Vatikán 28. októbra (VaticanNews) Svätý Otec Lev XIV. pokračoval na generálnej audiencii v stredu 28. októbra v cykle katechéz o dokumentoch Druhého vatikánskeho koncilu.
V konštitúcii Gaudium et spes sa zameral na vzťah medzi vierou a kultúrou. Pripomenul, že viera, ktorá má svoj základ vo Vtelení, je povolaná stať sa kultúrou a že Cirkev v rozličných kultúrach rozpoznáva to, čo je v nich dobré, krásne a pravdivé.
Ani na dnešnej audiencii nechýbali pútnici zo Slovenska, tentoraz ich bolo vyše pätdesiat z farností pri Bazilike sv. Egídia v Bardejove a zamestnanci Gymnázia sv. Edity Steinovej v Košiciach.
GENERÁLNA AUDIENCIA
(streda, 28. októbra 2026)
KATECHÉZA
Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu
IV. Konštitúcia Gaudium et spes
7. Vzťah medzi vierou a kultúrou (GS, 53 – 62)
Čítanie: Sk 17, 22 – 23
Pavol si stal doprostred areopágu a hovoril: „Aténčania, podľa všetkého vidím, že ste neobyčajne nábožní. Lebo keď som sa prechádzal a prezeral si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom: ,Neznámemu bohu.‘ Čo teda uctievate, hoci to nepoznáte, to vám ja zvestujem.“
-
Drahí bratia a sestry, požehnaný deň a vitajte!
Druhý vatikánsky koncil nemohol obísť tému kultúry a jej vzťahu ku kresťanskej viere. Venuje sa jej v druhej kapitole druhej časti konštitúcie Gaudium et spes (GS).
Katolícka cirkev sa vždy usilovala sprevádzať ohlasovanie evanjelia zakladaním škôl všetkých typov, ktorých cieľom je rozvíjať ľudskú, kultúrnu a duchovnú formáciu mužov a žien na všetkých piatich kontinentoch. Stredoveké univerzity, ako vieme, vzišli zo srdca Cirkvi a rozhodujúcou mierou prispeli k rozvoju západnej civilizácie. Pokrok kultúry a poznania zároveň prináša stále nové a hlbšie otázky a podnecuje veriacich, aby vedeli zdôvodniť svoju vieru (porov. 1 Pt 3, 15 – 17). Napokon rozličné prejavy kultúry ako výraz duchovného rozmeru človeka pomáhajú otvárať mysle odvekým otázkam o zmysle sveta a ľudskej existencie, a tak pripravujú na prijatie evanjelia Ježiša Krista.
Vzťah medzi vierou a kultúrou má svoj základ predovšetkým vo Vtelení: ak sa Božie Slovo stalo telom a prebývalo medzi nami (porov. Jn 1, 14), potom aj viera je vtelenou skutočnosťou, prepletenou s kultúrou, do ktorej je ponorená. Je zároveň povolaná stať sa kultúrou, teda osloviť človeka v jeho životnom prostredí, ktoré tvoria ľudské slová, tradície, náboženské cítenie, umenie a poézia, myslenie a veda. Ako rád opakoval svätý Ján Pavol II.: „Viera, ktorá sa nestane kultúrou, je vierou nie naplno prijatou, nie úplne premyslenou, nie verne prežívanou“ (Príhovor účastníkom zjazdu Cirkevného hnutia kultúrnej angažovanosti, 16. januára 1982).
Viera sa môže vteliť do každej kultúry, pretože sa so žiadnou z nich špecificky nestotožňuje. Prebýva v nich a formuje ich zvnútra podľa „formy“ Ježiša Krista, teda láskou, službou a synovským uznaním Božieho otcovstva. Cirkev tak v rozličných kultúrach rozpoznáva to, čo je v nich dobré, krásne a pravdivé, aby vtelila a odovzdávala posolstvo evanjelia. Zároveň je Cirkev „poslaná k všetkým národom každého veku a každej krajiny, a preto sa neviaže výlučným a nerozlučným spôsobom na nijakú rasu, na nijaký národ, na nijaký osobitný životný štýl, na nijaké dávne ani nové obyčaje. Verná svojim vlastným tradíciám a zároveň vedomá si svojho univerzálneho poslania, môže sa spájať s rozličnými formami kultúry, čím získava aj Cirkev, aj jednotlivé kultúry“ (GS, 58).
Cirkev podporuje kultúru, pretože kultúra je dobrom sama osebe a slúži človeku a naplneniu jeho povolania na zemi. Gaudium et spes preto vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby mali všetci prístup k základným kultúrnym dobrám a aby sa prekonávala negramotnosť a nedostatočné vzdelanie. Všetci, ktorí sú schopní študovať na vysokej škole, musia mať podľa odvážnych slov koncilu skutočnú možnosť to urobiť. Okrem toho „je úlohou všetkých prispievať k tomu, aby sa uznávala a vzmáhala potrebná a osobitá účasť žien na kultúrnom živote“ (GS, 60).
Gaudium et spes ďalej zdôrazňuje potrebu viesť vyučovanie k určitej jednote poznania, hoci zmenené životné podmienky to môžu sťažovať (porov. GS, 61). Kresťania sú prví, ktorí sa majú usilovať o uskutočnenie tejto jednoty múdrosti, a to predovšetkým sami v sebe. Hoci im Zjavenie prinieslo odpovede na veľké otázky existencie, nezbavuje ich to povinnosti trpezlivo sa intelektuálne a kultúrne formovať. Naopak, ich ľudské a vedecké poznanie má napredovať ruka v ruke s obsahmi ich viery, ktoré treba neustále prehlbovať s pribúdajúcim vekom a podľa dosiahnutého stupňa vzdelania. Osobitnú výzvu koncil adresuje teológom: „Nech sa tí, ktorí sa venujú teologickým vedám […], snažia spoločným úsilím a výmenou názorov spolupracovať s ostatnými vynikajúcimi vedeckými pracovníkmi. Teologické bádanie nech sa usiluje o hlboké poznanie zjavenej pravdy a zároveň nech nezanedbá kontakt so svojou dobou, aby prispelo k dôkladnejšiemu poznaniu viery odborníkom rozmanitých odborov“ (GS, 62).
Bratia a sestry, konštitúcia Gaudium et spes nás nabáda, aby sme vieru nežili v duchu protikladu či nepriateľstva voči svetu, kultúre a jej ľudským prejavom. Naopak, povzbudzuje nás: „Nech teda veriaci žijú v čo najužšom spojení s ostatnými ľuďmi svojej doby a nech sa usilujú dokonale pochopiť ich zmýšľanie a cítenie, prejavujúce sa v kultúre“ (GS, 62). Dosiahnuť zrelú a zodpovednú syntézu viery a kultúry je totiž nevyhnutnou podmienkou vytrvania v kresťanskom povolaní, ale aj nenahraditeľným predpokladom vierohodného svedectva o viere pred svetom a jej odovzdávania druhým.
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia
