„Dúfam, že ľudia budú hľadieť na film Utrpenie Krista ako na meditáciu o našej vine na Kristovom utrpení,“ povedal predseda Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky arcibiskup John P. Foley v rozhovore s americkou katolíckou spravodajskou agentúrou CNS. „Ja osobne so pri pozeraní tohto filmu musel myslieť na hriešnosť každého z nás,“ vyjadril sa arcibiskup a pokračoval: „Vysvetlil som aj riaditeľovi židovskej organizácie pre ľudské práva Anti-Deflamation League (ADL) Abrahámovi Foxmanovi pri jeho návšteve v Ríme, že v Gibsonovom filme som neobjavil nijaký antisemitizmus. Foxman mi však odvetil, že on vidí veci inak.
V každom prípade dúfam, že ľudia budú mať na mysli presvedčenia náuky Katolíckej cirkvi, podľa ktorej je antisemitizmus hriechom,“ povedal arcibiskup Foley a pripomenul vyhlásenie Druhého vatikánskeho koncilu týkajúce sa židov Nostra Aetate, v ktorom sa jednoznačne konštatuje, že za udalosti utrpenia Ježiša sa nesmú klásť za vinu vtedy žijúcim židom bez rozdielov, ani dnešným židom.
Abrahám Foxman sa však vyslovil, že chce upozorniť Katolícku cirkev na to, že Mel Gibson vyzýva náuku Cirkvi: „On predáva tento film ako pravdu evanjelia, ako historickú pravdu spôsobom, ktorý protirečí náuke Druhého vatikánskeho koncilu i cirkevným smerniciam o znázornení utrpenia Ježiša. ADL preto apeluje na biskupské konferencie celého sveta, aby pripomínali náuku Druhého vatikánskeho koncilu a ľuďom vysvetľovali, že film Utrpenie Krista je Gibsonovou verziou evanjelia, nie evanjelium samotné.“ Foxman ďalej zdôraznil:
„Už takmer 2000 rokov slúžia slová ´Židia usmrtili Krista.´ ako odôvodnenie antisemitizmu. Preto si robím také starosti kvôli tomuto filmu. Veľmi však oceňujem, že predstavitelia
Vatikánu i ďalší vysoký cirkevní hodnostári zdôrazňujú svoj dojem, že film kladie vinu za Kristovu smrť všetkým ľuďom a ich hriechom. Ale mnohí židia vnímajú tento film inak: „Na záver majú dojem, že síce sú vinní všetci, ale židia viac ako tí ostatní.“
Taliansky spisovateľ Vittorio Messori, ktorý ako jediný európsky spisovateľ videl konečnú verziu filmu, takisto zaujal stanovisko k antisemitizmu. „S pojmami antisemitizmus alebo protižidovský musíme zaobchádzať obozretne. Odkedy som film videl, myslím si, že majú pravdu tí americkí židia, ktorí svojich spoluvercov vyzvali, aby si film najprv pozreli, kým ho odsúdia. Je jasné, že nie vina toho či onoho človeka vtisla Kristovi kríž, ale hriechy celého ľudstva bez výnimky. Okrem toho: či nie je Ján, ktorý prijal Máriu za matku židom? Či zbožná Veronika, spurný Šimon z Cyrény, zúfalo plačúce ženy Jeruzalema a sv. Peter, ktorý chce po odpustení svojej zrady zomrieť za svojho Majstra, nie sú všetci židia?
Na začiatku filmu kladie Magdaléna Márii otázku, ktorá sa kladie pri každom jedle Paschy: Prečo je táto noc iná, ako všetky ostatné noci? A Mária jej dáva obradnú odpoveď: Otrokmi sme boli kedysi u faraóna v Egypte. Tu nás Večný, náš Boh, vyviedol odtiaľ mocným ramenom. To platí pre všetkých, židov i pohanov,“ zdôrazňuje Messori.
