Košice 9. októbra (TK KBS) Slovenská spoločnosť pre katolícku teológiu (SSKT) zorganizovala 8. októbra 2026 na Teologickej fakulte v Košiciach odbornú konferenciu s názvom Digitálny svet a Cirkev. Podujatie s interdisciplinárnym charakterom prepojilo teológov, pedagógov, odborníkov na médiá a technológie, archivárov i pastoračných pracovníkov, aby spoločne reflektovali etické, vzdelávacie a spoločenské otázky spojené s rozvojom digitálnej kultúry a umelej inteligencie. Aktuálnosť diskusie ocenil aj minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker, ktorý sa počas podujatia prihovoril účastníkom. Na konferencii sa zúčastnili aj akademici z Česka a Talianska.
Konferenciu otvorili úvodnými príhovormi predseda SSKT Pavol Hrabovecký a dekan Teologickej fakulty Radoslav Lojan. Program priniesol pohľad na aktuálne témy. V časti venovanej antropológii a etickým výzvam František Štěch z Univerzity Karlovej v Prahe zdôraznil, že umelá inteligencia nie je len nástrojom, ale aj novým prostredím a „antropologickým zrkadlom“. Plynulý jazykový prejav stroja pritom podľa neho nemožno stotožňovať s osobným porozumením. Vladimír Juhas upriamil pozornosť na fenomén online radikalizácie náboženských tém na Slovensku. Inocent-Mária V. Szaniszló OP pripomenul, že technológia nie je eticky neutrálna a odráža vlastnosti svojich tvorcov. Zdôraznil tiež potrebu vyvážiť horizontálnu nádej na pokrok vertikálnou teologickou nádejou zakorenenou v Bohu.
Oblasť vzdelávania a mládeže v digitálnom veku priblížil výskumný tím Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku v zložení Dušana Babicová, Branislav Kľuska a Štefan Tkačik. Predstavili konkrétne možnosti zodpovednej integrácie umelej inteligencie do vzdelávania vrátane špecializovaného asistenta AI a prototypu nového asistenta EMA(uzy), určeného na podporu biblicko-teologického myslenia. Na sociologické a pastoračné premeny v živote mladých nadviazal Ján Kocurko, ktorý hovoril o digitálnych technológiách ako o príležitosti i riziku v duchovnej starostlivosti. Pavel Izrael prezentoval údaje z národného výskumu, podľa ktorého sa viac ako 27 % mladých rozpráva s chatbotom umelej inteligencie ako s kamarátom. Až 85 % respondentov vníma, že umelá inteligencia má na nich vždy čas, keď ich ľudia nepočúvajú.
Systematicko-teologická sekcia priniesla pohľady na morálne a spoločenské výzvy digitálnej doby. Radoslav Lojan sa zameral na digitalizáciu ako nový morálny fenomén na pomedzí algoritmu a svedomia. Jana Jarimová pripomenula, že v čase dezinformácií a historického revizionizmu má byť Cirkev nositeľkou pravdy predovšetkým vďaka svojej dôveryhodnosti. Róbert Sarka, inšpirovaný encyklikou Leva XIV. Magnifica humanitas, reflektoval spiritualitu v časoch štvrtej priemyselnej revolúcie. Veronika Müllerová na základe analýzy pápežskej komunikácie uzavrela, že krízu digitálnej doby netreba vnímať ako katastrofu, ale ako príležitosť na duchovný rast.
V biblicko-historickej sekcii rezonovali témy interpretácie a ochrany pamäti. Adrián Seman v príspevku s názvom „Od pergamenu k binárnemu kódu“ upozornil na potrebu prechodu k inteligentným archívom pri zachovaní právnej a historickej autenticity. Marcel Mojzeš sa venoval aplikácii vybraných veršov Novej zmluvy na digitálny svet. Branislav Kľuska zdôraznil, že umelá inteligencia je užitočným hermeneutickým prostredím na tvorbu hypotéz, chýba jej však viera a tradícia. Jozef Krupa predložil podnetné návrhy na presnejšie vymedzenie pojmov „umelá inteligencia“, „veriaci“ a „nevera“.
Záverečná, pastoračná sekcia ukázala priame dôsledky digitálnych technológií pre život farností a rodín. Zuzana Škrinárová SSS poukázala na digitálny svet mladých ako na misijné územie, v ktorom sa mladí stávajú spolutvorcami takzvanej pastorácie onlife. Miroslav Gira na príklade farnosti Plaveč demonštroval, že online prenosy bohoslužieb pomáhajú udržiavať spoločenstvo s chorými a vzdialenými veriacimi. Jurij Popovič a Júlia Krištofová predstavili mediáciu ako účinný nástroj Cirkvi pri prekonávaní spoločenskej polarizácie a pri pomoci manželom, ktorí prechádzajú krízou prázdneho hniezda, ktorú môžu prehlbovať aj digitálne technológie. Konferenciu uzavrelo konštatovanie, že kresťania sú povolaní vstupovať do digitálneho priestoru bez strachu a zodpovedne, nebyť iba kritickí, ale učiť sa mu porozumieť a evanjelizovať tento nový kontinent s hlbokým rešpektom k ľudskej dôstojnosti.
TK KBS informoval Pavol Hrabovecký, redakčne upravené
