Spišská Kapitula 16. septembra (TK KBS) Kardinál Grzegorz Ryś sa počas svojej návštevy Spišskej diecézy stretol aj s členmi diecézneho synodálneho tímu. Popoludňajšie stretnutie bolo venované najmä praktickému uskutočňovaniu synodality na úrovni diecézy a jednotlivých farností, úlohe pastoračných rád, charizmám laikov a pôsobeniu Ducha Svätého v živote Cirkvi.
Kardinál Ryś zdôraznil, že synodalita je proces, ktorý potrebuje čas, trpezlivosť a predovšetkým konkrétnu skúsenosť spoločenstva. Povzbudil prítomných, aby sa nebáli uskutočňovať už teraz tie podnety, ktoré je možné realizovať na miestnej úrovni.
„Teraz je chvíľa, aby sa synodalita uskutočňovala na diecéznej úrovni i na úrovni farností. Robte to, čo je možné. Nie všetko sa dá urobiť naraz a nie všetci sa zapoja. Je to proces,“ uviedol kardinál.
Osobitnú pozornosť venoval farským pastoračným radám. Ako príklad predstavil skúsenosť Krakovskej arcidiecézy, kde sa pastoračné rady v minulosti systematicky oboznamovali s dokumentmi Druhého vatikánskeho koncilu a dnes sa vo veľkom počte zapájajú aj do diecézneho synodálneho procesu. Podľa kardinála je dôležité, aby sa synodalita nestala iba témou diskusie, ale spôsobom, akým sa vo farnostiach spoločne počúva, rozlišuje a prijímajú konkrétne pastoračné rozhodnutia.
Silnou témou stretnutia bolo pôsobenie Ducha Svätého. Kardinál pripomenul, že Cirkev nemožno redukovať iba na inštitúciu a organizačné štruktúry.
„Nie sme tu preto, aby sme kontrolovali Ducha Svätého, ale aby sme mu vytvárali priestor, aby mohol konať,“ povedal.
Ducha Svätého prirovnal k vode a vetru. Voda nemusí byť pri príprave čaju na prvý pohľad viditeľná, no bez nej by čaj neexistoval. Podobne Duch Svätý často pôsobí ticho a nenápadne, no bez jeho prítomnosti niet skutočného života Cirkvi. Vietor zasa nemožno chytiť ani ovládať, a rovnako nemožno pôsobenie Ducha uzavrieť do ľudských schém a plánov.
Kardinál Ryś hovoril aj o charizmách a službách v Cirkvi. Pripomenul učenie apoštola Pavla z 1 Kor 12, podľa ktorého Duch Svätý rozdeľuje rozličné dary pre dobro celého spoločenstva. Tieto dary nie sú viazané iba na vysvätenú službu, ale vychádzajú aj z krstu a povolania každého veriaceho.
Zdôraznil preto potrebu rozpoznávať schopnosti a charizmy laikov a dávať im priestor tam, kde môžu slúžiť dobru spoločenstva. Synodálna Cirkev podľa neho predpokladá, že kňazi i laici dokážu navzájom počúvať svoje dary a spoločne rozlišovať, čo Duch Svätý od konkrétneho spoločenstva žiada.
Jednou z hlavných myšlienok stretnutia bolo aj rozlíšenie medzi „skutkami pre Boha“ a „Božími skutkami“. Kardinál poukázal na Jn 6 a pripomenul, že kresťan nie je povolaný iba vytvárať vlastné projekty „pre Boha“, ale predovšetkým rozpoznávať, čo Boh už koná, a zapájať sa do jeho diela.
„Sme povolaní pozerať sa na to, čo Duch Svätý robí v Cirkvi, a pridať sa k tomu. Zapájajme sa do Božích skutkov, nie iba do vlastných skutkov pre Boha,“ zaznelo počas stretnutia.
Kardinál sa venoval aj otázke prijímania synodality medzi kňazmi. Podľa neho nemožno všetko dosiahnuť teoretickými argumentmi. Rozhodujúca je pozitívna skúsenosť spoločenstva.
„Kňaz sa musí naučiť, že pre spoločenstvo je kňazom, ale spolu s nimi je kresťanom,“ zdôraznil.
Podľa kardinála Ryśa sa aj ľudia, ktorí sú voči synodalite skeptickí, môžu najlepšie presvedčiť prostredníctvom konkrétnej skúsenosti dobre fungujúceho kresťanského spoločenstva.
Stretnutie vyústilo do povzbudenia, aby synodálna cesta pokračovala predovšetkým cez konkrétne vzťahy, spoločné rozlišovanie a otvorenosť voči pôsobeniu Ducha Svätého.
Kardinál na záver pripomenul, že evanjelizácia nikdy nie je dielom jednotlivca: „Evanjelizácia sa nikdy nerobí osamote, ale ako spoločenstvo.“
Zdroj: Spišské biskupstvo
