[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je utorok 17. 11. 2026   Meniny má Klaudia, Deň študentov      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  november  >>
poutstštpisone
       1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
30      

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Rozhovory
Programové tipy
Podcast:
Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Logo

  Pápež Lev XIV.
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity

Lev XIV. seniorom: Peru potrebuje viac oáz bratstva a menej púští individualizmu
P:3, 17. 11. 2026 07:46, ZAH



Foto: Vatican Media


Peru 17. novembra (VaticanNews) „Nemôžeme uzdravovať telá, ak zabúdame na liek milosti, ktorý lieči a posilňuje dušu,“ zdôraznil pápež Lev XIV. pri návšteve domova pre seniorov v Callau v pondelok 16. novembra 2026. Poďakoval rehoľným sestrám a všetkým, ktorí sa starajú o starších a opustených ľudí, a pripomenul, že vyznávanú vieru nemožno oddeľovať od skutkov.

POZDRAV SVÄTÉHO OTCA
Návšteva u zamestnancov a obyvateľov domova Malých sestier opustených seniorov
Callao
Pondelok 16. novembra 2026

Drahí bratia a drahé sestry, dobrý deň!

Je pre mňa nesmiernou radosťou byť dnes tu so všetkými vami, na jednom z mojich posledných stretnutí pred odchodom z Peru. Ďakujem Mons. Luisovi Albertovi Barrerovi Pachecovi, biskupovi Callaa, ktorý má dnes narodeniny, a matke Hermenegilde, predstavenej tohto domu, za ich slová privítania. Ďakujem aj pánovi Josému Luisovi a pani Maríi del Carmen, ktorí sa s nami podelili o svoje svedectvá. Veľká vďaka vám všetkým aj za tanec, za hudbu a za toto srdečné prijatie! Počúvať vás, vidieť vaše radostné tváre a môcť spoločne prežívať túto chvíľu je dôkazom bratskej lásky, ktorá sa nezištne dáva i prijíma, rodí sa zo stretnutia s Bohom a prejavuje sa v jednoduchosti každodenného života.

Tento dom v Callau je pre starších ľudí akousi „oázou dôstojnosti“ (apoštolská exhortácia Dilexi te, 51) a nádeje. Ako viete, slovo „oáza“ označuje miesto v púšti, kde možno nájsť zeleň, vodu a odpočinok. Diela lásky, ktoré pomáhajú najbezbrannejším, sú ako oáza, ktorá hasí smäd, posilňuje a obnovuje ľudí, ktorí v nej žijú a pracujú, ale aj tých, ktorí ju prichádzajú navštíviť. Miesta, ako je toto, pribúdajú v celom Peru a vytvárajú skutočnú sieť charitatívnych centier, v ktorých s láskou a úctou prijímajú najchudobnejších a opustených.

Chcel by som poďakovať Malým sestrám opustených seniorov za prácu, ktorú tu vykonávajú, a pripomenúť postavu ich svätej zakladateľky, svätej Terézie od Ježiša Jornet e Ibars. Zanechala heslo, ktoré aj dnes podnecuje mnohé dobré skutky: „Starať sa o telá, aby sa zachránili duše.“ V súčasnosti badať novú citlivosť voči starostlivosti, ochrane a vytváraniu bezpečných priestorov, s istotou, že „schopnosť vedieť sa postarať jeden o druhého je dôležitou súčasťou nášho ľudského bytia“ (encyklika Magnifica humanitas, 114).

Žiaľ, vieme, že existujú situácie, v ktorých sa telám neposkytuje starostlivosť ani pomoc a nemyslí sa ani na duše; o ľudí sa nestarajú, ale ich opúšťajú; najslabšieho a bezbranného nechránia, ale zneužívajú; život nemilujú, ale usilujú sa ho zničiť. Nemôžeme zostať ľahostajní, keď vieme, že telá a duše mnohých našich bratov a sestier sú zanedbávané a že sa s nimi často manipuluje. Takéto miesta sú púšťami ľudskosti, v ktorých tí najzraniteľnejší naďalej hovoria ako Ježiš na kríži: „Žíznim“ (Jn 19, 28). S bolesťou musíme uznať, že v tejto krajine je mnoho chudobných a opustených, ktorí nám aj dnes hovoria: „Žíznim, potrebujem piť z prameňov lásky a života, potrebujem starostlivosť a ochranu.“ Čo robíme my, aby sme uhasili tento smäd?

Drahí bratia a sestry, dnes sa obraciam na vás, ktorí ste sa tu zhromaždili, a myslím pritom aj na všetkých kňazov, rehoľníkov, laikov, rodiny, združenia a dobrovoľníkov, ktorí sa v tejto požehnanej peruánskej krajine venujú charitatívnej činnosti. Peru potrebuje viac oáz bratstva a menej púští individualizmu. Potrebuje viac duší oddaných službe Božiemu kráľovstvu, ktoré sa starajú o krehkých ľudí a ľudí na okraji spoločnosti, rozpoznávajú v nich bolesti a utrpenie ukrižovaného Krista a pomáhajú im niesť ich kríž ako Šimon z Cyrény. Tak ako duša a telo musia byť spojené, aby mohol existovať človek, ani my nemôžeme oddeľovať vieru, ktorú vyznávame, od skutkov, ktoré konáme. Je potrebné byť dôslední a zodpovední, spytovať si svedomie a skúmať, čo je naším skutočným pokladom, pýtať sa, prečo naďalej pretrváva toľko problémov a nerovností.

Prečo je nás v krajine, ktorá vďaka kresťanskej láske toľko dostala, tak málo na to, aby sme ďalej odovzdávali pochodeň novým generáciám? Tajomstvo spočíva v návrate k stretnutiu s Kristom, k počiatkom našej viery. Aby oáza mohla dávať život, potrebuje dostupný prameň. Týmto prameňom sú sviatosti, katechéza, eucharistická adorácia a bratská láska. Nemôžeme uzdravovať telá, ak zabúdame na liek milosti, ktorý lieči a posilňuje dušu.

V tejto súvislosti nemôžem nespomenúť svätého Martina de Porres, ktorý žil v tejto krajine a ktorého svätosť rýchlo prekročila jej hranice. Podľa príkladu nášho Pána Ježiša Krista sa vedel jednoduchými a pokornými skutkami starať o telá a budovať duše, ako to vystihuje výrok, ktorý sa mu tradične pripisuje: „Ja ťa ošetrujem, Boh ťa uzdravuje.“ Prial by som si, aby aj dnes, v tomto dejinnom čase, synovia a dcéry Peru kráčali cestou svätosti a prinášali evanjelium do každého kúta, ku každému človeku v tejto milovanej krajine i v ďalších častiach sveta, a aby vyprahnuté púšte materializmu a konzumizmu premieňali na zelené lúky solidarity a veľkodušného sebadarovania.

Drahí bratia a sestry, viem, že Peru má veľa čo ponúknuť. Nezostaňme ochromení úvahami o márnych pozemských záležitostiach; treba vykročiť k nebeským skutočnostiam. Nasledovať Krista stojí za to. Buďme odvážni a bráňme deti, mladých ľudí a seniorov i tých najmenších a najnúdznejších v spoločnosti, ako to robil on. Milujme druhých tak, ako Boh miluje nás. Máme veľké dejiny svätosti, ktoré treba odovzdávať ďalej, krásnu prítomnosť, za ktorú treba ďakovať, a žiarivú budúcnosť, ktorú máme všetci spoločne ďalej budovať.

Nech vás Panna Mária evanjelizácie vedie na tejto ceste. Modlím sa za vás a nosím vás vo svojom srdci. A teraz poprosme o Pánovo požehnanie pre každého z vás, pre komunitu sestier, pre všetkých našich drahých, pre naše rodiny. Modlime sa spoločne: „Otče náš…“

[Požehnanie]

Výborne! Nech žije Kristus!

Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia



( TK KBS, VaticanNews, sk, mj, ml; pz ) 20261117002   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]