Rím 18. septembra (TK KBS) Na rímskej univerzite La Sapienza vo štvrtok 17. septembra predstavili prvý zväzok venovaný archeologickému výskumu v Bazilike Božieho hrobu v Jeruzaleme. Publikácia s názvom Projekt Hagia Polis. Vykopávky v Bazilike Svätého hrobu v Jeruzaleme je prvým zo série zväzkov, ktoré predstavia výsledky výskumu viac ako 40 odborníkov. Vedúca projektu, profesorka Francesca Romana Stasolla, v rozhovore pre Vatican News zdôraznila význam úzkej spolupráce s kresťanskými komunitami, ktoré sa o baziliku starajú.
Francesca Romana Stasolla je profesorkou kresťanskej a stredovekej archeológie a vedie Katedru vied o staroveku na univerzite La Sapienza v Ríme.
Archeologický projekt vznikol v rámci širšej iniciatívy troch kresťanských komunít, ktoré spravujú Baziliku Božieho hrobu: Gréckeho pravoslávneho patriarchátu v Jeruzaleme, Kustódie Svätej zeme a Arménskeho patriarchátu v Jeruzaleme.
„Úcta ku všetkým obradom bola základným kameňom tohto výskumu,“ uviedla profesorka Stasolla. Projekt podľa nej mohol vzniknúť vďaka intenzívnej spolupráci s komunitami, ktoré sa o Boží hrob starajú, a ich spoločnému úsiliu porozumieť tejto mimoriadnej historickej a duchovnej realite.
Tri roky archeologického výskumu
Archeologické vykopávky sa začali v máji 2022 a skončili v októbri 2025. Počas troch rokov tím odborníkov takmer nepretržite žil a pracoval v Jeruzaleme. Výskumníci však v meste pokračujú vo svojej práci aj naďalej, keďže skúmajú materiály a dokumentáciu uloženú v knižniciach a archívoch.
Profesorka Stasolla spomína aj na náročnú skúsenosť spojenú s vojnovým konfliktom. Tím opustil Jeruzalem približne mesiac po útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023. Život a práca v meste v posledných rokoch podľa nej predstavovali pre výskumníkov, najmä pre mladších členov tímu, konfrontáciu so „zložitou realitou“ nielen na profesionálnej, ale aj osobnej a ľudskej úrovni.
Výskum odhaľuje dejiny Jeruzalema
Archeologický výskum postupne priniesol nové poznatky o dlhom úseku dejín Jeruzalema. Podľa Stasollovej bolo možné rekonštruovať jeho vývoj od obdobia železnej doby až po súčasnosť. „Práve táto časová hĺbka dáva Božiemu hrobu nové miesto v dejinách mesta,“ uviedla archeologička. Podľa nej nemožno uvažovať o Jeruzaleme bez dlhej histórie Božieho hrobu, rovnako ako nemožno Boží hrob vnímať oddelene od dejín samotného Jeruzalema. „Tento neoddeliteľný vzťah je jedným z najdôležitejších a najfascinujúcejších aspektov celého výskumného úsilia,“ dodala.
Bazilika Božieho hrobu je zároveň miestom, na ktorom sa po stáročia stretávajú rôzne kresťanské tradície. Archeologický výskum preto prebiehal v priestore, ktorý je nielen významnou historickou pamiatkou, ale aj živým miestom kresťanskej viery a modlitby.
Archeológia ako rekonštrukcia spoločných dejín
Profesorka Stasolla poukázala aj na zodpovednosť, ktorú so sebou vedecký výskum prináša. Archeológovia podľa nej rekonštruujú dejiny na základe hmotných dôkazov, zároveň si však musia uvedomovať, že ide o dejiny, ktoré patria celému spoločenstvu a majú byť tak aj interpretované. „Ako archeológovia rekonštruujeme históriu na základe hmotných dôkazov, ale vždy si uvedomujeme, že ide o históriu kolektívnu, a tak musí byť aj chápaná a interpretovaná,“ uviedla. Výsledky výskumu preto podľa nej nemožno prezentovať iba v odborných publikáciách. Rekonštrukcia dejín má mať viacero podôb – od vedeckého spracovania až po ich sprístupnenie širšej verejnosti.
Prvý zväzok predstavuje predbežné zhrnutie spoločného úsilia odborníkov. Stasolla uviedla, že mala „česť aj zodpovednosť“ viesť archeologické vykopávky, zároveň však zdôraznila, že za projektom stojí rozsiahly tím archeológov a odborníkov z ďalších vedeckých disciplín.
Práve rozmanitosť odborných prístupov podľa nej odráža komplexnosť Baziliky Božieho hrobu, kde sa archeologický výskum stretáva s tisícročnou históriou Jeruzalema, rozličnými kresťanskými komunitami a živou kresťanskou pamäťou.
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia
