Guayaquil 7. júla (RV) Pondelkový program pápeža k Ekvádore bol spojený s viacerými bodmi. Prinášame jeho zhrnutie. -----------------------------------------------------------------
Pondelkový program začal o deviatej hodine ráno (o šestnástej hodine nášho času) odletom na pobrežie Tichého oceánu - do najľudnatejšieho ekvádorskeho msta Guayaquilu, ktoré je so svojimi takmer štyrmi miliónmi obyvateľov dôležitým obchodným strediskom a významným námorným prístavom. Na mieste navštívil pútnické miesto Božieho milosrdenstva v Guayaquile, kde sa spolu s početnými jasajúcimi pútnikmi krátko pomodlil, pozdravil chorých a všetkým udelil požehnanie. Na mieste potom slávil svätú omšu, obetovanú za rodiny. Tie v Ekvádore veľmi trpia nielen chudobou a vykorisťovaním, ale mnohokrát dochádza k tomu, že otec opustí rodinu a matka sa sama borí s výchovou a zabezpečením početnej rodiny.
Slávenie Eucharistie sa začalo krátko po 12. hodine miestneho času (po 19. hodine nášho času) v 25 km vzdialenom parku Parque de Los Samanes za účasti približne jedného milióna osôb. Svätý Otec, odetý v bielom rúchu, v homílii vychádzal z evanjeliového úryvku o svadbe v Káne Galilejskej, kde Ježiš zázračne premení vodu na víno. Upozornil na postoj Panny Márie, našej Matky, ktorá je na svadbe pozorná, ktorá prosí a ktorá koná: „Celý tento príbeh sa začal, pretože «nemali vína», a všetko sa to mohlo udiať, pretože jedna žena – Panna – bola pozorná, dokázala vložiť do Božích rúk svoje starosti, a konala múdro a s odvahou.“
Svätý Otec tiež všetkých prítomných vyzval modliť sa za októbrovú synodu o rodine. Podobne ako pri stredajších katechézach, rodinu označil za „najbližšiu nemocnicu“, za „prvú školu detí“ a za „domácu cirkev“, „ktorá okrem daru života odovzdáva aj Božiu nežnosť a milosrdenstvo. V rodine sa viera mieša s materinským mliekom: zakúšajúc lásku rodičov je možné zblízka pociťovať Božiu lásku“.
Svätý Otec tiež vyzval rodiny k nádeji, že to „najlepšie víno“ rodinného života ešte len má prísť – príde pre toho, kto má odvahu milovať:
„Najlepšie z vín je v nádeji, dostaví sa pre každého človeku, ktorý má odvahu milovať. A v rodine musíme mať odvahu milovať, musíme mať odvahu milovať! A to lepšie víno prichádza, aj keby všetky ukazovatele a štatistiky hovorili opačne. To lepšie víno sa dostane k tým, ktorým sa dnes všetko pred očami rúca. Šepkajte si to, kým tomu neuveríte: lepšie víno má prísť, šepkajte si, každý z vás vo svojom srdci: „Lepšie víno prichádza!“ A pošepnite to tým, čo si zúfajú a tým, ktorým chýba láska. Majte trpezlivosť, majte nádej, robte ako Mária: proste! Konajte! Otvor svoje srdce! Pretože lepšie víno prichádza. Boh vždy prichádza na periférie tých, ktorí sa ocitli bez vína, ktorí sa napájajú iba smútkom; Ježiš veľmi túži po tom, aby štedro nalial toho najlepšieho vína tým, ktorí majú z toho či onoho dôvodu dojem, že sa im rozbili všetky džbány.“
PLNÉ ZNENIE homílie je možné nájsť ::TU::
Pri prinášaní obetných darov boli pri svätej omši zastúpené rodiny rozličných etník ekvádorskej spoločnosti, medzi ktorými nechýbali ani potomkovia bývalých afrických otrokov. Okrem španielskeho jazyka počas svätej omše zazneli aj latinské liturgické spevy sprevádzané orchestrom s tradičnými nástrojmi. Na pódiu v žlto-bielych farbách okrem veľkého kríža a obrazu Panny Márie s Ježiškom stálo aj súsošie Svätej rodiny. Spoločne so Svätým Otcom koncelebroval aj arcibiskup Guayaquilu Mons. Antonio Arregui Yarza, ktorý ešte pred záverečným požehnaním predniesol ďakovný príhovor. Svätý Otec arcidiecéze odovzdal ako dar omšový kalich. -zk-
-----------------------------------------------------------------
Po svätej omši nasledoval obed s jezuitskom komunitou v miestnom Kolégiu sv. Františka Xaverského. Prítomný bol aj 91-ročný páter Paquito, predstavený kolégia z doby, keď bol páter Bergoglio provinciálom v Argentíne a posielal mladých jezuitov na štúdiá práve sem, do ekvádorského Guayaquilu. Škola má v súčasnosti 1560 študentov a 128 vyučujúcich. Jezuiti pri tejto príležitosti predstavil Svätému Otcovi aj komunitu, ktorá sa angažuje v pomoci ženám, ktoré sa stali obeťami násilia a sú ohrozované obchodníkmi s ľuďmi. Pri miernom časovom sklze zostal Svätý Otec s rehoľnými spolubratmi aj za tú cenu, že sa zriekol popoludňajšej siesty.
Po 17:00 hodine už pápež František letel naspäť do hlavného mesta Quito, kde ho čakala zdvorilostná návšteva v rezidencii ekvádorského prezidenta Rafaela Correu, spojená s predstavením delegácií a výmenou darov. Svätý Otec prezidentovi podaroval kópiu starobylej byzantskej mozaiky z Baziliky sv. Pavla za hradbami, zobrazujúcej Pannu Máriu, ako s Ježiškom na rukách ukazuje cestu (Theotokos Hodigitria). Pred touto mozaikou pochádzajúcou z 13. storočia zložili v spomenutej bazilike v roku 1541 rehoľné sľuby prví jezuiti pod vedením sv. Ignáca z Loyoly.
Vo večerných hodinách sa pápež František zastavil na krátku poklonu v miestnej katedrále nachádzajúcej sa v historickom centre. Katedrála v Quite pochádzajúca zo 16. storočia uchováva okrem iného aj telesné pozostatky Gabriela Garciu Morena, ekvádorského prezidenta, ktorý bol v roku 1875 zavraždený atentátnikmi z radov antiklerikálov, keď sa vracal z eucharistickej adorácie v tomto chráme. Pred katedrálou Svätý Otec pozdravil veriacich zhromaždených na námestí Plaza Grande.
Pred udelením požehnania sa im prihovoril spontánnymi slovami: „Pre každého z vás, pre vaše rodiny, pre všetkých vašich drahých a pre tento veľký a šľachetný ekvádorský ľud, aby nebolo vydeľovania, vylučovania, vyraďovania ľudí, aby si všetci boli bratmi, prináležiacimi k celku, a aby nikto z tohto veľkého ekvádorského národa nezostal mimo.“ Po spoločnej modlitbe Zdravas Mária pápež požehnal prítomných.
Prinášame pozdrav pápeža Františka zhromaždeniu pred katedrálou v Quite (zverejnený v textovej podobe):
"Milí priatelia, prichádzam do Quita ako pútnik, aby som sa s vami podelil o radosť z evanjelizovania. Keď som odchádzal z Vatikánu, pozdravil som podobizeň sv. Mariany de Jesús, ktorá z apsidy Baziliky sv. Petra bdie nad cestou, ktorou pápež tak často prechádza. Jej som zveril aj ovocie tejto cesty a prosil som, aby sme sa my všetci mohli poučiť z jej príkladu. Jej obetovanie sa a hrdinskú cnosť predstavuje ľaliový kvet. Avšak socha za Bazilikou sv. Petra znázorňuje sväticu s celou kyticou kvetov, lebo tak v srdci Cirkvi predkladá Pánovi kvet za seba, ako aj za každého z vás, za všetkých ľudí Ekvádoru.
Svätci nás pozývajú, aby sme ich nasledovali a dali sa do ich školy, ako to urobili aj sv. Narcisa de Jesús a blahoslavená Mercedes de Jesús Molina, oslovené príkladom sv. Mariany. Všetkým dnes tu prítomným, ktorí trpia či trpeli ako siroty, tým, ktorí – hoci boli sami ešte len malými deťmi, museli sa postarať o svojich súrodencov, tým, ktorí sa každý deň venujú starostlivosti o chorých a starých ľudí, všetkým hovorím, že tak robila i Mariana, a v tom ju napodobňovali Narcisa s Mercedes. Nie je to ťažké, ak je Boh s nami. V očiach sveta tieto sväté ženy nerobili nijaké výnimočné skutky. Len veľmi milovali a dokazovali to každodenne až po dotýkanie sa trpiaceho Kristovho tela v ľuďoch (porov. Evangelii gaudium, 24). Nerobili to však samé, ale spolu s druhými.
Pri stavbe tejto katedrály sa preprava materiálu, jeho opracovanie i murárske práce robili po našom, podľa našich pôvodných zvykov „minga“ [pozn.: „minga“ alebo „Mink’a“ - z predkolumbovských čias tradovaná forma spoločnej komunálnej práce]; išlo teda o prácu robenú pre spoločenstvo, anonymne, bez akýchkoľvek reklamných tabúľ či aplauzu. Kiež Boh dá, aby sme – podobne ako sa prenášali kamene tejto katedrály – aj my na svojich pleciach niesli potreby ostatných, a tak pomáhali budovať a obnovovať život tých mnohých bratov, ktorí nemajú silu si ho vybudovať alebo sa im zrúcal.
Dnes som tu spolu s vami, ktorí ma obdarúvate radosťou vašich sŕdc: «Aké krásne sú na horách nohy posla blahozvesti, čo oznamuje pokoj, zvestuje blaho, oznamuje spasenie» (Iz 52,7). Je to krása, ktorú sme povolaní šíriť ako príjemnú vôňu Krista: našu modlitbu, naše dobré skutky, naše obetovanie sa pre tých najnúdznejších. To je radosť z evanjelizovania a vy «keď to viete ste blahoslavení, ak podľa toho aj konáte» (Jn 13,17). Nech vás Boh žehná!" /
Preložila: Slovenská redakcia VR
-----------------------------------------------------------------
Prvá etapa deviatej apoštolskej návštevy pápeža Františka sa blíži k svojmu vrcholu, a ozvena jeho slov rezonuje v srdciach ekvádorskej miestnej cirkvi, ktorá pokorne a ticho sprevádza tých najnúdznejších a posledných v ich každodenných starostiach. Hovorí otec Rafael Gonzalez, provinciálny predstavený Misionárov Comboniánov v Quite:
„Slová pápeža Františka sú pre nás zdrojom veľkej útechy, radosti a nádeje. Nie sme protagonistami, sme služobníkmi, tu chce cirkev zdôrazniť tento misionársky aspekt. Sme presvedčení, že nakoľko ideme smerom k chudobným, k tým na okraji spoločnosti a utláčaným, natoľko bude naša viera posilnená, a cirkev sa bude stávať čoraz zrelšou.“
Otec Rafael Gonzalez, ktorý sa považuje za „živého svedka“ o sile, ktorá pochádza z lásky pápeža Františka voči tým, ktorí žijú na perifériách, vyslovil presvedčenie: „Ekvádorčania pocítili blízkosť pápeža a reagovali s im typickou spontánnosťou a radosťou.“
-----------------------------------------------------------------
Súvisiace články: ::1. deň návštevy v Ekvádore::
