[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je utorok 17. 11. 2026   Meniny má Klaudia, Deň študentov      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  november  >>
poutstštpisone
       1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
30      

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Rozhovory
Programové tipy
Podcast:
Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Logo

  Pápež Lev XIV.
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity

Jedenásty apoštolský deň cesty: Oázy bratstva, svätý Turíbius a rozlúčka s Peru
P:3, 17. 11. 2026 09:20, ZAH



Foto: Vatican Media


Peru 17. novembra (TK KBS) Pondelok 16. novembra bol posledným dňom apoštolskej cesty pápeža Leva XIV. do Uruguaja, Argentíny a Peru. V prístavnom meste Callao navštívil domov pre opustených seniorov a pripomenul, že vieru nemožno oddeľovať od skutkov. Pri záverečnej svätej omši v Lime, na ktorej sa zúčastnilo približne 1,5 milióna veriacich, predstavil odkaz svätého Turíbia z Mogroveja. „Moja cesta sa končí, ale čas misie pokračuje!“ zdôraznil Svätý Otec.

Rozlúčka na nunciatúre: Buďte znamením Božej blízkosti

Jedenásty a zároveň posledný deň apoštolskej cesty do Uruguaja, Argentíny a Peru začal Lev XIV. na apoštolskej nunciatúre v Lime. Z balkóna budovy pozdravil niekoľko stoviek veriacich, ktorí ho pred ňou čakali so spevom. Na slová ich piesne Svätý Otec nadviazal: „Všetci sme povolaní ohlasovať radostnú zvesť, všetci sme povolaní ohlasovať, že Ježiš Kristus prišiel a spasil nás. Nech nás Kristus, Pán zázrakov, vždy sprevádza.“

Pápež pripomenul, že o niekoľko minút z nunciatúry odchádza, a prítomným poďakoval za dni, ktoré s ním prežili: „Chcem vám všetkým poďakovať za vašu účasť, prítomnosť a prijatie, za to, že ste v týchto dňoch sprevádzali svojho pokorného služobníka. Nech vás Pán vždy žehná. Buďte vždy plní viery a nádeje a nech vám Božia láska vždy pomáha byť nádherným znamením jeho prítomnosti, Božej blízkosti, osobitne voči tým najmenším.“

Po požehnaní sa s veriacimi rozlúčil slovami: „Pekný deň, veľká vďaka a do skorého videnia.“

V Callau: Oáza dôstojnosti a nádeje

Z nunciatúry sa Lev XIV. presunul do prístavného mesta Callao, kde v roku 2020 pôsobil ako apoštolský administrátor. Navštívil domov Malých sestier opustených seniorov, ktorý vznikol v roku 1942. Deväť rehoľných sestier sa v ňom stará o 61 starších, chorých a opustených ľudí. Pred domom čakali na pápeža stovky ľudí so zástavkami a transparentmi, vo vnútri ho sestry a obyvatelia privítali spevom a tradičným tancom marinera.

Svätého Otca pozdravili biskup Callaa Mons. Luis Alberto Barrera Pacheco, ktorý v tento deň slávil narodeniny, a predstavená domu matka Hermenegilda. So svojimi svedectvami sa podelili obyvateľ domova José Luis a dobrovoľníčka María del Carmen. Lev XIV. poďakoval za tanec, hudbu a srdečné prijatie, v ktorom videl dôkaz bratskej lásky, ktorá sa nezištne dáva i prijíma. Dom v Callau nazval slovami svojej apoštolskej exhortácie Dilexi te „oázou dôstojnosti“ a nádeje pre starších ľudí:

„Ako viete, slovo ‚oáza‘ označuje miesto v púšti, kde možno nájsť zeleň, vodu a odpočinok. Diela lásky, ktoré pomáhajú najbezbrannejším, sú ako oáza, ktorá hasí smäd, posilňuje a obnovuje ľudí, ktorí v nej žijú a pracujú, ale aj tých, ktorí ju prichádzajú navštíviť. Miesta, ako je toto, pribúdajú v celom Peru a vytvárajú skutočnú sieť charitatívnych centier, v ktorých s láskou a úctou prijímajú najchudobnejších a opustených.“

Pápež poďakoval Malým sestrám opustených seniorov a pripomenul ich zakladateľku, svätú Teréziu od Ježiša Jornet e Ibars, s jej heslom „Starať sa o telá, aby sa zachránili duše“. Hoci dnes badať novú citlivosť voči starostlivosti a ochrane, existujú podľa neho aj situácie, v ktorých ľudí opúšťajú, najslabších zneužívajú a život sa usilujú zničiť:

„Nemôžeme zostať ľahostajní, keď vieme, že telá a duše mnohých našich bratov a sestier sú zanedbávané a že sa s nimi často manipuluje. Takéto miesta sú púšťami ľudskosti, v ktorých tí najzraniteľnejší naďalej hovoria ako Ježiš na kríži: ‚Žíznim‘ (Jn 19, 28). S bolesťou musíme uznať, že v tejto krajine je mnoho chudobných a opustených, ktorí nám aj dnes hovoria: ‚Žíznim, potrebujem piť z prameňov lásky a života, potrebujem starostlivosť a ochranu.‘ Čo robíme my, aby sme uhasili tento smäd?“

Vieru nemožno oddeľovať od skutkov

Petrov nástupca sa potom obrátil na všetkých kňazov, rehoľníkov, laikov, rodiny, združenia a dobrovoľníkov, ktorí sa v Peru venujú charitatívnej činnosti:

„Peru potrebuje viac oáz bratstva a menej púští individualizmu. Potrebuje viac duší oddaných službe Božiemu kráľovstvu, ktoré sa starajú o krehkých ľudí a ľudí na okraji spoločnosti, rozpoznávajú v nich bolesti a utrpenie ukrižovaného Krista a pomáhajú im niesť ich kríž ako Šimon z Cyrény. Tak ako duša a telo musia byť spojené, aby mohol existovať človek, ani my nemôžeme oddeľovať vieru, ktorú vyznávame, od skutkov, ktoré konáme.“

Svätý Otec vyzval prítomných, aby boli dôslední a zodpovední, spytovali si svedomie a pýtali sa, prečo v krajine naďalej pretrváva toľko problémov a nerovností. Odpoveď hľadal pri prameni, z ktorého charitatívne diela žijú:

„Prečo je nás v krajine, ktorá vďaka kresťanskej láske toľko dostala, tak málo na to, aby sme ďalej odovzdávali pochodeň novým generáciám? Tajomstvo spočíva v návrate k stretnutiu s Kristom, k počiatkom našej viery. Aby oáza mohla dávať život, potrebuje dostupný prameň. Týmto prameňom sú sviatosti, katechéza, eucharistická adorácia a bratská láska. Nemôžeme uzdravovať telá, ak zabúdame na liek milosti, ktorý lieči a posilňuje dušu.“

Za príklad dal pápež svätého Martina de Porres, ktorý sa jednoduchými a pokornými skutkami vedel starať o telá a budovať duše, ako to vystihuje výrok, ktorý sa mu tradične pripisuje: „Ja ťa ošetrujem, Boh ťa uzdravuje.“ S pohľadom na tohto svätca vyslovil Lev XIV. želanie pre celé Peru:

„Prial by som si, aby aj dnes, v tomto dejinnom čase, synovia a dcéry Peru kráčali cestou svätosti a prinášali evanjelium do každého kúta, ku každému človeku v tejto milovanej krajine i v ďalších častiach sveta, a aby vyprahnuté púšte materializmu a konzumizmu premieňali na zelené lúky solidarity a veľkodušného sebadarovania.“

Pápež povzbudil prítomných, aby odvážne bránili deti, mladých ľudí, seniorov i tých najmenších a najnúdznejších v spoločnosti, a pripomenul, že Peru má „veľké dejiny svätosti, ktoré treba odovzdávať ďalej, krásnu prítomnosť, za ktorú treba ďakovať, a žiarivú budúcnosť“, ktorú majú všetci budovať spoločne. Zveril ich Panne Márii evanjelizácie, pomodlil sa s nimi Otče náš a udelil im požehnanie. Domovu daroval ikonu Dobrého pastiera.

