Argentína 9. novembra (VaticanNews) Argentínska vláda vyhlásila na pondelok celoštátny sviatok, aby ľudia mohli sledovať pápežovu návštevu. Lev XIV. sa najskôr vybral do južného predmestia Buenos Aires, do centra Pequeño Cottolengo Don Orione v Claypole. Toto päťdesiat hektárové „mestečko milosrdenstva“ pre ľudí so zdravotným postihnutím a opustených založil v roku 1935 svätý Luigi Orione, ktorého neporušené srdce je od roku 2000 uložené v tamojšej kaplnke. Pápež Lev sa v kaplnke pomodlil a vypočul si svedectvá klientiek centra, na ktoré potom odpovedal.

POZDRAV SVÄTÉHO OTCA
Návšteva zariadenia „Pequeño Cottolengo Don Orione“ v Claypole
Buenos Aires
Pondelok 9. novembra 2026

Milí bratia a sestry, dobrý deň!

Veľmi sa teším, že môžem prežiť toto stretnutie spolu s vami všetkými. Ďakujem Mons. Jorgemu Lugonesovi, biskupovi diecézy Lomas de Zamora, a bratovi Jorgemu Silanesovi, riaditeľovi tohto centra, za láskavé slová. Ďakujem aj Marte a Norme za ich svedectvá. Veľmi pekne ďakujem! Ďakujem vám všetkým za hudbu a za to, že ste ma prijali s takým nadšením a radosťou.

Existujú miesta, ako je tento domov, kde sa láska nielen prejavuje skutkami, ale možno ju rozpoznať v každom geste, v každej tvári, v každom úsmeve a, mohli by sme povedať, dokonca aj vo vzduchu, ktorý tu dýchame. Takým miestom je „Malé Cottolengo“: bratské spoločenstvo s otvorenými dverami, v ktorom nám všetko hovorí o Božej láske.

Svätý Alojz Orione, jeho zakladateľ, si želal, aby toto miesto bolo známe ako „mesto lásky“. Aby ho mohol vybudovať, mnoho rokov sa modlil a pracoval s hlbokou dôverou v Božiu prozreteľnosť, vedený láskou k najzraniteľnejším ľuďom spoločnosti, ktorí boli často prehliadaní a ponechaní sami na seba. Keď som si pripomenul túto túžbu nepokojného srdca dona Orioneho, otca a pastiera, prišli mi na myseľ tri „mestá“, v ktorých aj Ježiš dýchal svieži vzduch nezištnej lásky. Týmito tromi mestami sú Betlehem, Nazaret a Betánia.

V Betleheme, ktorého názov znamená „dom chleba“, Mária a Jozef s láskou prijali Ježiša, zahriali ho a nakŕmili. S nehou a obdivom ho rozpoznali mudrci i pokorní a jednoduchí ľudia. Môžeme povedať, že v Betleheme cítiť lásku k životu a práve táto láska premieňa chladnú chudobu okolitého prostredia na teplo domova. Je to miesto, ktoré rešpektuje dôstojnosť každého človeka, váži si ho a prijíma ho ako Boží dar.

O niekoľko rokov neskôr sa iné mesto, Nazaret, stalo miestom, kde sa Ježiš učil žiť v rodine a začleniť sa do spoločenstva, kde „sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí“ (Lk 2, 52) a kde pestoval hodnotu práce a zodpovednosti. Je to miesto, ktoré ľudí neodvrhuje, ale začleňuje ich do spoločenského života, oceňuje ich talenty a schopnosti a pomáha im prinášať ovocie, ako nám to svojím životom a knihou, ktorú napísala, ukazuje Marta.

Napokon v meste Betánia Ježiš prežíval dar priateľstva s Martou, Máriou a Lazárom a zakúsil hodnotu pravých a úprimných ľudských vzťahov. V nich nie je nikto odsúvaný na okraj ani opustený, ale ľudia sa navzájom sprevádzajú, počúvajú a radia si, delia sa o vieru i službu, o bolesti i radosti. Betánia je skrátka miestom, ktoré pomáha prekonať individualizmus, kde sa človek cíti milovaný a túži konkrétnymi skutkami milovať druhých. Na takýchto miestach, ako nám vo svojom svedectve rozprávala Norma, sa ľudia cítia prijatí, opatrovaní a milovaní takí, akí sú.

Ako vidíme, Ježiš žil na miestach, kde dýchal vzduch lásky. Tam zakúsil lásku rodiny, začlenenie do spoločenstva a bratské priateľstvo, keď zdieľal život so svojimi blízkymi. Želal by som si, aby nás táto krátka úvaha priviedla k zamysleniu a k vďačnosti za mnohé „mestá lásky“, akým je aj toto Malé Cottolengo, kde evanjelium zostáva živé a pôsobí tu a teraz, v tejto nádhernej krajine.

V tejto súvislosti by som rád pripomenul slová svojho predchodcu svätého Jána Pavla II., ktorý pri stretnutí so skupinou ľudí so zdravotným znevýhodnením povedal, že Božia láska je základom našej nádeje a odvahy žiť. „Boh nám v Ježišovi Kristovi neprekonateľným spôsobom ukázal, ako miluje každého človeka a ako mu tým dáva nekonečnú dôstojnosť. Práve tí, ktorí trpia telesným alebo duševným znevýhodnením, sa môžu považovať za Ježišových priateľov, ktorých on osobitným spôsobom miluje“ (Anjel Pána, Osnabrück, 16. novembra 1980).

Milí bratia a sestry, dnes ste na toto stretnutie prišli mnohí: obyvatelia a pracovníci centra, rehoľníci a rehoľníčky, rodinní príslušníci a dobrovoľníci, ktorí spolupracujete na tomto veľkom diele. Vo vašich žiarivých pohľadoch vidím toľko blízkosti, vo vašich otvorených rukách rozpoznávam nespočetné gestá nezištnej služby a vo vašich štedrých srdciach vnímam toľko nehy a porozumenia. Ďakujem vám všetkým za vaše svedectvá obetavosti a lásky k blížnemu.

Ušľachtilá práca, ktorú tu každý deň vykonávate s takou láskou, s takým úsilím a oddanosťou, je pevným základom budovania nového mesta: mesta lásky, spolunažívania a pokoja. Iste, „je to budovanie pomalšie, menej viditeľné a menej nápadné“ než budovanie iných typov miest, ale „práve tento horizont úsilia, toto stavenisko nádeje nazývame ‚civilizáciou lásky‘“ (Magnifica humanitas, 185).

Hodnoty dôstojnosti, začlenenia a bratského priateľstva, ktorými sa vyznačujú miesta ako toto, majú veľa čo povedať našim spoločnostiam, ktoré sa často riadia výlučne úsilím o hospodársky úspech alebo kultom telesného vzhľadu. Dnes by som chcel zdôrazniť, že vaše životy nie sú pre spoločnosť bremenom; sú požehnaním, pretože nám môžete pomáhať nezabúdať, na čom spočíva dôstojnosť každého človeka a čo je v živote skutočne dôležité. Pokrok národa sa meria aj tým, ako dokáže prijímať všetkých ľudí so zdravotným znevýhodnením a osobitnými potrebami.

V tejto osobitnej chvíli by som sa s vami všetkými rád podelil o svoje želanie pre túto krajinu. Nech Argentína dokáže uskutočňovať veľké diela lásky, aké vidíme tu, kde by Kristova láska víťazila nad individualizmom a vylúčením. Predstavujem si tisíce mladých ľudí, ktorí sa ako dobrovoľníci pripájajú k veľkým dejinám lásky, ktoré úprimná a jednoduchá viera argentínskeho ľudu písala po stáročia. Nech v Argentíne vyrastie nové pokolenie svätcov lásky! A prečo by ste nimi nemohli byť vy všetci? Kristova láska nás ženie! (porov. 2 Kor 5, 14).

Drahí priatelia, naďalej s vierou a nádejou odpovedajme na všeobecné povolanie k svätosti (porov. Lumen gentium, 11). Túžil po tom aj náš milovaný pápež František, a preto napísal: „Všetci sme povolaní byť svätými tak, že budeme žiť s láskou a ponúkať vlastné svedectvo v zamestnaniach všedného dňa, tam, kde sa každý nachádza“ (Gaudete et exsultate, 14). Dajme dary, ktoré sme dostali, do služby najmenším a najnúdznejším, každý podľa svojich možností, aby sa mesto lásky upevňovalo, rozširovalo a dokázalo búrať hranice sebectva.

Napokon by som rád upozornil, že tu, v kaplnke tohto spoločenstva, sa nachádza relikvia srdca dona Orioneho, svedectvo hlbokého puta, ktoré spájalo tohto svätého talianskeho kňaza s argentínskou zemou. Jeho neporušené srdce nám naďalej pripomína, že „láska zachráni svet“, pretože „Boh je láska“ (1 Jn 4, 8) a „láska nikdy nezanikne“ (1 Kor 13, 8). Tajomstvo života darovaného z lásky odhalil môj predchodca svätý Ján Pavol II. v homílii pri kanonizácii tohto neúnavného apoštola, keď povedal: „Srdce tohto stratéga lásky bolo ‚bez hraníc, pretože ho rozšírila Kristova láska‘ (Spisy, 102, 32). Vášeň pre Krista bola dušou jeho odvážneho života, vnútornou silou jeho bezvýhradného altruizmu, stále čerstvým prameňom nezničiteľnej nádeje“ (Homília, 16. mája 2004, 2).

Prosme Pána, aby tak, ako utváral srdcia svätých, utváral aj naše srdcia na podobu svojho: aby boli horlivé v láske, dobrotivé v trpezlivosti a vytrvalé v pokore (porov. Mt 11, 29).

Nech vás všetkých Boh žehná a nech hojne požehnáva aj vaše rodiny, vašich dobrodincov a všetkých vašich blízkych. Nosím vás vo svojom srdci. Ďakujem vám veľmi pekne.

Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia