Bratislava 29. októbra (TK KBS) Najnovšie Katolícke noviny píšu o tom, aký význam má byť nablízku človeku v posledných chvíľach života. „Treba mu dopriať pocit, že nie je opustený, že sa nemusí báť cesty do večnosti. A kým ten moment príde, môže prežiť ešte krásne okamihy,“ rozpráva Monika Ujlacká, ktorá sa ako dobrovoľníčka venuje sprevádzaniu zomierajúcich v nitrianskom Hospici – dome pokoja a zmieru u Bernadetky.

Kňaz František Bebko hovorí o službe chorým a umierajúcim. Päť rokov pôsobil v Poprade ako nemocničný duchovný správca. „Keď chorému povieme, že nemáme čas alebo ho máme len málo, veľmi rýchlo vycíti, či nám na ňom skutočne záleží. Nemusíme vždy vedieť vyriešiť jeho problémy. Niekedy stačí, že mu venujeme svoju pozornosť,“ vysvetľuje kňaz. 

Na reportáž sa tentoraz vybrali niekam, kde sa len tak hocikto nedostane. Ide o krypty, ktoré ukrýva Kostol Najsvätejšej Trojice v Trnave a ktoré patria k neprebádaným zákutiam slovenského Ríma.

Na tému morálnosti eutanázie sa rozprávajú s jezuitom, bioetikom Jánom Ďačkom. „Eutanázia sa podsúva ako ,riešenie‘ ťažkých životných situácií, ako sú nevyliečiteľné choroby, terminálny stav chorôb, bolesť, utrpenie, strata zmyslu a podobne. Je to však falošná predstava. Eutanázia je problém krajín, ktoré stratili cit pre hodnotu ľudského života,“ zdôrazňuje Ján Ďačok. 

Predstavujú príbeh Patrície Jarjabkovej Garajovej, ako sprevádzala svoju mamu v procese umierania a prečo sa stala dulou pre umierajúcich. Hovorí, že keď človek umiera, chce mať uprataný stôl. „Nejde len o papiere, väčšina ľudí si nesie celý život rôzne krivdy, výčitky, traumy ako balvany a pred smrťou ich chce zhodiť. Možno potrebuje niekomu odpustiť alebo sa ospravedlniť. A možno iba prijať svoje zlyhanie, ublíženie.“

Duchovnou obnovou počas novembra bude čitateľov sprevádzať spišský biskup František Trstenský. Na úvod hovorí o blahoslavenstvách, ktoré nie sú nejakými podmienkami, ale ukazujú človeka, ktorý prijíma Božiu lásku a dáva sa ňou premieňať.

Zdroj: Katolícke noviny