Uruguaj 8. novembra (VaticanNews) Na Katolíckej univerzite v Uruguaji v Montevideu predniesol pápež prejav pred zástupcami vedeckej a akademickej obce. Poukázal na to, že poslaním vzdelávania je pomáhať študentom, učiteľom a vychovávateľom objavovať Radostnú zvesť v neodňateľnej dôstojnosti. Ako zdôraznil, mimoriadne dôležitá je prítomnosť a svedectvo dospelých, ktorí by mali byť dôveryhodní, kompetentní a schopní spolupráce.

„Je naliehavé, aby naše školské a univerzitné vzdelávanie prispievalo k múdremu využívaniu technológií a umelej inteligencie, ktoré uprednostňuje človeka pred algoritmom,“ zdôraznil pápež Lev XIV. Pedagógov a študentov pozval, aby prostredníctvom piatich zmyslov znovu objavili krásu evanjelia, a pripomenul neodňateľnú dôstojnosť každého človeka.

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA
na stretnutí s akademickou obcou
Katolícka univerzita Uruguaja, Montevideo
sobota 7. novembra 2026

Drahí bratia a sestry!

Veľmi sa teším, že sa môžem stretnúť s vami, ktorí podľa príkladu Ježiša, božského Učiteľa, zasväcujete svoj život službe vzdelávaniu. Pozdravujem kardinála Daniela Sturlu SDB, veľkého kancelára tejto Katolíckej univerzity. Pozdravujem pánov biskupov, rektora pátra Julia Fernándeza Techeru SJ a všetky civilné autority. Osobitný pozdrav patrí pedagógom a študentom z mnohých vzdelávacích inštitúcií tejto krajiny.

Pred niečo vyše tridsiatimi ôsmimi rokmi svätý Ján Pavol II. navštívil túto univerzitu, ktorá vtedy robila svoje prvé kroky. Dnes vám chcem zo srdca poďakovať za výchovnú a vzdelávaciu prácu, ktorú ste vykonali a naďalej vykonávate vo výchovných a vzdelávacích spoločenstvách, na rôznych stupňoch a v rôznych etapách vzdelávania, v službe ohlasovania evanjelia a dôstojnosti ľudskej osoby. Táto vytrvalosť ukazuje, že katolícke vzdelávanie v Uruguaji nadobudlo „konkrétnu podobu, v ktorej sa evanjelium premieňa na výchovné gesto, vzťah a kultúru“. Zároveň potvrdzuje, že „evanjelium nestarne, ale ‚všetko robí nové‘ (Zjv 21, 5). Každá generácia ho počúva ako novosť, ktorá obnovuje. Každá generácia [objavuje] jeho klíčivú a rozmnožujúcu silu“ (porov. apoštolský list Kresliť nové mapy nádeje, Prológ, 1.1).

Cieľom pastoračného poslania v oblasti vzdelávania je, aby študent, učiteľ i riaditeľ školy radostnú zvesť počuli, videli, okúsili, dotkli sa jej a zacítili jej vôňu; aby osvecovala ich zmysly, podobne ako pestré nástenné maľby v tomto univerzitnom areáli, a aby tak každý člen vzdelávacieho spoločenstva rástol a upevňoval sa vo svojej neodňateľnej dôstojnosti ľudskej osoby. To isté platí aj pre mimoškolské a neformálne vzdelávanie, pre výchovné, resocializačné a terapeutické spoločenstvá, kde ešte väčšmi než slová zaváži pozorná prítomnosť a svedectvo života dôveryhodných, kompetentných a navzájom spolupracujúcich dospelých.

Aby sme tento cieľ dosiahli, považujem vzhľadom na dnešnú situáciu vo svete za potrebné „prekonať dualistický pohľad: ľudská bytosť je ‚jednota duše a tela‘. Zredukovanie tela na ‚predmet‘, s ktorým možno ľubovoľne nakladať, je vždy popretím dôstojnosti osoby“ (porov. Druhý vatikánsky koncil, pastorálna konštitúcia Gaudium et spes, 14; generálna audiencia, 9. septembra 2026).

Pozývam vás preto na krátku „prechádzku“ našimi piatimi zmyslami, aby sme pri uvažovaní o nich znovu objavili krásu evanjelia a veľkoleposť nášho človečenstva.

Začnime veršom žalmu: „Keď hľadím na nebesia“ (Ž 8, 4). Žalmista nás vedie k jednej z najvznešenejších činností našich očí: ku kontemplácii. Kontemplovať dnes znamená pozorne, takmer s úžasom, hľadieť na niečo duchovné alebo hmotné. Z kontemplácie stvorenia a zo stretnutia so Stvoriteľom sa rodí vedomie nášho miesta v Božom pláne i našej osobnej a spoločnej zodpovednosti za starostlivosť o pôvodnú harmóniu. Môžeme to vnímať aj na dvanástich budovách univerzitného kampusu, ktoré harmonicky splývajú s prostredím tejto štvrte.

Kontemplovať znamená evanjelizovať v tom čoraz náročnejšom poznávacom procese, ktorým je pozornosť. Keď v ňom naše deti a mladí ľudia rastú, dosahujú hĺbku, po ktorej túžia; nachádzajú priestor na ticho a rozlišovanie; učia sa dôvernému dialógu so svedomím a s Bohom (porov. apoštolský list Kresliť nové mapy nádeje, 10.3). Prosím vás, aby kontemplácia mala vo vašej vzdelávacej práci privilegované miesto.

Po druhé, keď žalmista spomína „nebesia, dielo tvojich rúk“ (Ž 8, 4), ide vo svojej kontemplácii tak ďaleko, že dokáže vidieť Božie prsty ako prsty umelca, ktorý pri stvorení rozmiestňuje svetlá, anjelov a živé bytosti pohybujúce sa po oblohe, na zemi i vo vodách. Zo všetkých týchto bytostí bude mať iba človek prsty, ktoré spojené v jeho rukách budú obrábať zem, prinášať plody, zdraviť blížnych, hladiť a objímať. Nesmieme však zabúdať, že dnes ľudské prsty vytvárajú aj to najstrašnejšie z „ľudských diel“: vojnu (porov. príhovor v sídle UNESCO, 25. septembra 2026).

Katolícke vzdelávanie, ktorému sa venujete, je povolané pomáhať vzdelávaciemu spoločenstvu objavovať význam hmatu, rúk a prstov pri budovaní pokoja. Ak naši študenti pocítia krstné objatie, ktorým nás Otec objal, keď sme boli malí, budú túžiť aj po druhom objatí, po objatí milosrdného Otca, ktorý nás očakáva v sláve. Pomáhať našim deťom a mladým ľuďom cítiť, že žijú medzi týmito dvoma objatiami, je náročnou, ale krásnou úlohou tých, ktorí ohlasujú evanjelium (porov. František, Evangelii gaudium, 144). Kto sa cíti objatý Otcom, je nevyhnutne tvorcom pokoja.

Na našej prechádzke nás apoštol Peter obracia k zmyslu chuti slovami: „Keď ste okúsili, aký dobrý je Pán“ (1 Pt 2, 3). Tento zmysel pripomína chuť i múdrosť, ktorá pramení zo skúsenosti, rozjímania a vychutnávania. Hovorím o múdrosti, ktorá nás približuje k Božej dobrote; o múdrosti, ktorá z nás robí bratov a sestry; o múdrosti, ktorá nás robí svätými. Ochutnávanie sa neobmedzuje na rozpoznávanie chutí, triedenie potravín či zoskupovanie jedál. Rovnako nemožno považovať za múdreho toho, kto len zhromažďuje informácie bez rozlišovania, premýšľania a poznania súvislostí.

Je preto naliehavé, aby naše školské a univerzitné vzdelávanie prispievalo k „múdremu využívaniu technológií a umelej inteligencie, ktoré uprednostňuje človeka pred algoritmom a zosúlaďuje technickú, emocionálnu, sociálnu, duchovnú a ekologickú inteligenciu“ (porov. apoštolský list Kresliť nové mapy nádeje, 10.3). Nech naše deti a mladí ľudia dokážu okúsiť, „čo je dobré, milé a dokonalé“ (Rim 12, 2).

