S hlbokým smútkom v srdci sme prijali správu o smrti Svätého Otca, pretože v ňom svet stratil najvýznamnejšieho a najvplyvnejšieho obhajcu práv tých najslabších – počatých nenarodených detí, starých a chorých. My sme tak stratili svojho najmocnejšieho pomocníka. Zároveň sme však jeho zomieranie a smrť vnímali ako zavŕšenie a potvrdenie jeho odkazu o dôstojnosti ľudského života v každom štádiu života človeka.
Najkomplexnejšie svoj odkaz o dôstojnosti každého ľudského života sformuloval v Encyklike Evangelium Vitae z roku 1995. V nej odhaľuje príčiny a dôsledky plynúce z neúcty k životu a podáva riešenia, ktoré majú vyústiť do budovania kultúry života - jedinej správnej alternatívy pre dosiahnutie a prežívanie šťastia človeka i celej spoločnosti. O tom, že ochrana života bola ústrednou témou jeho života a práce až dokonca, svedčí nielen jeho smrť, ale aj jeho aktivity v posledných mesiacoch života. V januári 2005 na pravidelnom novoročnom stretnutí s diplomatmi pôsobiacimi pri Svätej stolici formuloval výzvy adresované prostredníctvom diplomatov celému svetu. Ako prvú uviedol „výzvu života“. K povinnosti brániť ľudský život v každej fáze sa vrátil aj v posolstve na tohtoročné pôstne obdobie. Obrana každého ľudského života nebola pre Svätého Otca osamotenou agendou vytrhnutou z kontextu, ale dôležitou integrálnou súčasťou jeho snahy o spravodlivosť, pokoj a život v pravde.
Bez Jána Pavla II. nám bude ťažšie. Sme však zároveň plní nádeje a sily, pretože svojím životom a svojou smrťou nám dal vzor, ktorý sa dá nasledovať aj po jeho odchode. Ďakujeme Svätý Otče!
Nech ho Všemohúci Boh - Darca života prijíme do svojho spoločenstva a odmení milosťou večného života.
Marcela Dobešová