„Hneď nás požiadali, aby sme konvertovali, a keď sme odmietli, začali nás biť. Bičovali nás, zviazali nám nohy a ruky a na členky nám nasadili reťaze.“

Solomon Ako, 33-ročný kresťan zo severnej Nigérie, prežil utrpenie, ktoré odzrkadľuje utrpenie miliónov veriacich po celom svete. Bol unesený počas útoku extrémistických militantov na jeho dedinu neďaleko Zarie. Vo svedectve, ktoré poskytol organizácii Pomoc trpiacej Cirkvi (ACN), opísal, ako bol spolu s ostatnými rukojemníkmi mučený. Hodiny ich držali ponorených v studenej vode po krk a hrozili im smrťou, ak sa odmietnu zrieknuť svojej viery.

Jeho skúsenosť zďaleka nie je ojedinelým prípadom. Je to jeden z príkladov rozsiahleho porušovania ľudských práv a náboženskej slobody zdokumentovaných v najnovšej správe organizácie ACN s názvom Prenasledovaní a zabudnutí? Správa o kresťanoch utláčaných pre svoju vieru 2024 – 2026, ktorá bola zverejnená 27. októbra.

Podľa pápežskej nadácie sa prenasledovanie kresťanov v porovnaní s predchádzajúcim sledovaným obdobím zintenzívnilo vo viac ako polovici sledovaných krajín, teda v 55 %. V žiadnej zo sledovaných krajín nedošlo k zlepšeniu. Viac ako 220 miliónov ľudí na celom svete je v súčasnosti priamo vystavených najzávažnejším formám prenasledovania.

„Za týmito surovými číslami sa skrývajú tváre, ľudia a rodiny,“ hovorí Marta Petrosilliová, riaditeľka správy ACN. „Často som robila rozhovory s kresťanmi, ktorí zažili násilie, diskrimináciu a prenasledovanie. Jednou z ich prvých prosieb, najmä adresovaných nám ako bratom a sestrám vo viere, bolo, aby sme na nich nezabudli.“

„Počas 20 rokov, v ktorých túto správu zverejňujeme, sa snažíme na tieto situácie upozorňovať a analyzovať ich, pričom dbáme na to, aby utrpenie týchto komunít bolo známe po celom svete a aby prenasledovanie nebolo ešte prehlbované ľahostajnosťou.“

Afrika zostáva epicentrom extrémistického násilia

Porovnanie zistení ACN so zisteniami Globálneho indexu terorizmu 2026 poukazuje na subsaharskú Afriku ako na hlavné centrum islamistického extrémistického násilia po celom svete. Šesť z desiatich krajín najviac postihnutých terorizmom sa nachádza v tomto regióne: Burkina Faso, Niger, Nigéria, Mali, Somálsko a Konžská demokratická republika.

Správa dokumentuje závažné násilie páchané na kresťanských komunitách, vrátane vrážd a núteného vysídľovania.

V Nigérii útoky militantov a radikalizovaných pastierov z kmeňa Fulani v strednom páse zdevastovali dediny a prispeli k vysídleniu viac ako 3,5 milióna ľudí v rámci krajiny. Správa uvádza masaker v Yelewate, kde bolo údajne za jedinú noc zabitých viac ako 200 kresťanov, niektorí boli rozsekaní mačetami a iní upálení zaživa, keď spali.

Ďalej na severe, v Burkina Faso, údajne džihádistické skupiny napojené na Al-Káidu, vrátane Jama'at Nusrat al-Islam wal-Muslimin (JNIM), kontrolujú najmenej 40 % územia krajiny. Kresťania sú systematicky terčom útokov, vrátane 26 mužov, ktorí boli údajne zabití podrezaním hrdla v diecéze Nouna. Preživší čelia aj obmedzeniam pri odovzdávaní svojej viery svojim deťom.

V Mali boli podľa správy niektoré kresťanské komunity nútené dodržiavať islamské požiadavky týkajúce sa oblečenia a spoločenského správania, zatiaľ čo iné trpeli zabíjaním a núteným vysídľovaním.

V Mozambiku, najmä v severnej provincii Cabo Delgado, sa militanti napojení na Islamský štát snažili o vytvorenie kalifátu riadeného šaríou. Správa zaznamenáva viac ako 1 000 kresťanov zabitých od roku 2017, ako aj útoky spojené s popravami sťatím hlavy a systematickým unášaním žien a detí.

Násilie a obmedzenia náboženskej slobody v Ázii

V Ázii sa formy prenasledovania líšia, od represií autoritárskych režimov až po nárast náboženského nacionalizmu.

V Severnej Kórei považujú úrady kresťanstvo za škodlivý západný vplyv a priamu hrozbu pre politický systém. Kresťania sú nútení vyznávať svoju vieru v absolútnej tajnosti, pričom niekedy skrývajú svoje Biblie dokonca aj pred svojimi partnermi. Tým, ktorých odhalia, hrozí mučenie, nútené práce alebo poprava. Predpokladá sa tiež, že kresťania tvoria významnú časť z približne 190 000 ľudí zadržiavaných v politických väzenských táboroch.

V Číne správa opisuje politiku nútenej „sinizácie“ náboženského života, v rámci ktorej sú náboženské komunity pod tlakom, aby sa prispôsobili dominantnej kultúre a politickej ideológii krajiny.

