Slávnostná sv. omša pri príležitosti začiatku pontifikátu Svätého Otca Benedikta XVI., sa konala vo štvrtok 28. apríla 2005 o 17.00 hod. v Dóme sv. Martina v Bratislave. Hlavným celebrantom bol kardinál Ján Chryzostom Korec, koncelebrovali apoštolský nuncius Mons. Henryk J. Nowacki a biskupi Slovenska, ako aj mnoho kňazov. Prítomných na úvod privítal predseda Konferencie biskupov Slovenska, Mons. František Tondra. Apoštolský nuncius v SR Mons. Henryk Józef Nowacki predniesol homíliu, ktorú prinášame v plnom znení:
28. apríla 2005 Bratislava - Konkatedrála svätého Martina
Začiatok pontifikátu pápeža Benedikta XVI.
(Svätá omša a homília)
Eminencia, ctihodný pán kardinál,
Excelencie, ctihodní bratia v biskupskej a kňazskej službe,
Excelencia, vážený pán predseda Národnej rady SR,
vážení predstavitelia štátu a vlády,
Excelencie, vážení členovia diplomatického zboru, drahí bratia a sestry.
Všetci hlboko prežívame odchod veľkého pápeža Jána Pavla II. do Otcovho domu, ktorého si celý svet navždy vpísal do svojho srdca.
Ale, hľa, Katolícka cirkev dostala nového pápeža, viditeľnú hlavu. Radostné slová: Habemus papam - máme pápeža, zazneli 19. apríla večer z úst kardinála protodiakona na Námestí svätého Petra v Ríme.
Po veľmi krátkom konkláve, Duch Svätý hlasom kardinálskeho kolégia dal svetu služobníka, ktorého Cirkvi vybral Boh skrze svojho Syna. Ten pamätný večer v Sixtínskej kaplnke Ježiš adresoval svojmu služobníkovi kardinálovi Josephovi Ratzingerovi tie isté slová, ktorými sa
pri Cézarei Filipovej prihovoril Šimonovi, synovi Jonášovmu: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev.“ (Mt 16,16) Tie slová sú počiatkom Petrovho poslania v dejinách spásy, v dejinách Božieho ľudu. Sú počiatkom poslania každého Petrovho nástupcu, sú počiatkom misie aj Petra našich čias, ktorý si zvolil meno Benedikt XVI.
Týmto spôsobom prijal na seba veľké bremeno zodpovednosti a veľkú úlohu, uvedomujúc si v plnosti slová svojho Majstra Ježiša Krista: „Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.“ (Jn 21,18)
Za tých niekoľko dní pontifikátu pápeža Benedikta XVI. sme mohli zistiť, že je to človek veľkej viery, ľudskej pokory, plný lásky, človek chápajúci ľudské problémy: na Petrov stolec vystúpil plný bázne, ale aj dôvery v Boha. Kto by sa nezachvel pred veľkosťou tohto povolania a poslania, ktoré má plniť! Petrov nástupca to vyjadril veľmi jednoduchým a úžasným spôsobom hneď v prvom svojom príhovore Urbi et orbi - mestu a svetu, krátko po svojom zvolení: „Po veľkom pápežovi Jánovi Pavlovi II. kardináli vybrali mňa, jednoduchého, skromného pracovníka v Pánovej vinici. (...) V radosti zmŕtvychvstalého Pána, dôverujúc v jeho ustavičnú pomoc, kráčame dopredu a Pán nás bude podporovať a Matka Božia bude na našej strane.“
Od prvého okamihu prevzatia Petrovho poslania, uvedomujúc si ľudskú slabosť a nedokonalosť, vrhol sa do náruče Boha Otca. Sám to vyjadril, keď povedal: „Zverujúc mi misiu biskupa Ríma, Ježiš chce aby som bol skalou, o ktorú sa všetci budú môcť bezpečne oprieť. Prosím Ježiša, aby posilnil moju úbohosť, aby som sa mohol stať odvážnym a verným Pastierom jeho ovčinca, vždy poslušný vnuknutiam Ducha Svätého.“
Pápež Benedikt XVI. od samého počiatku je presvedčený, že v okamihu voľby na Petrov stolec sám Ježiš ho tajomným spôsobom posilnil vo viere, aby mohol plniť poslanie, ktoré nie je možné pochopiť v čisto ľudských kategóriách.
Tento pápežov postoj nás učí, že vždy máme dôverovať Bohu, jeho plánom, s odvahou konať a ísť dopredu.
Benedikt XVI. je jeden z najväčších súčasných teológov a je známy svojím hrdinským postojom brániacim a chrániacim vždy pravdu a čistotu katolíckej náuky. Dvadsaťštyri rokov bol prefektom Kongregácie pre náuku viery a bol najbližším spolupracovníkom zosnulého pápeža Jána Pavla II., ktorý mu vždy prejavoval veľkú dôveru, úprimnú bratskú lásku a úctu.