Na priestranstve pred domom prevzal Lev XIV. kľúče od mesta. Ľuďom, ktorí ho tam čakali, povedal: „Je pre mňa nesmiernou radosťou byť opäť v Callau spolu s vami. Boh kráča s nami. Uchovávajme si vždy túto vieru vo svojom srdci.“

Záverečná svätá omša: Moc ukrižovanej lásky

Z Callaa sa pápež presunul na leteckú základňu Las Palmas v Lime, kde slávil votívnu svätú omšu o svätom Turíbiovi, poslednú počas tejto apoštolskej cesty. Podľa údajov miestnych úradov sa na nej zúčastnilo približne 1,5 milióna ľudí. So Svätým Otcom koncelebrovalo približne 60 biskupov a tisíc kňazov, medzi nimi arcibiskup Limy kardinál Carlos Gustavo Castillo Mattasoglio a predseda Peruánskej biskupskej konferencie Mons. Carlos Enrique García Camader, biskup Lurínu. Na tom istom priestranstve slávil v roku 2018 záverečnú svätú omšu svojej cesty do Peru pápež František.

Homíliu začal Lev XIV. Ježišovým prisľúbením „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20) a poďakovaním za pohostinnosť:

„Tým, že ste sa v takom hojnom počte a s radosťou zišli okolo pápeža, dosvedčili ste, že Pán neustále žije vo svojej Cirkvi a zhromažďuje ju. Nech toto svedectvo naďalej zaznieva a prináša dobré ovocie v celom Peru!“

Východiskom úvahy pápeža bol misijný príkaz vzkrieseného Krista:

„V tomto svete zranenom násilnou svojvôľou nás jeho slovo aj dnes učí novému druhu sily. Pán nám totiž hovorí: ‚Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi‘ (Mt 28, 18). Je to moc ukrižovanej lásky! ‚Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého‘ (Mt 28, 19). Príkaz jediného a pravého Pána, ktorý sme počuli pri ohlasovaní evanjelia, pomáha pochopiť podstatu poslania Cirkvi: pokračovať v diele Ježiša Krista jeho mocou, ktorá sa tak veľmi líši od svetských mocí.“

Po stopách svätého Turíbia

Tristo rokov po kanonizácii svätého Turíbia z Mogroveja, druhého arcibiskupa Limy, poďakoval pápež spolu s Peruáncami za dar kresťanskej viery, ktorú jeho apoštolské svedectvo hlboko zakorenilo v tomto ľude. Biblické čítania preto vyložil vo svetle svätcovej životnej skúsenosti:

„Hoci bol laikom a jeho kariéra v oblasti práva bola na vzostupe, Turíbius bol povolaný stať sa pastierom Cirkvi. Odvtedy sa podobne ako apoštoli vydal na cestu za Pánom. Pešo prešiel krajinu, stovky a stovky kilometrov, vedomý si toho, že keď ide v ústrety domorodým národom, nasleduje samého Ježiša. Preto hľadal jeho prítomnosť uprostred týchto spoločenstiev, zatiaľ čo sa ešte len učil ich jazyk a spoznával ich náboženské predstavy, to všetko s cieľom rozpoznať tiché pôsobenie Ducha Svätého.“

V biskupskej službe Turíbius podľa pápeža vynikal ohlasovaním Božieho slova s presvedčením, že láskavosť je jediným spôsobom, ako ohlasovať „pravé náboženstvo“. Trval na tom, aby sa kňazi učili kečuánčinu, a bojoval za vysviacku domorodcov a mesticov, ktorými mnohí príslušníci kléru ešte stále pohŕdali:

„Turíbius túžil po tom, aby sami domorodci evanjelizovali svojich príbuzných, priateľov a susedov. Chcel totiž, aby želané zanechanie náboženských predstáv predkov vychádzalo z ich vlastnej slobodnej vôle, bez donucovania. Svedčí o tom jeho neúnavná oddanosť pastoračným návštevám, ktoré konal s cieľom spoznávať svojich veriacich, pomáhať im a v prípade potreby ich napomínať, aby ich vyučoval v Božom slove a vysluhoval im sviatosti. Bez ustania birmoval a kázal.“

Pastoračné návštevy prinášali arcibiskupovi odpor a ohováranie, a to aj zo strany predstaviteľov moci. Umožnili mu však, ako povedal Lev XIV., byť misionárom, evanjelizátorom, otcom a pastierom.

Chudobní nemôžu čakať

Slová apoštola Pavla „Pán je môj sudca“ (1 Kor 4, 4) podľa Svätého Otca inšpirujú k veľkej slobode ducha a k štýlu trpezlivého načúvania. Hneď však dodal:

„Jediní, ktorí nemôžu čakať, sú chudobní. Preto sa svätý Turíbius, hoci nikoho nevylučoval a všetkých prijímal, osobitne staral o posledných. Jeden z jeho životopiscov napísal: ‚V jeho stáde sú domorodci tou časťou, ktorej venuje najväčšiu starostlivosť. A jeho láska nachádza odozvu. Majú ho radi a milujú ho, akoby bol otcom každého z nich.‘ Takmer všetko, čo mu patrilo, rozdával chudobným a venoval na zakladanie nemocníc pre domorodcov.“

Po každej pastoračnej návšteve prinášal Turíbius so sebou zväzky postrehov, podnetov a sťažností domorodého obyvateľstva, adresované kráľovi, aby sa skoncovalo s nespravodlivosťami. Pápež v ňom videl aj predchodcu synodality, ktorá sa dnes na všetkých úrovniach stáva štýlom cirkevného života. Na konciloch a synodách dokázal počúvať, viesť dialóg a do hľadania pravdy zapájať aj tých najchudobnejších:

„Otvoril srdce cirkevnému spoločenstvu a prežíval Cirkev ako misijné spoločenstvo: spoločenstvo, ktoré vyviera z toho, že je pravým príbytkom Trojice, a preto si v jednote viery váži rozdiely, rozličné cítenie a odlišné myslenie. Toto spoločenstvo sa prejavuje a upevňuje v Eucharistii, sviatosti jednoty, ktorá bola pre svätého Turíbia stredobodom života.“

Peruánsky ľud je aj mojím ľudom

V závere homílie sa Lev XIV. obrátil na veriacich osobnými slovami:

„Drahí bratia a sestry, na záver mojej apoštolskej návštevy aj ja vás chcem utvrdiť vo viere a láske a uistiť vás, že vás vždy ponesiem so sebou. Áno, peruánsky ľud je aj mojím ľudom! Nech sme kdekoľvek, ak otvoríme srdce Bohu, budeme môcť žiť ten základný vzťah, ktorý každému človeku umožňuje odrážať Boží obraz.“

Svätého Turíbia nazval budovateľom civilizácie lásky, ktorý sa postavil proti staviteľom Bábela svojej doby. Za protagonistov tejto civilizácie označil aj jeho súčasníkov, svätú Ruženu Limskú, svätého Martina de Porres a svätého Františka Solana. Homíliu zakončil vyslaním:

