Neúnavný cestovateľ, Boží atlét, bojovník proti komunizmu, ochranca ľudských práv, konzervatívny strážca katolíckych hodnôt, zástanca nekompromisných teologických i politických postojov... Takýmito prívlastkami charakterizujú pápeža Jána Pavla II. svetové médiá. Ako to bolo pred štvrťstoročím?
V októbri 1978 bol za pápeža zvolený Karol Wojtyla. Krakovský kardinál mal horlivého podporovateľa, bol ním viedenský kardinál König. Konkláve sa začalo 14. októbra 1978. Prvá voľba sa konala v ten deň dopoludnia. Ako uvádza Jean Chélini v knihe Všedný deň vo Vatikáne za Jána Pavla II., horúcimi kandidátmi na pápeža boli dvaja Taliani: janovský arcibiskup, kardinál Giuseppe Siri - ktorý bol v predchádzajúcom konkláve druhý za pápežom Albone Lucianim – Jánom Pavlom I. a florentský arcibiskup Giovanni Benelli. V ôsmom kole konkláve však prekročil kardinál Wojtyla potrebnú hranicu 75 hlasov, keď získal 97 zo 111 hlasov. Hodiny ukazovali 17,20.
Katolícka cirkev v stredu 16. októbra oslávi 25. výročie zvolenia kardinála Karola Wojtylu na pápežský stolec. Keď ho 16. októbra 1978 ako krakovského arcibiskupa zvolili 264. nástupcu sv. Petra, bolo to prekvapenie pre celý svet. Od smrti pápeža Hadriána VI. v roku 1523 – to bol prvý pápež netalianskeho pôvodu. Ján Pavol II. sa ocitol na čele katolíckej cirkvi ako prvý slovanský pápež vôbec. Pozornosť vzbudzoval aj fakt, že nový pápež pochádza z krajiny za vtedajšou železnou oponou - z komunistického Poľska.
Keď kardinál Felici oznámil čakajúcemu davu ľudí meno nového pápeža - nik netušil, že pontifikát Jána Pavla II. bude najdlhším v 20. storočí a že bývalý kardinál Wojtyla radikálne zmení úlohu najvyššieho božieho služobníka na zemi. Koniec koncov budúcemu Jánovi Pavlovi II. sa hneď pri jeho voľbe podarilo zlomiť niekoľko rekordov. V svojich 58 rokoch jeden z najmladších pápežov v histórii. Nový pápež prijal svoju voľbu slovami - je to Božia vôľa. Ján Pavol II. si do svojho erbu umiestnil veľké písmeno M (Mária) a heslo - Totus tuus (Celý tvoj). Takýmto spôsobom vložil pápež svoj pontifikát pod ochranu Matky Božej.
Keď Ján Pavol II. v máji 1980 prvýkrát pricestoval do Francúzska, kardinál Francois Marty, vtedajší arcibiskup parížsky, nazval mladého pápeža „Božím atlétom“. Karol Wojtyla mal vtedy 60 rokov. Iniciatíva Jána Pavla II. sa stala veľkou udalosťou zameranou na to, aby priviedol rímskokatolícku cirkev do tretieho tisícročia.
Oslavy strieborného jubilea pontifikátu Jána Pavla II. na Slovensku
Slovensko udržiavalo vzťahy s Rímom a nástupcami sv. Petra od úsvitu svojich dejín. Solúnski bratia Konštantín a Metod preložili liturgické knihy do staroslovienčiny a odobrali sa do Ríma, aby ich pápežstvo odobrilo. Ďalším dokladom vzťahov medzi Slovenskom a Rímom je pápežská bula z roku 880 Industriae Tuae Jána VIII., adresovaná dilecto filio glorioso Comiti – slávnemu kniežaťu Svätoplukovi – ktorou bola zároveň v Nitre založená prvá diecéza nielen na našom území, ale vo veľkej stredoeurópskej oblasti vôbec.
Listujúc dejinami nemôžeme nespomenúť pápeža Pia VI., ktorý v roku 1776 zriadil na Slovensku nové diecézy v Banskej Bystrici, Rožňave a Spišskej kapitule, alebo Leva XIII., ktorý v roku 1880 vydal encykliku Grande Munus o sv. Cyrilovi a sv. Metodovi. Pius XI. potvrdil v roku 1927 Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska. Pre naše najnovšie dejiny bolo mimoriadne významné rozhodnutie pápeža Pavla VI., ktorý bulou Qui divino v roku 1977 zriadil na území Slovenska samostatnú cirkevnú provinciu. Bez tejto cirkevnej samostatnosti by boli zrod slovenskej štátnosti 1. januára 1993 sprevádzali komplikácie.
Jána Pavla II k Slovensku pútajú osobné kontakty a zážitky z niekoľkých súkromných ciest do Tatier. Pápež nikdy neskrýval svoje sympatie k Slovensku. Napríklad pri príležitosti 1100. výročia ustanovenia nitrianskej diecézy poslal 24. mája 1980 do Nitry pamätný list, ktorý v tom postnormalizačnom období mimoriadne povzbudil katolícku cirkev na Slovensku a jej veriacich.
Od samého začiatku svojho pontifikátu Svätý Otec Ján Pavol II. pri spravovaní Kristovej Cirkvi a utvrdzovaní vo viere prejavuje k Slovákom i k Slovensku blízky vzťah. Výrazne sa to prejavuje najmä pri jeho apoštolských cestách. Pozoruhodne si všíma pozitívne vlastnosti a javy, no zároveň poukazuje na rezervy i nebezpečenstvá.
Už v čase totality a pri mnohých pápežských audienciách na Svätopeterskom námestí alebo v aule Pavla VI. ocenil napríklad "lásku k Božej Matke, ktorá pomáhala Slovákom po stáročia znášať ťažké skúšky, ohrozujúce ich národné jestvovanie a ich vieru". Vytrvalo pozdravoval pútnikov zhromaždených v Šaštíne, Levoči, Ľutine a ďalších pútnických miestach.
22. apríl 1990 zostane trvalým medzníkom v histórii Slovenska. Kristov námestník, rímsky biskup, hlava katolíckej cirkvi, pápež Ján Pavol II. pobozkal slovenskú zem v Bratislave na Vajnorskom letisku. Druhá návšteva – od 30. júna do 3. júla 1995 – patrila už len Slovensku, samostatnému Slovensku. Tretí pobyt Jána Pavla II na Slovensku, ktorý sa začal 11. septembra 2003, bol významnou udalosťou v živote Slovenskej republiky, ale predovšetkým v živote viac ako troch miliónov sedemstotisíc veriacich, hlásiacich sa ku katolíckej cirkvi.
Slovenskí katolíci oslávia výročie zvolenia Svätého Otca na pápežský stolec ďakovnou omšou v bratislavskom Dóme svätého Martina, ktorú bude v stredu 22. októbra 2003 o 16.30 hodine celebrovať apoštolský nuncius Henryk Józef Nowacki spolu s katolíckymi biskupmi Slovenska.