Pápež Benedikt s dojatím, s vďačnosťou a s veľkou úctou veľmi často vo svojich príhovoroch a homíliách spomína svojho predchodcu. Dá sa povedať, že ten veľký pápež je pre neho prameňom inšpirácie a odvahy na ceste novej misie, ktorú mu zveril Kristus.
Svätý Otec si uvedomuje vznešenosť a bohatstvo dedičstva Cirkvi, ktoré vzal na svoje ramená, uvedomuje si aj veľké duchovné bohatstvo, ktoré zanechal celej Katolíckej cirkvi a celému ľudstvu Ján Pavol II., ktorého pontifikát bol jeden z najdlhších v dejinách Cirkvi. Vie, že toto dedičstvo mu zveril Boh, aby ho chránil, posilňoval a zvestoval svetu.
V hĺbke svojho srdca je presvedčený, že Ján Pavol II. je pri ňom, že on mu u Ježiša vyprosil milosť byť jeho nástupcom, preto vo svojom prvom pápežskom príhovore, ktorý mal pre kardinálov hneď na druhý deň po voľbe, jasne povedal: „Cítim prítomnosť môjho ctihodného predchodcu, zdá sa mi, že jeho silná ruka stíska moju ruku. Vidím jeho radostné oči a počujem jeho slová, ktorými sa mi v tejto chvíli celkom osobitne prihovára: ´Neboj sa!´ "
Svedectvo, ktoré svojím životom zanechal zosnulý pápež Ján Pavol II., predovšetkým však jeho posledné roky, mesiace a dni, keď, ponorený v utrpení, obetoval Ježišovi svoj život za Cirkev a svet, je pre nového Petrovho nástupcu kompasom, na ceste jeho pastierskej služby v
Cirkvi, čo on sám už neraz zdôraznil.
Drahí bratia a sestry, pri základoch všetkej ľudskej činnosti a aktivity je modlitba, v ktorej je ukrytá nezvyčajná moc a tajomstvo každého úspechu.
S dojatím sme počúvali, ako pri inauguračnej svätej omši Svätý Otec Benedikt XVI. niekoľkokrát prosil prítomných na Námestí svätého Petra, aj veriacich celého sveta. Dovolím si citovať jeho slová:
„Jedna zo základných vlastností pastiera je tá, aby miloval ľudí, ktorí sú mu zverení. Tak ako miluje Kristus toho, ktorému slúži. Pas moje ovce - hovorí Kristus Petrovi, ako aj mne v tejto chvíli. Pásť znamená milovať a milovať znamená byť ochotný aj trpieť. Milovať znamená dávať ovciam pravé dobro, pokrm Božej pravdy, Božieho slova, pokrm jeho prítomnosti, ktorú nám dáva v Najsvätejšej sviatosti. Milí priatelia, v tejto chvíli môžem povedať len toto: Modlite sa za mňa, aby som sa naučil čoraz lepšie a viac milovať Pána, modlite sa za mňa, aby som sa naučil čoraz viac milovať jeho stádo, vás, svätú Cirkev, každého z vás osobitne a vás všetkých spolu. Modlite sa za mňa, aby som zo strachu neutiekol pred vlkmi, modlime sa navzájom jedni za druhých, modlime sa, aby nás Pán niesol na svojich pleciach, aby sme sa my naučili niesť sa, čiže pomáhať si jeden druhému.“
Moji drahí, nenecháme Svätého Otca osamoteného. Svedčí o tom aj táto dnešná eucharistická liturgia a naša vrúcna a úprimná modlitba, ktorú prednášame Bohu od prvých okamihov, keď sme počuli slávnostné slová: Habemus papam - Máme pápeža.
Budeme sa za neho denne modliť, pri každej svätej omši aj pri každej súkromnej modlitbe. Tým mu pomôžeme slúžiť človekovi i celému ľudstvu. To bude ten najkrajší dar, aký obetujeme nástupcovi svätého Petra. Už dnes by som chcel poďakovať vám všetkým, celému Slovensku, za úprimnú a vrúcnu modlitbu za Svätého Otca. Táto modlitba je výrečným svedectvom toho, že milujeme Svätého Otca a že ho máme radi.
Buďme vždy so Svätým Otcom, pamätajme na neho nielen teraz, na začiatku jeho pontifikátu, ale stále. Vložme do materského náručia Márie, Matky Cirkvi, toto veľké poslanie pastiera a otca Kristovho ovčinca.
Meno Benedikt bude teraz sprevádzať Cirkev a viesť ju po cestách tretieho tisícročia.
Amen.
Na sv. omši sa zúčastnil predseda NR SR Pavol Hrušovský s manželkou, podpredseda vlády SR a minister spravodlivosti SR Daniel Lipšic, zástupcovia Kancelárie prezidenta SR i predstavitelia diplomatického zboru v SR.
-zh-/TK KBS
