Španielsko 7. novembra (TK KBS) Kardinál Marcello Semeraro, prefekt Dikastéria pre kauzy svätých, predsedal svätej omši blahorečenia Božích služobníkov Francisca Gonzáleza de Córdovu a 79 jeho spoločníkov v španielskom Santanderu. Zdôraznil, že svätosť je „spoločným povolaním“ každého pokrsteného človeka.
Svätosť je „spoločným povolaním každého pokrsteného“ a je čnosťou pre každý vek a pre ľudí v každom „životnom stave v Cirkvi“. Toto posolstvo bolo jadrom kázne, ktorú 7. novembra predniesol v španielčine kardinál Marcello Semeraro, prefekt Dikastéria pre kauzy svätých. V mene pápeža Leva XIV. predsedal omši blahorečenia Božích služobníkov Francisca Gonzáleza de Córdovu a 79 jeho spoločníkov v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v španielskom Santanderi.
Kardinál pripomenul generálnu audienciu pápeža Leva, ktorá sa konala v stredu 4. novembra, keď pápež hovoril o „obrovskom zástupe Pánových priateľov“. Kardinál Semeraro povedal, že svätosť sa naďalej šíri a nemožno ju „obmedziť na určitú dobu, miesto alebo konkrétny stav života“. Každá beatifikácia „pridáva kúsok do mozaiky, ktorá je stále nedokončená“, pričom poznamenal, že medzi 80 mučeníkmi zo Santanderu boli kňazi, seminaristi aj laici. Ich „životný stav v Cirkvi“, povedal, neurčuje svätosť, ktorá nie je ani „výsadou niekoľkých“, ani „viazaná na konkrétnu formu zasvätenia“.
Čelili prenasledovaniu za „rôznych okolností“, no všetci svedčili o tom, že „patrili Kristovi“, poznamenal. Medzi 80 novými blahoslavenými, ktorí boli umučení počas španielskej občianskej vojny v 30. rokoch 20. storočia, boli niektorí hodený do mora so zviazanými rukami a nohami a s kameňom priviazaným k telu. Iní zmizli na palube väzenskej lode Alfonso Pérez. Ešte iní boli zabití a upálení. Niektorí zomreli v akomsi koncentračnom tábore. V skupine bolo 67 kňazov, traja karmelitáni, traja seminaristi a sedem laikov.
Povolanie vstúpiť do spoločenstva svätých
Pre kardinála Semerara blahorečenie znamená viac než len „pripomenutie bolestnej kapitoly v dejinách Cirkvi“. Otvára okno do „týchto samotných dejín“ a umožňuje nám nahliadnuť na „pôsobenie milosti“. Je to svedectvo, ktoré nás vyzýva k odpovedi. Novobeatifikovaní preto „nepatria do minulosti“, povedal. Skôr nás tu a teraz smerujú na „cestu vernosti“. „Obrovské množstvo“ svätých a blahoslavených je viac než len pohľad na kontempláciu, ale „množstvo, ku ktorému sme povolaní patriť“. Ich svedectvo nás vyzýva, aby sme neostali len „divákmi ich veľkosti“, ale aby sme „žili s rovnakou vernosťou voči Kristovi v okolnostiach našich vlastných životov“.
Milosrdenstvo tvárou v tvár nespravodlivosti
Čítanie z Lukášovho evanjelia zachytáva okamih, keď Kristus na kríži modlil sa za tých, ktorí ho usmrcovali. „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Ježiš, vysvetlil kardinál, utrpel nespravodlivosť, ktorá „ho nepriviedla k nenávisti“. Tým ukázal, že „zlo nemá silu zničiť Božie milosrdenstvo, lebo jeho láska je silnejšia“. „Tu sa slovo evanjelia stretáva so svedectvom mučeníkov,“ pokračoval kardinál Semeraro, „so svedectvom všetkých mučeníkov a dnes aj tých 80 bratov, ktorých Cirkev vyhlásila za blahoslavených. Hľadíme na nich.“ „Svedectvo mučeníka“ treba chápať vo svetle samotného Kristovho svedectva, lebo On „sa na kríži modlil za svojich prenasledovateľov“. Ako jasne vyplýva z druhého čítania z Knihy Zjavenia, kresťania túto silu nemajú zo seba samých. Získavajú ju tým, že si perú svoje rúcha a „bielia ich v krvi Baránka“.
Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia, redakčne upravené
