Táto otázka v médiách v reakcii na film Mela Gibsona Umučenie Ježiša podnietila pápežského kazateľa kapucína Raniera Cantalamessu k pohotovej reakcii. Páter Cantalamessa tri piatky do konca Pôstneho obdobia pápežovi a členom Rímskej kúrie navrhuje meditácie o Veľkej noci. Svoju prvú homíliu venoval úvahe o historickom charaktere rozprávania evanjelia o umučení, smrti a vzkriesení Krista:„Predovšetkým si musíme uvedomiť, že všetky opisy sa týkajú vonkajších okolností a právnických dôvodov Kristovej smrti a ani v najmenšom sa nedotýkajú skutočného významu jeho smrti, ktorá závisela od toho, čo si myslel on a nie od toho, čo si mysleli iní.
Keď ustanovil Eucharistiu, už vopred objasnil význam svojej smrti: Vezmite a jedzte, toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás. Nijaká formula viery v Novom zákone alebo v Cirkvi nehovorí, že Ježiš zomrel za hriechy židov, všetky hovoria, že Ježiš zomrel za naše hriechy, to znamená za hriechy všetkých.
Náuka Cirkvi pozná iba jeden hriech, ktorý sa prenáša dedičnosťou z otca na syna – dedičný hriech,“ povedal páter Cantalamessa a pripomenul, že nie je možné obviňovať za Ježišovu smrť židovský národ ako celok:
„Ak by sme robili židov ďalších generácií zodpovedných za Kristovu smrť, z toho istého dôvodu by Rimania ďalších generácií mali byť volaní na zodpovednosť a obvinení z bohovraždy, pretože je jasné, že z právnického hľadiska odsúdenie Krista a jeho popravu - ako to potvrdzuje forma ukrižovania - treba prisúdiť rímskym vládcom.“
Páter Cantalamessa potom zhrnul pozíciu Katolíckej cirkvi citovaním z vyhlásenia Druhého vatikánskeho koncilu Nostra Aetate:
Hoci židovské vrchnosti a ich prívrženci nástojili na Kristovej smrti, predsa nemožno pripisovať všetkým vtedajším židom bez rozdielu a ani dnešným židom to, čo sa spáchalo pri Kristovom umučení.
„V tomto je istá zhoda so samotnou židovskou tradíciou z minulosti. Jedna vec sa objavuje v správe o Ježišovej smrti v Talmude a iných židovských zdrojoch – avšak oneskorene a historicky protirečivo: židovská tradícia nikdy nepopierala účasť vtedajších židovských vrchností na odsúdení Krista. Svoju obhajobu nezaložila na popieraní skutočnosti, ale skôr na popieraní toho, že odsúdenie Krista bolo zo židovského hľadiska nespravodlivé, a že spôsobilo vinu.
Možno, že ako veriaci musíme zájsť ďalej ako len potvrdiť nemožnosť obviňovať židovský národ a vidieť v nespravodlivom utrpení, ktoré v dejinách pretrpel, niečo, čo ho stavia po boku trpiaceho Božieho služobníka - pre nás kresťanov po boku Krista.
Edita Steinová v tomto zmysle chápala tragédiu, ktorá sa valila na ňu a na jej národ v Hitlerovom Nemecku: Tam pod krížom pochopíme osud Božieho ľudu. Uvažujme – tí, ktorí vedia, že toto je Kristov kríž, majú povinnosť vziať ho na seba v mene všetkých ostatných.“