„Drahí bratia a sestry, moja cesta sa končí, ale čas misie pokračuje! Pamätajme, že na konci každej svätej omše sme poslaní evanjelizovať. Preto choďte a ohlasujte pravého Boha! Vydávajte svedectvo o tom, čo ste videli a počuli! Nech nikto nezostane bez poznania tejto radostnej zvesti! Nech naše poslanie na príhovor Panny Márie a svätých vždy oživuje viera v prítomnosť Vzkrieseného, ktorý nám dáva svoj pokoj a pozýva nás prinášať ho všetkým.“

Na konci slávenia pozdravil pápeža kardinál Castillo Mattasoglio. „Ako Turíbius ste sa nám, drahý Svätý Otče, prihovorili k srdcu a otvorili ste ho Bohu,“ povedal arcibiskup Limy a odovzdal mu dar, betlehem zo striebra a peruánskeho dreva.

Poďakovanie po svätej omši: Cítil som sa ako doma

Po svätej omši sa Lev XIV. ešte raz prihovoril veriacim. Vyznal, že nemá slov, ktorými by Pánovi vyjadril vďačnosť za dary a milosti týchto dní prežitých v spoločenstve. Poďakoval predstaviteľom štátu a Cirkvi, organizátorom, spolupracovníkom a dobrovoľníkom, ako aj tým, ktorí stretnutia sledovali prostredníctvom komunikačných prostriedkov na pobreží, v horách i v Amazónii:

„Cítil som sa ako doma a pripomenuli ste mi, že Cirkev je skutočne rodinou. Tu ste ma naučili byť ‚biskupom‘ a teraz som sa naučil o niečo viac slúžiť ako Petrov nástupca.“

Z Peru si pápež podľa vlastných slov odnáša vďačnú spomienku na úsmevy detí, ktoré zdravil na uliciach a námestiach, na nákazlivú radosť mladých, vrúcnosť rodín a nehu starých otcov a starých mám:

„Vaše spevy, vaše pestré tance a vôňa vášho kadidla posilnili moje zanietenie pre misiu až po kraj sveta. Prišiel som vám ohlasovať Krista a teraz si so sebou odnášam svedectvo viery a zbožnosti, ktoré som na vás vždy obdivoval.“

Peruáncov povzbudil, aby obnovení radosťou zo stretnutia zostali aj na diaľku zjednotení v modlitbe k Ježišovi, ktorý je Cesta, Pravda a Život. Rozlúčil sa slovami:

„Nech vás vždy sprevádza príhovor Panny Márie a všetkých svätých v nebi. Nech ťa Boh žehná, moje Peru!“

Rozlúčka s Latinskou Amerikou a návrat do Ríma

Z Las Palmas sa Svätý Otec presunul autom na leteckú základňu v Callau. Pozdĺž trasy stáli tisíce ľudí, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť. Na rozlúčkovom ceremoniáli ho sprevádzal prvý viceprezident a predseda Rady ministrov Luis Fernando Galarreta, deti mu zaspievali pieseň, ktorú pre neho zložili. Lietadlo Boeing 787-9 spoločnosti LATAM Airlines s pápežom na palube odštartovalo o 14.28 miestneho času (20.28 SEČ) smerom do Ríma.

Pri odchode z krajiny poslal Lev XIV. telegram prezidentke Peruánskej republiky Keiko Fujimoriovej. Vyjadril v ňom vďačnosť za srdečné prijatie a veľkodušnú pohostinnosť a uistil o svojej modlitbe za národ, ktorý je mu veľmi drahý.

Skončila sa tak šiesta apoštolská cesta pontifikátu Leva XIV. Začala sa 6. novembra v Uruguaji, od 8. novembra pokračovala v Argentíne a 11. novembra priviedla pápeža do Peru, kde prežil viac ako dvadsať rokov ako misionár a biskup. Lietadlo so Svätým Otcom pristálo v utorok 17. novembra o 8.48 hod. miestneho času na rímskom letisku Fiumicino.

Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia



( TK KBS, VaticanNews, sk, mj, ml; pz ) 20261117010   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]