Filipíny 9. októbra (TK KBS) Dr. Paolo Ruffini, prefekt Dikastéria pre komunikáciu, vyzval počas katolíckeho kongresu médií v Cebu na Filipínach pracovníkov v oblasti komunikácie, aby do centra umelej inteligencie a digitálnej komunikácie postavili ľudskú dôstojnosť, autentické vzťahy a spoločné dobro.
Prefekt Dikastéria pre komunikáciu to uviedol vo svojom hlavnom príhovore počas 2. kongresu katolíckych masmédií metropolitnej oblasti Cebu (CM-CMMC) na Filipínach.
Dvojdňový kongres sa niesol v duchu témy „Pracovať a starať sa (Gn 2, 15): Ľudská dôstojnosť v centre inovácií v oblasti umelej inteligencie v mediálnej službe Cirkvi“. Podujatie zorganizovala Arcidiecéza Cebu pod vedením arcibiskupa Alberta Uyho prostredníctvom svojho oddelenia digitálnej komunikácie.
Kongres sa konal 3. a 4. októbra a zúčastnilo sa na ňom približne 800 pracovníkov cirkevných médií, odborníkov na komunikáciu, duchovných, rehoľníkov, pedagógov, študentov a ďalších odborníkov z diecéz a katolíckych inštitúcií v rámci cirkevnej provincie Cebu. Prostredníctvom hlavných prednášok, panelových diskusií, workshopov a spoločných stretnutí účastníci uvažovali o tom, ako môže Cirkev verne ohlasovať evanjelium v čase rýchleho rozvoja digitálnych technológií a umelej inteligencie.
Dr. Ruffini vo svojom vopred nahratom posolstve adresovanom účastníkom zdôraznil, že technologický pokrok musí vždy sprevádzať mediálna gramotnosť, etické rozlišovanie a obnovené úsilie o spoločné dobro. To sa začína uvedomením si, že každý človek má vrodenú dôstojnosť, ktorú nesmie nijaká technológia znižovať ani narúšať.
„Do centra musíme vždy klásť človeka a spoločné dobro, spolu s empatiou, vzájomnosťou a vďačnosťou,“ povedal Dr. Ruffini a zdôraznil potrebu zachovať človeka v centre digitálnych inovácií.
Pri úvahách o filipínskom pojme „kapwa“, ktorý vyjadruje spolupatričnosť a vzájomné uznanie ľudskej blízkosti, predstavil pohľad na človeka zakorenený vo vzťahoch. Postavil ho do protikladu k digitálnym systémom, ktoré používateľov často redukujú na izolované profily, ktoré možno mapovať a komerčne využívať.
„Najväčšie riziko našej doby preto možno nespočíva v samotnej technológii, ale v nezrelom a nepremyslenom egocentrizme, ktorý môže sprevádzať jej používanie aj navrhovanie,“ varoval a poukázal pritom na potrebu väčšej zodpovednosti pri tvorbe a používaní technológií. Namiesto toho, aby sme algoritmom bez kritického uvažovania dovolili formovať spoločnosť, vyzval pracovníkov v oblasti komunikácie, aby prevzali morálnu zodpovednosť a rozhodovali sa tak, aby prispievali k budovaniu ľudskejšej budúcnosti.
„Nemôžeme sa vzdať úlohy, ktorá bola zverená každému z nás – písať nielen svoj vlastný príbeh, ale aj spoločne utvárať príbeh sveta, ktorý príde,“ dodal.
Dr. Ruffini vyjadril presvedčenie, že takáto budúcnosť je možná, a uviedol, že Filipínci, zakorenení vo svojej viere a kultúre, môžu pomôcť formovať ľudskejší digitálny svet. Povzbudil ich, aby „pomohli svetu nájsť cestu k novému humanizmu v digitálnom veku“ tým, že budú rozlišovať „myslenie od štatistických výpočtov, starostlivosť a lásku od ľahostajnosti a vykorisťovania a tváre druhých ľudí od simulácií vytvorených strojmi“.
V pokračovaní svojej výzvy pripomenul, že ochrana neznamená pasívne uchovávanie, ale aktívny záväzok starať sa. „Chrániť neznamená jednoducho niečo odložiť do zásuvky. Znamená to s láskou a zodpovednosťou sa starať o niekoho alebo o niečo.“
S odvolaním sa na posolstvo pápeža k Svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov pripomenul, že pracovníci v oblasti komunikácie majú zostať aktívnymi správcami pravdy a identity v čoraz digitalizovanejšej spoločnosti. Zdôraznil tiež, že komunikácia musí presadzovať transparentnosť, zodpovednosť a pravdivé rozprávanie príbehov, aby ľudia zostali aktívnymi účastníkmi spoločnosti, a nie iba pasívnymi konzumentmi informácií.
Keďže polarizácia a dezinformácie naďalej predstavujú výzvu pre jednotlivé komunity, povzbudil pracovníkov Cirkvi v oblasti komunikácie, aby sa stali svedkami nádeje prostredníctvom zdieľania príbehov, ktoré podporujú porozumenie a spoločenstvo. „Musíme si zvoliť iný spôsob vnímania, rozprávania príbehov, uchovávania spomienok a budovania budúcnosti prostredníctvom príbehov, ktoré zdieľame,“ uviedol.
Na záver vyzval katolíckych pracovníkov v oblasti komunikácie na celom svete na užšiu spoluprácu a povzbudil Cirkev, aby prekračovala vlastné hranice a využívala všetky dostupné komunikačné prostriedky na budovanie jednoty. Svoje posolstvo uzavrel výzvou, aby sa sami stali „najvýnimočnejším prostriedkom komunikácie, starostlivosti a lásky“, pretože autentická komunikácia sa nezačína technológiou, ale človekom.
Počas dvojdňového kongresu vystúpili s hlavnými prednáškami aj arcibiskup Rex Andrew Alarcon, predseda Filipínskej biskupskej komisie pre spoločenskú komunikáciu, filipínski televízni a rozhlasoví novinári Howie Severino a Gretchen Ho, ako aj Alex Rich, odborník na získavanie finančných prostriedkov a rozvoj partnerstiev a absolvent vatikánskeho programu Faith Communication in the Digital World (Komunikácia viery v digitálnom svete). Účastníci sa zapojili do paralelných odborných sekcií, ktoré viedli páter Albert Garong, SSP, Annie Perez-Gallardo, Aubry Lerio, Miko Mel C. Peñaloza, April Frances Ortigas a Kia Abrera. Predstavili v nich praktické poznatky z oblasti mediálnej produkcie a tvorby digitálneho obsahu pre potreby služby Cirkvi.
Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia, redakčne upravené
