-----------------------------------------------------------------

V rámci prvej etapy návštevy Latinskej Ameriky, na ktorú sa vydal pápež František dva roky po svojej ceste do Ria de Janeiro, je v týchto dňoch od 5. do 8. júla v Ekvádore. Program tretieho dňa návštevy sa začal o ôsmej hodine miestneho času, čo u nás predstavuje 15. hodinu popoludní. Po hodinovom presune autom sa v Parku Bicentenario (Dvojstoročnice nezávislosti) Svätý Otec stretol s biskupmi Ekvádoru. Komplex parku bol vytvorený v roku 2013 v objekte bývalého letiska hlavného ekvádorského mesta. Pre svojich 125 hektárov zelene je nazývaný Pľúcami Quita. Multifunkčné zariadenie zahŕňa kongresové centrum, koncertné sály, športové plochy.

V jednom zo salónov Kongresového centra parku sa uskutočnilo dnešné hodinové stretnutie pápeža s vyše 40 biskupmi, vrátane emeritných. Ekvádor, ktorého 87 percent populácie tvoria katolíci, má 25 cirkevno-právnych celkov a 1250 farností, v ktorých pôsobí takmer 2000 kňazov. Stretnutie otvoril Mons. Antonio Arregui Yarza, arcibiskup Guayaquilu. Pokračovalo rozhovormi za zatvorenými dverami neformálnym spôsobom, bez oficiálneho príhovoru Svätého Otca.

V Parku Bicentenario už milión päťstotisíc veriacich z Ekvádoru, ale aj okolitých krajín, čakalo na svätú omšu s pápežom Františkom. Slávená bola práve na mieste, kde pred 30 rokmi (v roku 1985) pristálo lietadlo s Jánom Pavlom II. Svätý Otec po polhodinovej jazde papamobilom pozdravujúc zhromaždených, začal o 17.30 liturgiu s formulárom za evanjelizáciu národov. Použil pritom pastiersku palicu, ktorú mu podarovali väzni z talianskeho Sanrema, vyrezanú z olivového dreva. Celá slávnosť bola charakterizovaná pestrosťou spevov i odevov domorodých etník. Aj biely ornát pápeža obsahoval prvky miestnej kultúry.

V homílii Svätý Otec vychádzal z čítania Evanjelia podľa Jána (17, 11b.17-23), Ježišovej výzvy k jednote, aby svet uveril. Tieto Ježišove slová, akoby jeho šepot počas Poslednej večere, pápež František prepojil s volaním po nezávislosti Latinskej Ameriky, ktoré, ako pripomenul, sa zrodilo pred 200 rokmi z vedomia nedostatku slobody, z poroby a drancovania, «manipulovania s právami takými spôsobmi, aké vyhovujú tým, čo sú práve pri moci» (porov. Evangelii gaudium, 213): „Kiež sa dnes tieto dve volania zjednotia v znamení nádhernej výzvy evanjelizácie. Nie vo veľkolepých slovách, ani v komplikovaných výrazoch, ale nech pramenia z «radosti z evanjelia», ktorá «napĺňa srdce a celý život tých, ktorí sa stretávajú s Ježišom. Tí, ktorí sa ním nechajú zachrániť, sú oslobodení od hriechu a smútku, od vnútorného prázdna a izolácie» (EG 1), od izolovaného svedomia.“

Zdôraznil, že evanjelizácia môže byť nositeľom jednoty túžob, cítenia, predstáv, ba aj určitých utópií. «Zatiaľ čo vo svete, najmä v niektorých krajinách, sa znovu objavujú rozličné formy vojen a konfliktov, my kresťania chceme nástojiť na ponuke spoznávať druhých, obväzovať rany, budovať mosty, vstupovať do vzťahov a pomáhať si „vzájomne niesť bremená“ (Gal 6,2)» (EG 67). „Je potrebné, aby sme sa srdcom zverili spoločníkovi na ceste bez strachu a nedôvery. «Zveriť sa druhému, to si vyžaduje kus umenia, pričom aj samotný pokoj je umenie» (EG 244), a je nemysliteľné, aby jednota zažiarila vtedy, ak nás duchovné svetáctvo stavia do vojny proti sebe, do neplodnej honby po moci, prestíži, pôžitku, či ekonomickom zabezpečení. Táto jednota je už sama osebe misionárskou činnosťou, «aby svet uveril».“

Evanjelizácia nespočíva v robení prozelytizmu, ale v priťahovaní vďaka nášmu svedectvu, v priblížení sa k ľuďom, pripomenul pápež a nakoniec označil evanjelizáciu za revolúciu spočívajúcu v sebadarovaní podľa Kristovho vzoru: „Sebadarovaním človek nanovo nachádza seba samého a svoju pravú identitu ako Božie dieťa, podobné Otcovi, a v spojení s ním, darcom života, ako brat Ježiša, o ktorom vydáva svedectvo. Toto znamená evanjelizovať, toto je naša revolúcia, pretože naša viera je vždy revolučná, toto je náš najhlbší a neprestajný výkrik.“

PLNÉ ZNENIE homílie je možné nájsť ::TU::

Po homílii pokračovalo slávenie spoločnými modlitbami veriacich. V závere svätej omše, druhej na pôde krajiny, poďakoval pápežovi arcibiskup Quita Mons. Fausto Gabriel Trávez Trávez OFM, ktorý je aj predsedom Konferencie biskupov Ekvádoru. Po záverečnom požehnaní sa Svätý Otec odobral do sídla apoštolskej nunciatúry vzdialenej približne 11 km od Parku Bicentenario.

-----------------------------------------------------------------

Podvečer čakalo pápeža Františka stretnutie s tzv. „svetom školstva a univerzity“ na Pápežskej katolíckej univerzite Ekvádoru. Univerzite, ktorá bola založená v roku 1946 a zverená do správy jezuitom, udelil v roku 1963 pápež Ján XXIII. prívlastok „pápežská“. Dnes má 14 fakúlt a inštitútov a okolo 30-tisíc študentov. Jej sídlo je v hlavnom meste Quito.

Krátko po 16. hodine miestneho času sa na priestrannom nádvorí začal program stretnutia Svätého Otca so „svetom školstva a univerzity“. Farebné pršiplášte prítomných dávali najavo, že ešte pred príchodom pápeža sa vyskytli spŕšky dažďa.

Po príhovore Mons. Espinozu Mateusa, biskupa zodpovedného v rámci Konferencie biskupov Ekvádoru za oblasť katolíckeho školstva a kultúry, zazneli tri svedectvá o význame duchovného rozmeru vo výchove a vzdelávaní a o cieľoch katolíckych vzdelávacích inštitúcií. Predniesli ich postupne vysokoškolská študentka, učiteľka z katolíckej školy a rektor jednej z ekvádorských univerzít, Univerzity Cuenca.

Svätému Otcovi symbolicky podarovali malú sošku patróna katolíckej výchovy v Ekvádore, ktorým je sv. Miguel Febres Cordero (1854-1910) z rehole Školských bratov. Pápež František predniesol aj krátku modlitbu na orodovanie tohto svätca.

Stretnutie s niekoľkotisícovou účasťou malo charakter modlitby a uvažovania. Po čítaní z Lukášovho evanjelia, konkrétne úryvku Ježišovho podobenstva o rozsievačovi, sa prihovoril Svätý Otec. Učiteľom a študentom položil viacero otázok o cieľoch štúdia, pričom sa sústredil na požiadavku formovania mladej generácie k zodpovednosti za človeka i prírodu.

PLNÉ ZNENIE príhovoru na univerzite je možné nájsť ::TU::

-----------------------------------------------------------------

Kostol sv. Františka spolu s priľahlým komplexom v historickom jadre Quita hostila v utorok o šieste večer - o polnoci nášho času - stretnutie Petrovho nástupe s ekvádorskou občianskou spoločnosťou Ekvádoru. Kostol je najstarším kresťanským chrámom Latinskej Ameriky, s jeho stavbou sa začalo už v roku 1536 a dokončený bol v roku 1680. Ešte pred vstupom do kostola a zvítaním sa s miestnymi františkánmi pápež symbolicky prijal od primátora Quita kľúče od mesta.

Potom sa už stretol so zástupcami občianskej spoločnosti, z oblastí kultúry a ekonomiky, podnikania v priemysle a v poľnohospodárstve, ako aj zo sektoru dobrovoľníctva, športu, a tiež aj so zástupcami pôvodných obyvateľov Amazónie. Po pozdravnom slove predsedu Komisie pre laikov Konferencie biskupov Ekvádoru Mons. Cabreru Herrera a odznení troch svedectiev laikov sa prítomným prihovoril Svätý Otec. V príhovore poukázal na základné rodinné hodnoty, ktoré majú svoje miesto aj vo verejnom spoločenskom a politickom živote.

ČASŤ príhovoru je možné nájsť ::TU::

Poslednou zastávkou utorkového programu sa stala súkromná návšteva materského kostola ekvádorskych jezuitov. Dnešné predpoludnie pápež František strávil ešte v Ekvádore. Po rannej súkromnej svätej omši na apoštolskej nunciatúre odišiel do domova pre seniorov, ktoré na predmestí Quita prevádzkujú Misionárky lásky Matky Terezy.

V domove dôchodcov navštívil pápež Františke najskôr kaplnku na nádvorí domu. Potom osobne pozdravil každého z približne 70 starčekov a stareniek, o ktorých sa sestry starajú. Sestry pápežovi dali na krk modro-bielu kvetinovú girlandu a jeden zo starčekov mu neskôr nasadil na hlavu tradičný čierny klobúk. Celý čas sa v pozadí ozývali výkriky a spev ľudí zdraviacich Svätého Otca dokonca aj zo striech priľahlých domov. Všetci zborovo žiadali pápeža Františka o požehnanie, ktoré v Ekvádore denne deťom udeľujú aj rodičia na čelo.

Z Tumbaca sa potom pápež presunul do 27 km vzdialenej Národnej mariánskej svätyne El Quinche. V chráme El Quinche postavenom v roku 1928 sa uchováva soška patrónky Ekvádoru – Našej Panej z El Quinche. Ide o cédrovú sošku zo 16. storočia zobrazujúcu Pannu Máriu, ktorá sa viackrát zjavila domorodým indiánom kmeňa Oyacachi.

Po ceste, tak ako častokrát aj pri stretnutiach, ľudia hádzali smerom k Svätému Otcovi lupienky kvetov. V poslednej časti cesty Svätý Otec zamenil auto za papamobil, ktorého kapota bola po chvíli celkom zasypaná lupienkami ruží. Svätý Otec po tom, ako si uctil milostivú sošku v chráme prostredníctvom kytice kvetov a ruženca, ktorý jej zavesil na ruku, zapísal sa v pamätnej knihe svätyne a na priestranstve pri chráme sa stretol s klérom, rehoľníkmi a seminaristami. Po odznení pozdravov kňaza a rehoľnej sestry pápež predniesol spontánny príhovor.

Najprv poukázal na osobitosť ekvádorského národa, ktorý ho veľmi oslovil. Ako povedal, sám seba sa počas návštevy pýtal: „Aký je recept toho národa?, Čím je tento ľud taký odlišný? A dnes ráno, keď som sa modlil, mi prišlo na um: toto zasvätenie sa Najsvätejšiemu Srdcu. (...) Všetko toto vaše bohatstvo – bohatstvo duchovné, zbožnosť, hĺbka, pochádza zo skutočnosti, že ste mali odvahu – lebo to bolo vo veľmi ťažkých chvíľach – mali ste odvahu zasvätiť národ Kristovmu Srdcu, tomuto Srdcu Božskému a ľudskému, ktoré nás veľmi miluje.“

V spontánnom príhovore Svätý Otec zasväteným osobám a kňazom zdôraznil postoj nezištnosti a uchovávania si pamäte, ako to robila aj Panna Mária. Okrem iného povedal: "Panna Mária nikdy nebola protagonistkou, vždy žila ako učeníčka, po celý svoj život, ako prvá učeníčka svojho Syna a bola si vedomá, že všetko, čo vykonala, bolo vďaka čistej nezištnosti Boha... Rehoľníci, rehoľníčky, kňazi, seminaristi, každý deň sa vráťte na cestu smerom k nezištnosti, s ktorou si vás Boh vybral. Neplatili ste žiadne vstupné za stup do seminára, za vstup do rehoľného života. Vy sami ste si to nezaslúžili. Všetko bolo zadarmo.“

„Služba, zmiešaná s nezištnosťou. Takže – ako hovorí Ježiš – to, čo si prijal grátis, daj to zadarmo, prosím. Prosím, nedávajte platiť za milosť. Prosím, nie. Nech je naša pastorácia nezištná. Je veľmi nepekné, keď niekto stratí tento zmysel nezištnosti a zmení sa..., áno, robí dobré veci, no stratil tento zmysel.“ „Neupadnite do duchovného alzheimera, nestraťte pamäť, osobitne pamäť odkiaľ pochádzam. (...) Tieto dva princípy o ktorých som hovoril: nezištnosť a pamäť, sú radosťou a veselosťou. Toto je Ježišov dar, je to dar, ktorý nám dáva, ak ho oň prosíme a ak nezabúdame na tieto dva piliere nášho kňazského a rehoľného života, ktorými sú zmysel pre nezištnosť – obnovovaný každý deň – a nestratiť pamäť toho, odkiaľ pochádzame. Toto som vám hovoril.

‚Áno otče, povedali ste, že možno receptom nášho ľudu bolo: Sme takýto kvôli Najsvätejšiemu Srdcu.‛ Áno, toto je pravda. No ja vám ponúkam ďalší recept, ktorý je v tej istej línii ako Ježišovo Srdce: zmysel nezištnosti. On sa stal „ničím“, ponížil sa, pokoril sa, stal sa chudobným, aby nás obohatil svojou chudobou. Čistá nezištnosť. A zmysel uchovávania pamäte. Takže uchovávajme si v pamäti úžasné veci, ktoré v našom živote vykonal Pán.“

Ako píše Svätý Otec vo svojom pripravenom príhovore, ktorý napokon odovzdal prítomným na papieri, „aj každý z nás má skúsenosť Boha, ktorý nám prichádza v ústrety na križovatkách a povoláva nás ako ľudí padlých a zdrvených. Nech márna sláva a svetáctvo nespôsobia, že zabudneme na to, odkiaľ nás Boh vykúpil! Nech nám Panna Mária z Quinche pomôže odpútať sa od našich ambícií, našich sebeckých záujmov a prehnanej pozornosti voči sebe samým!“

PLNÉ ZNENIE odovzdaného príhovoru je možné nájsť ::TU::

S Ekvádorom sa pápež František rozlúčil krátko po poludní. Na medzinárodné letisko v Quite mu za návštevu prišli poďakovať pred nastúpenou čestnou jednotkou prezident republiky Rafael Correa s delegáciou najvyšších predstaviteľov a biskupský zbor Ekvádoru. Potom sa vydal na vyše trojhodinový let z ekvádorského Quita ponad Peru a Brazíliu do bolívijského hlavného mesta La Paz. Prílet na medzinárodné letisko El Alto, s nadmorskou výškou vyše štyritisíc metrov, bol naplánovaný na 22:00 hodinu nášho času. Tým sa začala druhá etapa cesty do Latinskej Ameriky.

-----------------------------------------------------------------

Súvisiace články: ::1. deň návštevy v Ekvádore:: / ::2. deň návštevy v Ekvádore::

( TK KBS, RV; ml ) 20150708017   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]