Pri uvažovaní o čuchu si môžeme pripomenúť pomazanie v Betánii, o ktorom rozpráva evanjelista Ján: „Dom sa naplnil vôňou oleja“ (Jn 12, 3). „Svet sa naplnil dobrou povesťou, pretože dobrá vôňa je dobrou povesťou,“ pripomína nám svätý Augustín (Komentár k Jánovmu evanjeliu, traktát 50, 7). Povesť dnešného človeka utrpela nespočetné údery, takže odhadzovanie, odmietanie a pohŕdanie sa stali odpudzujúcim zápachom, ktorý si náš čuch už zvykol prijímať.

Proces odľudšťovania, ktorý prežívame, je výzvou pre naše školy a univerzity. „Paradox je čoraz zjavnejší: zatiaľ čo výpočtovým systémom pripisujeme ‚inteligenciu‘, máme problém uznať neodňateľnú dôstojnosť ľudských osôb, ktorých životy sa hodnotia podľa kritéria efektívnosti, a keď sa už nepovažujú za produktívne, sú odmietané a odvrhované“ (Príhovor v sídle UNESCO, 25. septembra 2026).

Je nevyhnutné, aby sme bránili dobrú vôňu ľudskej osoby, opierajúc sa o dobrú vôňu Mesiáša. Musíme znovu ohlasovať, že ľudský život treba rešpektovať vo všetkých jeho etapách a v každom jeho stave. Nikto nesmie byť odmietnutý.

Našu prechádzku zakončime zmyslom sluchu a slovami evanjelistu Matúša: „Kto má uši, nech počúva!“ (Mt 13, 9). Na záver si želám, aby to, o čom sme uvažovali na tejto univerzite, zaznelo a bolo následne skutočne vypočuté vo vašich vzdelávacích inštitúciách. Zdokonaľovať schopnosť počúvať je v dnešnom svete dôležité. Rozlišovať to, čo počujeme, je rozhodujúce. „Svätý Augustín, ktorý včlenil biblickú múdrosť do grécko-rímskej tradície, pochopil, že pravý učiteľ prebúdza túžbu po pravde a formuje slobodu, aby vedela čítať znamenia a počúvať vnútorný hlas“ (Apoštolský list Kresliť nové mapy nádeje, 2.2).

Naše katolícke vzdelávanie nemôže zostať v uzavretom kruhu. Musí sa skôr naučiť počúvať rodiny, občiansku spoločnosť, politické a správne orgány, ako aj predstaviteľov výrobných odvetví a profesijných skupín. Dnes naše deti a mladí ľudia „počúvajú“, keď sa zapájajú do dobrovoľníckych, misijných alebo komunitných projektov. Kto počúva, vidí v druhom človeku dobro, a nie hrozbu. Vo Svätom písme sa počúvanie Pána pokladalo za prejav múdrosti, rozvážnosti a spravodlivosti (porov. Prís 1, 2 – 5; 2, 1 – 9). Tieto tri čnosti majú zdobiť naše vzdelávacie projekty. Treba pritom brať do úvahy, že sa generácie menia oveľa rýchlejšie než kedysi a že držať krok s dobou bez opustenia zdravej tradície je skutočnou výzvou.

Drahí bratia a sestry, prosím vás, aby ste aj naďalej kráčali vpred, evanjelizovali a kontemplovali človeka v jeho celistvosti: „s telom a dušou, so srdcom a svedomím, s rozumom a vôľou“ (Druhý vatikánsky koncil, pastorálna konštitúcia Gaudium et spes, 3). Nesmieme sa zastaviť. Kráčajme ďalej v tom, ktorý sa stal Cestou, Pravdou a Životom. Ešte raz vám ďakujem za vzdelávaciu prácu, ktorú vykonávate, a zverujúc ju pod ochranu Preblahoslavenej Panny Márie, Trónu múdrosti, zo srdca vám udeľujem apoštolské požehnanie.

Zdroj: VaticanNews, slovenská a česká redakcia, redakčne upravené