Vatikán 16. októbra (VaticanNews) Kardinál a štátny sekretár Svätej stolice Pietro Parolin uviedol, že otvorenie novej budovy irackého veľvyslanectva pri Svätej stolici je „znakom nádeje“, ktorý ostro kontrastuje s „prevládajúcim trendom rastúcej nedôvery vo svete“.

„Nádej“ bola kľúčovým slovom príhovoru kardinála Pietra Parolina, ktorý predniesol vo štvrtok večer pri príležitosti otvorenia novej budovy irackého veľvyslanectva pri Svätej stolici.

„Dnešný večerný ceremoniál je znakom nádeje,“ povedal kardinál a štátny sekretár Svätej stolice. Zároveň poukázal na kontrast s „prevládajúcim trendom rastúcej nedôvery vo svete“.

Diplomacia – jediná alternatíva k násiliu

Veľvyslanectvo je podľa jeho slov samo osebe „znakom nádeje pre ľudstvo, keďže ponúka stabilný priestor a spoľahlivú cestu pre dialóg a spoluprácu medzi štátmi“.

Kardinál Parolin zdôraznil, že diplomacia je „jedinou skutočnou alternatívou k násilnému riešeniu“ konfliktov vo svete. Zopakoval tiež presvedčenie Svätej stolice, že „korene a zmysel diplomacie spočívajú v dôstojnosti, ktorú má každý človek“.

Následne pripomenul históriu vzťahov medzi Svätou stolicou a Irakom. Poukázal na prítomnosť apoštolského delegáta v regióne už od polovice 19. storočia a vyzdvihol nadviazanie diplomatických vzťahov v roku 1966, teda pred 60 rokmi.

Kardinál Parolin pripomenul slová pápeža Pavla VI. o prínose diplomatických vzťahov medzi Apoštolskou stolicou a jednotlivými štátmi. Dodal: „Týchto šesťdesiat rokov bilaterálnych vzťahov potvrdilo prorockú pravdivosť týchto slov, ako aj dôležitosť udržiavania kvalitného a nepretržitého diplomatického kanála. Bolo to dôležité najmä počas najťažších a najbolestnejších kapitol irackých dejín, v ktorých irackí kresťania – ako občania tejto krajiny – zohrávajú neoddeliteľnú úlohu.“

Pri tejto príležitosti poďakoval „skutočným ľuďom“, ktorí udržiavali tieto diplomatické vzťahy a zasvätili „svoje životy hojeniu vojnových rán a rozsievaniu nových semien nádeje“.

Historické korene

Pri pohľade hlbšie do minulosti kardinál Parolin poznamenal, že korene tohto vzťahu siahajú tisíce rokov dozadu. Povedal: „Naša nádej má oveľa hlbšie korene, keďže máme spoločného otca Abraháma – toho, ktorý dúfal aj vtedy, keď už nebolo v čo dúfať – a staroveká Mezopotámia je v istom zmysle domovom, v ktorom sme sa všetci zrodili.“

Po vyjadrení vďaky „za cestu, ktorú sme prešli spoločne“ sa kardinál Parolin zameral na budúcnosť. S nádejou upriamil pozornosť na „mladých ľudí v Iraku, ktorým chce Cirkev aj naďalej poskytovať kvalitné vzdelanie prostredníctvom svojich škôl a univerzity v Arbíle, aby sme spoločne mohli prispieť k budovaniu krajiny mieru a stability“.

Kardinál Parolin svoj príhovor uzavrel želaním, aby „nádej, ktorú sme zdedili po Abrahámovi a ktorú sme zakúšali počas týchto šesťdesiatich rokov, prebývala na tomto veľvyslanectve a naďalej inšpirovala naše diplomatické vzťahy aj v mnohých nasledujúcich rokoch“.

Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia, redakčne upravené