú pomoc i ochranu a mimoriadnym spôsobom obdaril jej jasnogorský obraz úctou veriacich, nám v dejinách našej otčiny na jej príhovor preukazoval svoje nekonečné milosrdenstvo. Za túto mimoriadnu Božiu ochranu osobitne ďakujeme dnes, keď prežívame jubileum 350 rokov od zázračnej záchrany Jasnogorského kláštora v čase tzv. „švédskej záplavy“. Vracajúc sa k týmto udalostiam z druhej polovice 17. storočia si uvedomujeme, že vidina úplnej straty suverenity krajiny priniesla so sebou hrozbu zotročenia poľského ducha. Mnohí vtedy stratili nádej, zanechali vieru otcov a podrobili sa vláde vraha, ktorého jedným z cieľov bolo vykoreniť katolicizmus. Z Božieho nariadenia sa Jasna Góra stala prozreteľnostnou baštou v boji o zachovanie slobody a národnej identity. Dobre to pochopil vtedajší prior Čenstochovského kláštora Augustyn Kordecki. Ako píše Sienkiewicz, prior často opakoval: „Najsvätejšia Panna ešte ukáže, že je silnejšia ako burácajúce delá.“
Nadväzujúc na tento prejav viery v silu Jasnogórskiej Kráľovnej som kedysi povedal: „Keď sa pozeráme na postavu Augustyna Kordeckiego, na jeho bohatierske rozhodnutie obraňovať Jasnu Góru, na jeho víťazstvo, ožívajú v ňom zároveň mnohé postavy našich dejín – postavy pastierov, kňazov a aj vojakov. Jeho genialita bola začiatkom novej doby, nových dejinných úloh i poľského ducha. Augustyn Kordecki zvíťazil. Jasna Góra bola prekvapením pre celý národ. Ona jediná sa dokázala obrániť pred „záplavou“, posledný ostrov nezotročeného bytia a nezotročeného ducha. Táto udalosť bola veľavravnou pre dobových súčasníkov, a ešte viac pre ďalšie generácie“ (6. mája 1973).
Nech táto udalosť hovorí aj k našej generácii. Nech sú tieto udalosti výzvou k jednote pri budovaní spoločného dobra pre budúcnosť Poľska a všetkých Poliakov. Nech je to výzvou starať sa o poklad večných hodnôt, aby život v slobode viedol k budovaniu a nie k úpadku.
Modlím sa, kľačiac pre obrazom Jasnogórskiej Kráľovnej, aby môj národ, skrze vieru v jej bezpečnú pomoc a ochranu, zvíťazil nad všetkým, čo ohrozuje ľudskú dôstojnosť a dobro našej otčiny. Zverujem pod jej materinskú ochranu cirkev v poľskej zemi, aby svedectvom svätosti a pokory neustále posilňovala nádej na lepší svet v srdciach všetkých veriacich. Modlím sa za odvahu pre ľudí zodpovedných za budúcnosť Poľska, aby hľadiac na postavu o. Augustina mali odvahu obhajovať každé dobro, ktoré slúži v prospech štátu. Požehnávam a darujem nové koruny pre Jasnogórsky obraz, v duchu sa spájam s paulínmi, správcami svätyne a so všetkými pútnikmi. Zverujem našu vlasť, celú Cirkev i seba samého pod jej materinskú ochranu. Totus Tuus!
Vatikán, l. apríla 2005 r. Ján Pavol II.
