Peru 17. novembra (VaticanNews) Svätá omša na leteckej základni Las Palmas v Lime v pondelok 16. novembra uzatvorila apoštolskú cestu pápeža Leva XIV. do Latinskej Ameriky.
V homílii Svätý Otec na príklade druhého biskupa Limy, sv. Turibia, ukázal, že životy svätých sú najlepším výkladom evanjelia. „Nech nikto nezostane v nevedomosti o radostnej zvesti evanjelia. Choďte a hlásajte, čo ste videli a počuli,“ vyzval pápež Lev viac ako 1,5 milióna prítomných.
Na záver cesty do Uruguaja, Argentíny a Peru si pápež Lev XIV. pri svätej omši pripomenul 300 rokov od svätorečenia svätého Turíbia z Mogroveja, ktorý sa zastával domorodého obyvateľstva a chudobných. Zdôraznil, že Kristova moc je „moc ukrižovanej lásky“, a vyzval veriacich, aby pokračovali v evanjelizácii.
HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA
Letecká základňa Las Palmas, Lima
Pondelok 16. novembra 2026
Drahí bratia a sestry,
Vzkriesený Ježiš je dnes tu s nami podľa svojho prisľúbenia. „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20). Prisľúbil to svojim učeníkom predtým, ako vystúpil k Otcovi, a my sme to v týchto dňoch opäť zakúsili. Ďakujem vám za pohostinnosť! Tým, že ste sa v takom hojnom počte a s radosťou zišli okolo pápeža, dosvedčili ste, že Pán neustále žije vo svojej Cirkvi a zhromažďuje ju. Nech toto svedectvo naďalej zaznieva a prináša dobré ovocie v celom Peru!
V tomto svete zranenom násilnou svojvôľou nás jeho slovo aj dnes učí novému druhu sily. Pán nám totiž hovorí: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi“ (Mt 28, 18). Je to moc ukrižovanej lásky! „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28, 19). Príkaz jediného a pravého Pána, ktorý sme počuli pri ohlasovaní evanjelia, pomáha pochopiť podstatu poslania Cirkvi: pokračovať v diele Ježiša Krista jeho mocou, ktorá sa tak veľmi líši od svetských mocí.
Misijný príkaz plnili prví učeníci a v priebehu dejín mnohí kresťania. Preto sme sa dnes zišli na tomto slávení: boli sme pokrstení, stali sme sa učeníkmi Ježiša Krista a deň čo deň sa učíme zachovávať to, čo nám prikázal. Tristo rokov po kanonizácii svätého Turíbia z Mogroveja, druhého arcibiskupa Limy, ďakujeme ako Peruánci za dar kresťanskej viery, ktorú jeho apoštolské svedectvo hlboko zakorenilo v našom ľude. „Svätí sú pravým výkladom Svätého písma. Svätí si v životnej skúsenosti overili pravdivosť evanjelia, a tak nás uvádzajú do jeho poznania a chápania“ (Benedikt XVI., Generálna audiencia, 19. augusta 2009). Preto môžeme uvažovať nad biblickými textami vo svetle skúsenosti svätého Turíbia.
Podobne ako prví učeníci pri Galilejskom jazere aj on dostal od Ježiša jedinečné pozvanie, povolanie, ktoré ho prekvapilo. Hoci bol laikom a jeho kariéra v oblasti práva bola na vzostupe, Turíbius bol povolaný stať sa pastierom Cirkvi. Odvtedy sa podobne ako apoštoli vydal na cestu za Pánom. Pešo prešiel krajinu, stovky a stovky kilometrov, vedomý si toho, že keď ide v ústrety domorodým národom, nasleduje samého Ježiša. Preto hľadal jeho prítomnosť uprostred týchto spoločenstiev, zatiaľ čo sa ešte len učil ich jazyk a spoznával ich náboženské predstavy, to všetko s cieľom rozpoznať tiché pôsobenie Ducha Svätého.
Keď prišiel do Limy, obohatený dlhou cestou, vo svojej biskupskej službe vynikal ohlasovaním Božieho slova, ktorému sa venoval s osobitnou usilovnosťou, no s pevným presvedčením, že láskavosť je jediným spôsobom, ako ohlasovať „pravé náboženstvo“, ako to učil Bartolomé de Las Casas. V dnešnom čítaní z Prvého listu Korinťanom sme počuli, ako svätý Pavol hovorí: „Nech nás takto každý pokladá za Kristových služobníkov a správcov Božích tajomstiev“ (1 Kor 4, 1). A svätý Turíbius o vlastnej službe poznamenal: „Ja, kým sa zdržiavam v tomto meste, robím to isté: kážem im v ich jazyku a Španielom i ostatným, ktorí mi rozumejú, vysvetľujem evanjelium.“1 Trval na tom, aby sa kňazi učili kečuánčinu, a bojoval za vysviacku domorodcov a mesticov, ktorými mnohí príslušníci kléru ešte stále pohŕdali.
Turíbius túžil po tom, aby sami domorodci evanjelizovali svojich príbuzných, priateľov a susedov. Chcel totiž, aby želané zanechanie náboženských predstáv predkov vychádzalo z ich vlastnej slobodnej vôle, bez donucovania. Svedčí o tom jeho neúnavná oddanosť pastoračným návštevám, ktoré konal s cieľom spoznávať svojich veriacich, pomáhať im a v prípade potreby ich napomínať, aby ich vyučoval v Božom slove a vysluhoval im sviatosti. Bez ustania birmoval a kázal. Od nikoho neprijímal ani najmenší dar. Tieto návštevy mu prinášali odpor a ohováranie, a to aj zo strany predstaviteľov moci. Umožnili mu však byť misionárom, evanjelizátorom, otcom a pastierom a ako taký sa aj prejavovať, pričom mu nezáležalo na ničom inom než na sprostredkovaní Božieho života, ktorý ponúka Dobrý pastier.
„Pán je môj sudca“ (1 Kor 4, 4), píše apoštol Pavol. A hneď žiada: „Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On osvetlí, čo je skryté v tme, a vyjaví úmysly sŕdc“ (1 Kor 4, 5). Tieto slová aj nás inšpirujú k veľkej slobode ducha a k štýlu trpezlivého načúvania.
Jediní, ktorí nemôžu čakať, sú chudobní. Preto sa svätý Turíbius, hoci nikoho nevylučoval a všetkých prijímal, osobitne staral o posledných. Jeden z jeho životopiscov napísal: „V jeho stáde sú domorodci tou časťou, ktorej venuje najväčšiu starostlivosť. A jeho láska nachádza odozvu. Majú ho radi a milujú ho, akoby bol otcom každého z nich.“2 Takmer všetko, čo mu patrilo, rozdával chudobným a venoval na zakladanie nemocníc pre domorodcov. So slzami im hovorieval: „Ó, chudobný, ktorý ma obohacuješ! Ó, nahý, ktorý ma odievaš! Ó, hladný, ktorý ma sýtiš!“ Po každej pastoračnej návšteve prinášal so sebou zväzky postrehov, podnetov a sťažností týkajúcich sa domorodého obyvateľstva, adresované kráľovi, aby sa skoncovalo s nespravodlivosťami.
Drahí bratia a sestry, na záver mojej apoštolskej návštevy aj ja vás chcem utvrdiť vo viere a láske a uistiť vás, že vás vždy ponesiem so sebou. Áno, peruánsky ľud je aj mojím ľudom! Nech sme kdekoľvek, ak otvoríme srdce Bohu, budeme môcť žiť ten základný vzťah, ktorý každému človeku umožňuje odrážať Boží obraz. Tak sa so srdcom uzdraveným a pozdvihnutým milosťou v spojení s Trojicou budeme môcť otvoriť každému bratovi a sestre, uzdravovať ich, milovať ich a slúžiť im s Pánovou dobrotou.
Svätý Turíbius nás svojím príkladom pozýva posväcovať naše vzťahy v Cirkvi; jeho život nás vyzýva, aby sme sa vnímali ako živé údy jedného tela. Otvoril srdce cirkevnému spoločenstvu a prežíval Cirkev ako misijné spoločenstvo: spoločenstvo, ktoré vyviera z toho, že je pravým príbytkom Trojice, a preto si v jednote viery váži rozdiely, rozličné cítenie a odlišné myslenie. Toto spoločenstvo sa prejavuje a upevňuje v Eucharistii, sviatosti jednoty, ktorá bola pre svätého Turíbia stredobodom života. Spoločenstvo sa dnes vyjadruje v synodalite a na všetkých úrovniach sa tak stáva štýlom cirkevného života. Svätý Turíbius to predznamenal koncilmi a synodami, ktoré slávil a na ktorých dokázal počúvať, viesť dialóg, prijímať vnuknutia Ducha a uvádzať do praxe spoločné rozlišovanie, pričom do hľadania pravdy zapájal aj tých najchudobnejších. Tak možno pochopiť, prečo usmernenia zo 16. storočia zostali v platnosti až do konca 19. storočia, keď sa konal Plenárny koncil Latinskej Ameriky.
Bratia a sestry, svätý Turíbius z Mogroveja bol budovateľom civilizácie lásky a postavil sa proti staviteľom Bábela svojej doby. Protagonistami tejto civilizácie sú aj svätí, jeho súčasníci: Ružena Limská, Martin de Porres, František Solano a ďalší. S pohľadom upretým na nich znovu s vďačnosťou objavme dar, ktorým je byť Cirkvou Ježiša Krista, a vždy, keď slávime Eucharistiu, vracajme sa k jeho prisľúbeniu: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20).
Drahí bratia a sestry, moja cesta sa končí, ale čas misie pokračuje! Pamätajme, že na konci každej svätej omše sme poslaní evanjelizovať. Preto choďte a ohlasujte pravého Boha! Vydávajte svedectvo o tom, čo ste videli a počuli! Nech nikto nezostane bez poznania tejto radostnej zvesti! Nech naše poslanie na príhovor Panny Márie a svätých vždy oživuje viera v prítomnosť Vzkrieseného, ktorý nám dáva svoj pokoj a pozýva nás prinášať ho všetkým. Amen.
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia
1 „Stanovisko Jeho Najosvietenejšej Excelencie o domorodcoch zo San Lázara, zaslané Kráľovskej rade pre Indie“, 14. apríla 1595, citované podľa: C. García Irigoyen, Santo Toribio, zv. I, s. 97.
2 V. Rodríguez Valencia, Santo Toribio de Mogrovejo. Organizador y Apóstol de Sur-América, zv. II, 3.