Čínska komunistická strana sprísnila digitálnu kontrolu, a to aj prostredníctvom Kódexu správania pre online činnosť náboženských pracovníkov, ktorý bol zavedený v septembri 2025. Správa uvádza, že neautorizovaný náboženský obsah a živé vysielanie boli zakázané. Členovia takzvaných podzemných cirkví, ktorí odmietajú tieto pravidlá dodržiavať, čelia hromadným zatýkaniam, zadržiavaniu a demolácii modlitební.

V Indii a Pakistane vyplývajú hlavné hrozby identifikované v správe zo spoločenskej nepriateľskosti podnecovanej náboženským extrémizmom a nacionalizmom.

V Indii prispela radikálna rétorika hnutia Hindutva k vytvoreniu prostredia, v ktorom pokračuje násilie voči kresťanom; podľa správy bolo len v roku 2025 zaznamenaných viac ako 700 incidentov. Obavy vyvolávajú aj prísne zákony proti konverzii na úrovni štátov. Extrémisti narušovali liturgické slávenia, fyzicky napádali veriacich a upierali kresťanským rodinám právo pochovať svojich zosnulých, čím niektorých prinútili exhumovať telá svojich príbuzných.

V Pakistane správa poukazuje na únosy neplnoletých dievčat z náboženských menšín, nútené konverzie a vynútené sobáše. Takéto prípady niekedy potvrdzujú súdy, ktoré podľa správy uprednostňujú výklady islamského práva pred občianskou ochranou.

Blízky východ a prípad Nikaraguy

Na Blízkom východe, historickej vlasti kresťanstva, kresťanské komunity naďalej čelia vážnym hrozbám pre svoju budúcnosť.

V Sýrii, po páde vlády Bašára al-Assada v decembri 2024 a nástupe k moci Ahmeda al-Sharaa, ktorý bol v minulosti spojený s džihádistickou skupinou Hayat Tahrir al-Sham, čelia kresťania, už aj tak oslabení rokami emigrácie, obnovenej neistote.

Napriek uisteniam prechodných orgánov správa poukazuje na rastúce obavy z narastajúceho vplyvu islamu vo verejnom živote. Tieto napätia sa dostali do popredia po samovražednom bombovom útoku na gréckokatolícky Kostol svätého Eliáša v Damasku 22. júna 2025. Útok, ktorý odsúdil aj pápež Lev XIV., zasiahol kresťanskú komunitu v štvrti Dweil'a na okraji hlavného mesta, pričom zabil 25 ľudí a zranil viac ako 60.

Správa tiež upriamuje pozornosť na Latinskú Ameriku, najmä na Nikaraguu, kde medzinárodné komisie označili prenasledovanie Cirkvi za obzvlášť závažné.

Vláda prezidenta Daniela Ortegu systematicky útočí na Katolícku cirkev prostredníctvom konfiškácie majetku, zatvárania seminárov a iných inštitúcií, ako aj vyhostenia stoviek členov duchovenstva. Medzi postihnutými je aj predseda Nikaraguanskej biskupskej konferencie, ktorý bol v novembri 2024 vyhnaný do exilu. Úrady zašli dokonca tak ďaleko, že zakázali vstup do krajiny ľuďom, ktorí majú pri sebe Bibliu.

Nebezpečenstvo ľahostajnosti

Okrem rozsahu a geografického dosahu násilia vyvoláva správa ACN obavy z nedostatočnej pozornosti, ktorú tieto prípady dostávajú na medzinárodnej úrovni.

Arcibiskup Ettore Balestrero, stály pozorovateľ Svätej stolice pri Organizácii Spojených národov, tiež varoval, že „medzinárodné médiá príliš často bagatelizujú alebo ignorujú nepriateľstvo voči kresťanom“.

Keď dôjde k útoku na kostol v Nigérii alebo v Sýrii, tvrdí správa, násilie sa často prezentuje predovšetkým ako etnický konflikt, súťaž o pôdu a vodné zdroje alebo geopolitická nestabilita v dôsledku zmien režimov. Týmto spôsobom, ako sa uvádza v správe, hrozí, že sa prehliadne náboženský rozmer týchto útokov, a to aj vtedy, keď obete aj páchatelia výslovne uvádzajú vieru ako kľúčový faktor.

Správa varuje, že to môže zatieňovať situáciu kresťanských komunít v mnohých častiach sveta, kde veriaci žijú ako zraniteľné menšiny s obmedzenými právami a ochranou.

Pre tých, ktorí trpia prenasledovaním, môže byť vedomie, že na nich nezabudli, životne dôležitým zdrojom sily. Solomon Ako, ktorý zostal verný napriek reťaziam a týraniu, ktoré musel znášať v zajatí, spomína, ako modlitba pomohla jemu a ostatným rukojemníkom vytrvať.

„Každú noc, keď naši únoscovia spali, sme sa modlili. Modlili sme sa s vedomím, že nie sme sami, že Boh je s nami a že existujú ľudia, ktorí nás nikdy neopustia. To nám vtedy dodávalo silu vydržať a to nám dodáva silu aj dnes.“

Autorka: Cecilia Seppia
Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia, redakčne upravené