Vatikán 16. septembra (VaticanNews) Pri príležitosti výročia koncilovej deklarácie Dikastérium pre náuku viery, Dikastérium na podporu jednoty kresťanov a Dikastérium pre medzináboženský dialóg vydávajú nótu Cesta nádeje, v ktorej opätovne vyzývajú bojovať proti fundamentalizmu a extrémizmu, zanechať „logiku obrany, nepriateľstva či dobývania“ a chrániť náboženskú slobodu.

Vo svojej dobe znamenala prelom vo vzťahoch medzi katolíkmi a židmi i veriacimi iných náboženstiev a zároveň bola majákom nádeje v období po druhej svetovej vojne. Dnes, o šesťdesiat rokov neskôr, zostáva koncilová deklarácia Nostra aetate orientačným bodom, ktorý má pomôcť „nanovo budovať túto nádej v našom svete spustošenom vojnou a v našom poškodenom prírodnom prostredí“.

Nie diskriminácii a prenasledovaniu

Pri príležitosti 60. výročia koncilovej deklarácie preto Dikastérium pre náuku viery, Dikastérium na podporu jednoty kresťanov a Dikastérium pre medzináboženský dialóg vydávajú nótu Cesta nádeje. Dokument približuje hlavné etapy dialógu po vydaní Nostra aetate a znovu pripomína nadčasové posolstvo:
„Cirkev zavrhuje akúkoľvek diskrimináciu alebo prenasledovanie pre rasový pôvod, farbu pleti, spoločenské postavenie či náboženskú príslušnosť, pretože sa to protiví Kristovmu duchu.“

Cesta od koncilu až po dnešok

Text podpísali prefekti príslušných dikastérií, kardináli Víctor Manuel Fernández, Kurt Koch a George Koovakad, a ich sekretári: Mons. Armando Matteo, Mons. Flavio Pace a Mons. Indunil Janakaratne Kodithuwakku Kankanamalage.

Dokument vychádza zo vzniku Nostra aetate a spája ju s deklaráciou Dignitatis humanae, zameranou na právo na náboženskú slobodu. Ako uvádza nóta:
„Nijaký rešpektujúci vzťah k iným náboženstvám nie je úprimný ani uskutočniteľný bez súčasného rešpektovania náboženskej slobody druhých.“

S rovnakým „presvedčením“ signatári požadujú „slobodu pre kresťanov v krajinách, kde sú menšinou“, pričom poukazujú na „prenasledovanie“, ktorým ešte aj dnes „trpia kresťania v rôznych častiach sveta zo strany extrémistických náboženských skupín“. „Každé prenasledovanie z náboženských dôvodov je vždy porušením ľudskej dôstojnosti.“

Vzťah medzi židmi a kresťanmi

Veľký priestor dokument venuje vzťahom medzi kresťanmi a židmi. Cesta nádeje znovu zdôrazňuje, že „Božia zmluva so židovským národom je neodvolateľná a táto skutočnosť neustále oslovuje Cirkev“.

Solidarita so židovským národom zahŕňa aj „spoločný boj“ proti antisemitizmu. V tejto súvislosti dokument konštatuje, že konflikty na Blízkom východe „zanechali svoju stopu“ aj na židovsko-kresťanskom dialógu.
„Mnohé mosty komunikácie sa otriasli a naďalej sú vystavené skúške pre rozdielne interpretácie udalostí, ktoré sa odohrali,“ uvádzajú dikastériá a vyzývajú zachovávať a rozvíjať „vzájomné poznanie a úctu“, ktoré zostali pevné počas šesťdesiatich rokov „spoločnej práce“.

Viditeľné ovocie dialógu

Práve táto práca, zdôrazňuje text, priniesla „viditeľné“ ovocie aj v dialógu s islamom a ďalšími náboženstvami.
„Vznikli trvalé priateľské vzťahy medzi náboženskými predstaviteľmi, začali sa spoločné vzdelávacie a sociálne projekty a boli vydané spoločné vyhlásenia v reakcii na humanitárne tragédie, vojny či environmentálne krízy.“

Nie islamofóbii

Tri dikastériá zároveň kritizujú prejavy „islamofóbie“, ktoré „primerane nerozlišujú prípady fundamentalizmu a násilia od pokojného života ostatných moslimských veriacich, ktorí sa integrujú a pracujú v krajinách, ktoré ich prijímajú“.

Ťažkosti dialógu

Dokument poukazuje aj na „ťažkosti dialógu“, ktorého základy podkopávajú „rast fundamentalizmu“, „pretrvávanie predsudkov“, „politická manipulácia náboženskej príslušnosti“ a „násilie páchané v mene Boha“.

Správať sa ako bratia

Táto cesta preto zostáva „náročná“. Dokument vyzýva „prekonať postoje vylučovania, pohŕdania či ľahostajnosti, ktoré dlho prevládali“.

„Isteže nemôžeme vzývať Boha, Otca všetkých ľudí, ak sa nechceme bratsky správať voči niektorým ľuďom, stvoreným na Boží obraz.“

Zanechať logiku obrany, nepriateľstva či dobývania

Tvárou v tvár tým, ktorí v dnešnej dobe „podnecujú rozdelenia a pripravujú konflikty“, sú veriaci rôznych tradícií povolaní „s jasným pohľadom a nádejou hľadať podmienky pokojného spolunažívania“ a „zanechať logiku obrany, nepriateľstva či dobývania“. Výzvou je stať sa „tvorcami pokoja a bratstva“.

Salvatore Cernuzio – Vatikán
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia