V novembrovom vydaní časopisu Our Sunday Visitor predstaviteľ Ježiša v novom filme amerického režiséra Mela Gibsona T h e P a s s i o n (Utrpenie) spomína na nakrúcanie filmu. Hovorí, že to bol hlboký náboženský zážitok, ale súčasne aj „tortúra“: Čo sa ti na tvojej úlohe najviac páčilo?
Jim Caviezel: Na jednej strane som sa cítil poctený, ale na druhej strane som sa často pýtal: „Prečo si si zvolil hriešnika, ako som ja?“ Odkedy ma vybrali pre túto úlohu, usiloval som sa byť stále za to vďačný. Ľudia pravdepodobne sotva pochopia, že ani v jednej chvíli nebola táto úloha pre mňa pohodlná, ba dokonca ani po skončení nakrúcania. Hrať ju bolo pre mňa „tortúrou“.
Čo si cítil, keď si myslel na to, že sa musíš tak zahĺbiť do Kristovho myslenia, ako to spomína sv. Pavol apoštol?
Jim Caviezel: Moja modlitba znela takto: „Jediný motív, pre ktorý to všetko robím, je obrátenie sveta. Neželám si, aby ľudia videli mňa, majú vidieť iba Ježiša.“ To si modlitbou vyprosujem. A neustále som sa modlil svätý ruženec, aby ma Panna Mária priviedla ku svojmu Synovi. Nikto – a to myslím úplne vážne – nikto ešte doteraz neuzrel takýto príbeh utrpenia. Je to najautentickejšie utrpenie, aké vôbec existuje. A tento film si určite pozrie najmenej 2000 miliónov ľudí. Nikto z nás ho nerobil pre peniaze, ale z lásky. Ja sám som za to nič nedostal, ani Mel Gibson. Každý z nás daroval svoj čas a urobil to z lásky.
Mal si niekedy pochybnosti, či nakrúcať tento film?
Jim Caviezel: Nie. Tento film by som bol musel urobiť, aj keby bol mojím posledným. Keď ma Mel Gibson vyhľadal a keď mi rozprával o tomto filme, opýtal som sa ho: „Chceš, aby som hral Ježiša, však?“ a on odpovedal: „Áno.“ Na druhý deň mi zavolal a usiloval sa mi účasť na filme vyhovoriť. Tak som sa ho opýtal: „Mel, prečo sa pokúšaš odviesť ma od toho?“ A on mi odpovedal: „Mohlo by to totiž znamenať koniec tvojej kariéry. Mohlo by to znamenať koniec kariéry nás oboch. Musíš naozaj pochopiť, čo mám v úmysle.“ A ja som mu odpovedal: „Pozri, to je tak: každý z nás je povolaný niesť svoj kríž. Ak svoj kríž niesť nebudeš, tak ťa jeho ťarcha pritlačí. Moja definitívna odpoveď znie: Áno.“ A tak sa to stalo.
Bola úloha Ježiša naozaj „nepohodlná“?
Jim Caviezel: Keby sme všetko nakrúcali v štúdiu, a nie v horách, netrpel by som tak veľmi. A keby by som tak netrpel, nebolo by nikdy možné pozrieť si takýto výjav na kríži. Musel som prežiť ten pocit, že zomieram na kríži.
Cítil si sa naozaj tak, akoby si zomieral na kríži?
Jim Caviezel: Áno, skutočne. Na kríži som totálne zamrzol. Už som si vôbec neovládal ruky, úplne nekontrolovateľne som sa chvel. Keď ma dali na kríž, celkom ma usmrcovala bolesť v pleciach. Keď som niesol kríž, mal som vytknuté plece. Dvakrát ma trafili šľahy bičov a často som dostával údery. A nemohol som pustiť kríž na zem, pretože bol veľmi ťažký. Nemal som vôbec čas trochu si vydýchnuť. Keď sme posledný deň nakrúcali kázeň na vrchu, zasiahol ma blesk. Ľudia kričali, koža mi úplne zuhoľnateľa. Tí, čo to všetko videli, potom rozprávali, že nevideli nijaký blesk, ale jednoducho iba mňa obklopeného žiarivým svetlom.
Celé nakrúcanie bolo skutočne hlbokým náboženským zážitkom. ... Pred začiatkom nakrúcania filmu som povedal Melovi: „Musíme sa každý deň zúčastniť na svätej omši. Predtým, ako budem niesť tento kríž, a predtým, ako začneme nakrúcať tento film, musím prijať Eucharistiu.“ Niekedy som chodil denne na svätú spoveď. Niekto mi raz povedal, že najťažšie hriechy sú niekedy hriechy zanedbania dobra. Ja nemilujem dostatočne, preto je táto veta presne na mňa šitá. Modlili sme sa ruženec. Všetky relikvie svätých, o ktoré som prosil, som aj dostal. Okrem dvoch relikvií z Kristovho kríža boli mojimi stálymi sprievodcami tieto relikvie svätých: relikvia sv. Františka z Assisi, sv. Márie Goretti, sv. Antona Paduánskeho, sv. pátra Pia a dokonca aj sv. Anny Kataríny Emmerichovej.
