Vatikán 4. novembra (VaticanNews) Na stredajšej generálnej audiencii 4. novembra pokračoval Lev XIV. v cykle katechéz o dokumentoch Druhého vatikánskeho koncilu.
V ôsmej katechéze o konštitúcii Gaudium et spes sa zameral na hospodársko-spoločenský život a život politického spoločenstva. Pripomenul, že hospodársky rozvoj musí byť vždy v službe človeka, srdcom hospodárstva je práca a politické spoločenstvo existuje pre spoločné dobro. Angažovanosť v hospodárstve a politike podľa týchto kritérií označil za spôsob budovania mieru.
Na generálnej audiencii sa zúčastnilo aj vyše 30 pútnikov z východného Slovenska. Prítomná bola tiež približne 60-členná delegácia slovenských mládežníckych a študentských organizácií, ktorú tvorili predovšetkým vedúci predstavitelia Asociácie slovenských mládežníckych organizácií, Študentskej rady stredných škôl, ako aj mestských a krajských mládežníckych parlamentov. Vybraní zástupcovia delegácie mali príležitosť osobne pozdraviť Svätého Otca a odovzdať mu symbolický dar ako prejav úcty a blízkosti slovenskej mládeže.
GENERÁLNA AUDIENCIA (streda, 4. novembra 2026)
KATECHÉZA
Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu
IV. Konštitúcia Gaudium et spes
8. Viera a spoločenský, politický a hospodársky život (GS, 63 – 76)
Čítanie: 1 Pt 2, 12 – 13. 17
„Milovaní, […] Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby videli vaše dobré skutky a v deň navštívenia oslavovali Boha práve za to, z čoho vás osočujú ako zločincov. Kvôli Pánovi sa podriaďujte každej ľudskej ustanovizni: či už kráľovi ako najvyššiemu. […] Všetkých si ctite, bratov milujte, Boha sa bojte, kráľa si vážte.“
-
Drahí bratia a sestry, požehnaný deň a vitajte!
Spoločenský rozmer je neoddeliteľnou súčasťou nielen ľudskej prirodzenosti, ale aj našej viery v Ježiša Krista. Je vzácnym dedičstvom, ktoré prijímame vďaka vteleniu Božieho Syna. Pripomína to konštitúcia Gaudium et spes (GS) v tretej a štvrtej kapitole svojej druhej časti, ktoré sú venované hospodársko-spoločenskému životu a životu politického spoločenstva. Aj v týchto oblastiach ponúka kresťanská viera kritériá rozlišovania.
Konciloví otcovia poukazujú predovšetkým na nebezpečenstvo pre svetový mier, ktoré vyplýva z nerovnováh spojených s hospodárskym rozvojom, ktorý nie je spravodlivý a nerešpektuje stvorenstvo (porov. GS, 63). Je to prezieravý pohľad, ktorý sa, žiaľ, potvrdil v závere minulého storočia a ktorého naplnenie dnes vidíme ešte zreteľnejšie. Na zmenu smerovania, ako upozorňuje dokument, nestačí technický pokrok: „To si však vyžaduje mnohé reformy hospodársko-spoločenského života i zmenu zmýšľania a postoja u všetkých“ (tamže).
Gaudium et spes preto stručne predstavuje kresťanský pohľad na hospodársky rozvoj, ktorý musí byť vždy v službe človeka a pod jeho kontrolou (porov. GS, 64 – 65). Už tu sa jasne objavuje pojem integrálneho rozvoja, ktorý svätý Pavol VI. neskôr postaví do centra svojej encykliky Populorum progressio (1967). Aktuálnejšie než kedykoľvek predtým sú aj výzvy usilovať sa o odstránenie diskriminácie, ktorá postihuje slabšie spoločenské skupiny a migrantov (porov. GS, 66).
Srdcom hospodárstva je práca. Prostredníctvom nej sa človek rozvíja ako osoba, stará sa o potreby rodiny, uplatňuje svoje nadanie, podieľa sa na spoločenskom živote a spoluprácou na Božom stvoriteľskom diele buduje lepší svet. Práca sa nikdy nesmie zneužívať na úkor ľudí, spoločného dobra ani stvorenstva. Skutočnou výzvou je ponúknuť všetkým príležitosť zúročiť svoje schopnosti: neprijateľné sú nezamestnanosť, vykorisťovanie i pracovné podmienky, ktoré ohrozujú zdravie i samotný život (porov. GS, 67). Pracujúci majú právo i povinnosť podieľať sa na rozhodnutiach, ktoré sa týkajú ich práce, a to aj prostredníctvom združení; konflikty majú riešiť dialógom a nenásilnými spôsobmi (porov. GS, 68).
V tejto súvislosti koncil pripomína jeden zo základných princípov sociálneho učenia Cirkvi, ktorým je všeobecné určenie pozemských dobier (porov. GS, 69). Uplatňuje ho aj na finančnú oblasť, keď hovorí: „Všetci, ktorí rozhodujú o týchto investíciách a o organizácii hospodárskeho života – tak jednotlivci, ako aj spoločenstvá a verejná moc – majú […] na jednej strane dbať o to, aby sa zaistili potrebné prostriedky na slušné živobytie tak pre jednotlivcov, ako aj pre celé spoločenstvo, na druhej strane hľadieť do budúcnosti a postarať sa o náležitú rovnováhu medzi požiadavkami terajšej individuálnej i hromadnej spotreby a nutnosťou investovať pre generáciu, ktorá má prísť“ (GS, 70).
Gaudium et spes potom obracia pozornosť na politické spoločenstvo. Oceňuje viaceré pozitívne znaky súčasnosti, predovšetkým skutočnosť, že „živšie povedomie ľudskej dôstojnosti vyvoláva v rozličných krajinách sveta snahu nastoliť politicko-právny poriadok, v ktorom by boli lepšie zabezpečené osobné práva vo verejnom živote“ (GS, 73).
Politické spoločenstvo existuje pre spoločné dobro, ktoré spočíva „v súhrne spoločenských podmienok, ktoré spoločenstvám, rodine i jednotlivcom umožňujú plnšie a ľahšie dosiahnuť vlastnú dokonalosť“ (GS, 74). Na spoločné dobro musí byť vždy zamerané aj vykonávanie politickej moci, ktorá sa organizuje a pôsobí podľa miestnych a historických okolností, no vždy má na zreteli dobro celej ľudskej rodiny (porov. tamže).
Gaudium et spes opätovne zdôrazňuje: „Politické spoločenstvo a Cirkev sú na svojom poli pôsobnosti od seba navzájom nezávislé a autonómne. Ale obidve, i keď z rozličného dôvodu, stoja v službe osobného aj spoločenského povolania človeka. Túto službu budú môcť vykonávať na osoh všetkým tým účinnejšie, čím lepšie budú medzi sebou udržiavať zdravú spoluprácu“ (GS, 76).
Drahí bratia a sestry, angažovať sa v hospodárstve a politike podľa týchto kritérií je spôsob, ako budovať mier. Ako pripomínal pápež František, „vojna je zlyhaním politiky a ľudstva, hanebnou kapituláciou, porážkou pred silami zla“ (encyklika Fratelli tutti, 261). Naopak, politika, ktorá ošetruje rany národov a všetkých, ktorí znášajú nespravodlivosť, ponúka dôvody na nádej pre budúcnosť ľudstva.
Preto povzbudzujem mladých ľudí, aby nasledovali príklad tých mužov a žien, ktorí v týchto oblastiach vydali dobré svedectvo. A opätovne vyzývam kresťanské spoločenstvá, aby dali nový impulz formácii v sociálnej náuke Cirkvi.
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia
