Vatikán 21. októbra (VaticanNews) Pápež Lev XIV. na prvej generálnej audiencii po nedávnej operácii v stredu 21. októbra na Námestí svätého Petra poďakoval veriacim za modlitby.
V katechéze pripomenul učenie Druhého vatikánskeho koncilu o manželstve a rodine. Zdôraznil vzájomné darovanie sa manželov, ochranu života od počatia a spoločenskú zodpovednosť za podporu manželstva a rodiny.
-
Drahí bratia a sestry, požehnaný deň a vitajte!
Prvé, čo by som vám chcel povedať, je: ďakujem! Ďakujem vám za oporu vašich modlitieb. Ďakujem Bohu za jeho štedrosť. Obnovme všetci svoju dôveru v Božiu dobrotu a milosrdenstvo.
Pastorálna konštitúcia Druhého vatikánskeho koncilu Gaudium et spes (GS) v prvej časti predstavuje dôstojnosť ľudskej osoby a jej povolanie vo svete. V druhej časti sa „vo svetle evanjelia a ľudskej skúsenosti“ zaoberá niektorými najnaliehavejšími problémami súčasnosti (porov. GS, 46). Pozornosť obracia predovšetkým na manželstvo a rodinu v presvedčení, že „blaho človeka a ľudskej i kresťanskej spoločnosti úzko súvisí s priaznivým položením manželského a rodinného spoločenstva“ (GS, 47).
S týmto cieľom koncil nielen znova potvrdzuje hodnoty a ciele manželstva, ale predkladá aj jeho obnovené chápanie ako „dôverného spoločenstva manželského života a lásky“ (GS, 48). Právny rozmer manželstva ako kontraktu dopĺňa tým, že základ tohto zväzku rozpoznáva v „manželskej zmluve“, ktorá je „ľudským úkonom, ktorým sa novomanželia obapolne dávajú a prijímajú“ (tamže). Vzájomné darovanie sa muža a ženy, vďaka ktorému „už nie sú dvaja, ale jedno telo“ (Mt 19, 6), si vyžaduje „úplnú vernosť manželov“ a „nerozlučiteľnosť ich jednoty“ a nachádza živé vyjadrenie v plodení a výchove detí (porov. GS, 48). Manželská a rodičovská láska je odrazom Božej Trojice a prostredníctvom sviatosti manželstva „vedie i obohacuje ju vykupiteľská moc Kristova“, aby sa manželia mohli navzájom milovať tak, „ako si on zamiloval Cirkev a seba samého obetoval za ňu“ (tamže).
Po tom, ako Gaudium et spes objasnila skutočnosť manželstva vo svetle Kristovej lásky, ktorá je pravdou ľudskej i Božej lásky, obracia pozornosť na manželskú lásku a plodnosť manželstva. Manželská láska sa neobmedzuje na erotickú príťažlivosť, hoci ju v sebe zahŕňa. Zapája celú vôľu manželov, oživuje ich vnútorné city a prejavuje sa pocitmi a gestami nežnosti (porov. GS, 49). Táto láska objíma dobro celej osoby muža i ženy, ktorí majú rovnakú dôstojnosť, preniká celý život manželov a nachádza svoje vyjadrenie v úkonoch vlastných výlučne manželstvu (porov. tamže). Jedinečná intimita manželov vyjadruje celostnú lásku od osoby k osobe, podporuje ich vzájomné darovanie sa a obohacuje ich spoločnú radosť (porov. tamže).
Plodnosť manželskej lásky sa okrem toho prejavuje v plodení detí, ktoré sú „najvzácnejším darom manželstva“ (GS, 50). Keď manželia odovzdávajú ľudský život, ktorý sa nikdy nesmie odhadzovať, a starajú sa o jeho výchovu, stávajú sa „spolupracovníkmi a sťaby tlmočníkmi lásky Boha Stvoriteľa“ (tamže). Povolaní k tejto ľudskej a kresťanskej zodpovednosti sa majú riadiť správnym úsudkom o vlastnom dobre i o dobre svojich detí, už narodených alebo tých, ktoré sa ešte narodia. Takýto úsudok, ktorý v konečnom dôsledku musia vyniesť sami manželia pred Bohom, si vyžaduje, aby ich svedomie bolo v súlade s Božím zákonom, ktorý Učiteľský úrad Cirkvi vykladá vo svetle evanjelia (porov. tamže).
Vyzdvihnutie spoločenstva lásky a plodnosti v manželstve vedie koncil k záveru, že nemôže jestvovať „naozajstné protirečenie medzi Božími zákonmi o prenášaní života a o udržovaní pravej manželskej lásky“ (GS, 51). Naopak, zdôrazňuje, že keď sa má „dať do súladu manželská láska so […] prenášaním života“, treba „v ovzduší skutočnej lásky“ zachovať celistvý „zmysel vzájomného sebadarovania a ľudského plodenia“ (tamže). Z toho vyplýva jednak to, že život treba „chrániť s tou najväčšou starostlivosťou hneď od počatia“ a odvracať „potrat a vraždu nemluvniat“, jednak to, že „treba mať vo veľkej vážnosti aj vlastné úkony manželského života, ak sa uskutočňujú naozaj súhlasne s dôstojnosťou človeka“ (tamže).
Učenie Gaudium et spes o manželskom a rodinnom spoločenstve napokon zdôrazňuje spoločenskú úlohu rodiny, ktorá je „akousi školou úplnejšej ľudskosti“ a „základom spoločnosti“ (GS, 52). Všetkým, ktorí nesú spoločenskú zodpovednosť, osobitne v politike a kultúre, pripomína povinnosť „účinne sa pričiniť o povznesenie manželstva a rodiny“ (tamže).
Milovaní, toto úsilie je dnes naliehavejšie než kedykoľvek predtým. Cirkev si to dobre uvedomuje, o čom svedčí pastoračná starostlivosť pápežov, ktorí sa vystriedali po poslednom koncile, až po dve synodálne zhromaždenia zvolané pápežom Františkom, ku ktorým sa v uplynulých dňoch vrátili hlavy východných katolíckych cirkví a predsedovia biskupských konferencií. Nech nás Svätá nazaretská rodina osvecuje na našej ceste a ochraňuje rodiny na celom svete.
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia
