URDA, Španielsko 30. októbra (TK KBS) Všetko sa zmenilo pre otca José Miguela Fernándeza, farára španielskeho mestečka Urda, keď mu zavolal toledský arcibiskup Francisco Cerro Chaves a informoval ho o rozsahu katastrofy.
Predná časť vlaku spoločnosti Renfe, ktorý išiel rýchlosťou 200 km/h, narazila do posledných vozňov vlaku spoločnosti Iryo na 118. kilometri železničnej trate Madrid – Sevilla, čo zanechalo za sebou hrôzostrašnú scénu s desiatkami mŕtvych a zranených. Vo štvrtok bol predbežný počet obetí 69. Kňaz bez váhania odišiel na miesto nešťastia, aby sprevádzal obete uväznené vo vagónoch. Podľa jeho slov dorazil okolo 11. hodiny dopoludnia, dve hodiny po zrážke, a zapojil sa do záchranných prác, ktoré improvizovali desiatky dobrovoľníkov, z ktorých mnohí boli členmi jeho farnosti.
„Naše myšlienky sa obracajú k Bohu a hľadíme k nebu“
Prvá vec, ktorú uvidel, bol „obrovský rad zranených ľudí vychádzajúcich z vagónov“, povedal Nicolásovi de Cárdenasovi, korešpondentovi EWTN News Español, španielsky hovoriacej sesterskej služby EWTN News.
Obyvatelia mesta robili, čo mohli, aby pomohli, a vo svojich vlastných vozidlách prevážali zranených do Urdy, aby tam mohli dostať lekársku pomoc. „Sú to okamihy, ktoré z ľudského hľadiska lámu srdce, ale veľmi rýchlo sa naše myšlienky obracajú k Bohu a hľadíme k nebu,“ povedal Fernández.
Zo zranených si obzvlášť zapamätal muža, ktorý k nemu pristúpil a povedal: „Otče, objím ma, som nažive.“ Toto stretnutie určilo tón celého dňa. „Povedal som si: ‚No, takto sa dnes môžeš priblížiť: tým, že niekoho objímeš. A tak som strávil celé dopoludnie na mieste nešťastia – držal som ľudí za ruky a objímal ich.“
„Dôverujte Bohu, lebo Boh je dobrý“
Neskôr sa vybral do mestskej športovej haly v Urde, ktorá bola premenená na poľnú nemocnicu. Prichádzalo tam mnoho zúfalých príbuzných, ktorí hľadali správy o svojich blízkych. „Pre nich neexistuje žiadna útecha. Chcú okamžite vedieť, čo sa stalo. Kde je môj príbuzný? Kde je môj blízky? A tak som sa snažil ich upokojiť, uistiť a povedať im: Dôležitá je nádej. Majte nádej. Dôverujte Bohu, lebo Boh je dobrý,“ spomínal.
„Sme kňazi, ale sme ľudia“
Kňaz celé hodiny pokračoval v tej istej misii, ktorú začal pri železničných koľajniciach: sprevádzal ľudí, ktorí v priebehu niekoľkých sekúnd prišli o všetko. Priznal tiež, že „mnohokrát“ nakoniec plakal spolu s nimi. „Sme síce kňazi, ale sme ľudia, a bolesť a smútok našich bratov a sestier sa dotýkajú aj nás,“ vysvetlil.
Súcit pápeža
Z Vatikánu na seba nenechala dlho čakať duchovná blízkosť Svätého Otca. Pápež Lev XIV. uviedol, že je „hlboko zarmútený“ tragickou železničnou nehodou.
V telegrame, ktorý podľa zvyku podpísal vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin, uistil o svojich modlitbách „za večný odpočinok zosnulých“ a vyjadril „úprimnú sústrasť rodinám tých, ktorí prišli o život“, spolu so slovami útechy a nádejou na rýchle uzdravenie zranených. V posolstve adresovanom arcibiskupovi Chavesovi pápež ocenil prácu všetkých, ktorí sa podieľali na záchranných prácach, a povzbudil „členov záchranných tímov, aby vytrvali vo svojich snahách o pomoc a podporu“ po tejto katastrofe. Na záver udelil pápež všetkým postihnutým svoje úprimné apoštolské požehnanie ako „znak nádeje vo vzkrieseného Pána“.
Zdroj: EWTN News, Victoria Cardiel, Nicolás de Cárdenas
