Vatikán 29. septembra (VaticanNews) Lev XIV. pozval k modlitbe ruženca za mier v mesiaci október. A z Metz vyzval k „obetovaniu niektorých postojov pre vyššie dobro“.
Na záver svätej omše v Lurdoch Lev XIV. vyzval k modlitbe ruženca za mier počas celého nadchádzajúceho mesiaca október. A vo svojom prejave v Metz o koreňoch Európy pre mier a jednotu opäť vyslovil jednoznačné slová o šialenstve zbrojenia, ktoré zachvátilo veľký počet krajín a v ktorom hrajú hlavnú úlohu aj európske krajiny s plánom „ReArm Europe“ a záväzkom NATO zvýšiť vojenské výdavky na 5 percent HDP.
Nástupca svätého Petra pripomenul výraz, ktorý použil Benedikt XV. v súvislosti s Veľkou vojnou, keď hovoril o „novom zbytočnom masakre“, ktorý sa dnes odohráva aj v Európe. Zdôraznil potrebu angažovať sa preukázaním „odvahy pri rokovaniach a pripravenosti obetovať niektoré pozície pre vyššie dobro mieru“. Samotné slovo „rokovanie“ sa v vojnovom ovzduší, ktoré charakterizuje našu dobu, nakoniec považuje za nevhodné a ozbrojený konflikt až do krajných dôsledkov sa prezentuje ako nevyhnutný.
Samozrejme, pápež Lev chcel zdôrazniť, že úsilie o mier sa nesmie zamieňať s tým, čo nazval „naivným irenizmom“, a zároveň pripomenul – slovami Roberta Schumana –, že svetový mier nemožno zachovať bez tvorivého úsilia úmerného nebezpečenstvám, ktoré ho ohrozujú. Hneď však dodal, že „si treba dávať pozor na ilúziu zbrojenia“. Je preto veľmi ťažké zaradiť obrovský nárast vojenských výdavkov medzi tieto „tvorivé snahy“.
Vo svojom prejave v Metz rímsky biskup následne citoval úryvok z posolstva k Svetovému dňu pokoja, v ktorom napísal: „Nie je náhodou, že opakované výzvy na zvýšenie vojenských výdavkov a z nich vyplývajúce rozhodnutia mnohí vládcovia ospravedlňujú nebezpečenstvom, ktoré predstavujú iní.“ Je zaujímavé pripomenúť si, v akom kontexte sa tieto slová nachádzali: Lev v tomto texte poukazoval na to, že „vo vzťahu medzi občanmi a vládnymi predstaviteľmi sa dostáva do popredia názor, že je chybou, ak sa dostatočne nepripravujeme na vojnu, na reakciu na útoky a na odpoveď na násilie. Ďaleko nad rámec princípu legitímnej obrany je táto logika konfrontácie na politickej úrovni najaktuálnejším javom v kontexte globálnej destabilizácie, ktorá každým dňom nadobúda väčšiu dramatickosť a nepredvídateľnosť“. A pokračoval konštatovaním, že „odstrašujúca sila moci a osobitne jadrové odstrašovanie stelesňujú iracionálnosť vzťahu medzi národmi, ktorý nie je založený na práve, spravodlivosti a dôvere, ale na strachu a nadvláde sily“.
Teraz v Metz Lev dodal: „Podporovať mier je aktívna činnosť. Dnes si musíme položiť otázku, či skutočne vyvíjame ‚tvorivé úsilie‘ na podporu svetového mieru, alebo sa len snažíme ‚zastaviť krvácanie vojny‘ a lepšie sa pripraviť na tie, o ktorých predpokladáme, že ešte prídu.“ Je to otázka, ktorá zostáva otvorená, na ktorú však nie je ťažké odpovedať, ak sa pozrieme na bezmocnosť medzinárodnej a európskej diplomacie tvárou v tvár konfliktom.
Európa, o ktorej sníval Schuman, je kontinent založený na medzinárodnom práve, kde sa uprednostňuje dialóg pred zbraňami a kde sa združujú zdroje, aby sa každá vojna stala nielen nepredstaviteľnou, ale aj materiálne nemožnou.
Nespočetná výzva pápeža, „vox clamantis in deserto“, nadväzuje na magistérium, ktoré charakterizovalo jeho pontifikát už od samého začiatku, rovnako ako na magistérium jeho bezprostredných predchodcov. 26. júna 2025 pri prijatí účastníkov ROACO Lev XIV. povedal: „Ako je možné po storočiach dejín veriť, že vojnové akcie prinesú mier a neobrátia sa proti tým, ktorí ich viedli?... Ako je možné naďalej zrádzať túžby národov po mieri falošnou propagandou o zbrojení, v márnej ilúzii, že nadvláda vyrieši problémy namiesto toho, aby podnecovala nenávisť a pomstu? Ľudia si čoraz viac uvedomujú, koľko peňazí putuje do vreciek obchodníkov so smrťou, za ktoré by sa mohli stavať nemocnice a školy; namiesto toho sa však ničia tie, ktoré už sú postavené!“ Zatiaľ čo 11. októbra toho istého roku, keď predsedal mariánskej vigílii za mier na Námestí svätého Petra, Lev XIV. povedal: „Mocným tohto sveta, tým, ktorí riadia osudy národov: majte odvahu k odzbrojeniu!“ A opäť, počas návštevy univerzity La Sapienza v Ríme, 14. mája 2026, pápež povedal: „V uplynulom roku bol nárast vojenských výdavkov vo svete, a osobitne v Európe, obrovský: neoznačujme za ‚obranu‘ opätovné zbrojenie, ktoré zvyšuje napätie a neistotu, oberá o investície do vzdelávania a zdravotníctva, popiera dôveru v diplomaciu a obohacuje elity, ktorým je spoločné dobro úplne ukradnuté.“
Zo slov, ktoré vyslovil pápež, vyžaruje hlboko realistický pohľad, uvedomujúci si katastrofy, ku ktorým viedli vojny posledných rokov, charakterizované čoraz sofistikovanejšou a „inteligentnejšou“ výzbrojou, ktorá však nakoniec viedla k masakru obrovského počtu nevinných civilistov. Zároveň je to pohľad hlboko zakorenený v evanjeliu: Ježišove slová, ktoré sa niektorým môžu javiť ako prejav slabosti, sú naopak cestou k zastaveniu špirály násilia a pomsty, lebo, ako učil svätý Ján Pavol II., nie je mieru bez spravodlivosti, ale nie je ani spravodlivosti bez odpustenia.
Autor: Andrea Tornielli
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia
