Medžugorie 29. októbra (TK KBS) Štvordňový kongres, ktorý sa v nedeľu skončil v bosnianskom mariánskom pútnickom mieste Medžugorie, bol venovaný mariológii Druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 1965).
Podľa správy farnosti Medžugorie sa na prvých „Mariologických dňoch“ zúčastnila aj Pápežská medzinárodná mariánska akadémia (PAMI) so sídlom v Ríme. Cieľom bolo sprostredkovať kritériá pre teologicky podloženú úctu k Panne Márii a autentickú mariánsku spiritualitu.
Pri tejto príležitosti 90 účastníkov z mnohých európskych krajín, ako aj zo Severnej a Južnej Ameriky, diskutovalo aj o otázke, ako možno dnes zodpovedne formovať mariánsku zbožnosť medzi teologickou rozumnosťou a jednoduchou vierou.
Prezident PAMI Stefano Cecchin zdôraznil trvalý význam koncilovej mariológie pre Cirkev 21. storočia. Uviedol, ako sa toto učenie môže dnes prejaviť v teológii a cirkevnom poslaní, a poukázal na pápeža Leva XIV., ktorý zdôraznil nevyhnutnosť mariológie pre Cirkev. Musí sa vyučovať nielen na teologických fakultách, ale aj v pútnických miestach, farnostiach, rehoľných spoločenstvách a cirkevných hnutiach. „Mariológia spája učenie o Kristovi a Cirkvi,“ povedal Cecchin.
Vo svojej kázni počas omše v rámci kongresu Cecchin spojil mariológiu s poslaním žiť podľa evanjelia. Kresťania sú povolaní, aby sa stále viac približovali Kristovi a konkrétne uskutočňovať lásku k Bohu a k blížnemu. Mária pritom neodvádza od Krista, ale pomáha ho prijať a žiť jeho slovo v každodennom živote. Cecchin kládol do stredu pozornosti aj Eucharistiu: Kristus prichádza k ľuďom v chlebe a vo víne a chce formovať ich život.
Je potrebná hlbšia teologická reflexia
Biskup z Mostaru-Duvna Petar Palic vyzval k dôkladnej teologickej analýze Medžugoria. Cirkevné hodnotenie pozitívneho duchovného ovocia sa nesmie stotožňovať s uznaním nadprirodzeného charakteru údajných mariánskych zjavení, zdôraznil vo svojom príspevku v rámci mariologických dní. „Medžugorie potrebuje serióznu teologickú reflexiu. O skúsenosti, ktorá priťahuje toľko veriacich, sa musí otvorene hovoriť, so znalosťou náuky Cirkvi a s rešpektom voči ľuďom, ktorí sem prichádzajú, aby sa modlili, spovedali a hľadali nový začiatok,“ uviedol biskup.
S ohľadom na poznámku „Kráľovná pokoja“, ktorú zverejnilo Dikastérium pre náuku viery, Palic zdôraznil, že Cirkev berie duchovné plody Medžugoria vážne, zároveň však zostáva potrebné zodpovedné rozlišovanie. Úcta k Panne Márii musí veriacich viesť ku Kristovi, k Eucharistii, k zmiereniu a k životu podľa evanjelia. Súkromné zjavenia môžu slúžiť na prehĺbenie viery, k zjaveniu v Ježišovi Kristovi však nič nepridávajú. Budúcnosť Medžugorja bude preto v podstatnej miere závisieť od toho, ako dôsledne bude toto pútnické miesto viesť ľudí k jadru kresťanskej viery.
Miesto milosti a škola
Apoštolský vizitátor farnosti Medžugorie, arcibiskup Aldo Cavalli, poukázal na význam koncilu a dokumentov o Márii, ktoré z neho vzišli. Medžugorie je „miestom milosti“, kde sa Boh stretáva s ľuďmi. Farár Zvonimir Pavicic zdôraznil, že o Márii „nemôžeme len hovoriť a premýšľať, ale musíme sa od nej učiť modliť sa, učiť sa veriť, úplne sa spoliehať na Boha a dovoliť, aby jeho slovo formovalo náš život“. Provinciál hercegovinskej františkánskej provincie Jozo Grbes povedal počas záverečnej omše, že keby ľudia skutočne dodržiavali prikázanie lásky k blížnemu, bola by to „najsilnejšia politická a spoločenská zmena, akú si možno predstaviť“.
Zišla sa aj európska charizmatická obnova
Už niekoľko dní predtým bolo Medžugorie dejiskom ďalšieho medzinárodného cirkevného kongresu. Od 15. do 18. októbra sa na prvom európskom stretnutí modlitbových spoločenstiev Katolíckej charizmatickej obnovy zišlo viac ako 600 účastníkov z celej Európy. Stretnutie zorganizovala organizácia CHARIS Europa pod vedením svojho koordinátora Lordana Ljubenkova. CHARIS je medzinárodná služba Charizmatickej obnovy zriadená Svätou stolicou, ktorá vznikla z iniciatívy pápeža Františka.
Medzi rečníkmi boli okrem iných Michelle Moranová, bývalá predsedníčka Medzinárodnej služby Katolíckej charizmatickej obnovy, rehoľníčka sestra Emmanuela Maillardová z Medžugoria, ako aj taliansky biskup Santo Marcianò. Témy sa týkali identity a služieb charizmatických modlitbových skupín, evanjelizácie a duchovných darov, ako aj spoločenstva, prijatia a adorácie.
Zdroj: Kathpress, redakčne upravené
