Francúzsko 7. septembra (TK KBS) V súvislosti s návštevou, ktorú pápež Lev XIV. uskutoční 28. septembra v Metz na záver svojej apoštolskej cesty vo Francúzsku, luxemburský arcibiskup kardinál Hollerich pripomína aktuálnosť učenia Roberta Schumana, jedného zo zakladateľov Európy, a zdôrazňuje potrebu mužov a žien, ktorí sa neboja vstúpiť do „džungle“ politiky, aby pôsobili v prospech mieru a spravodlivosti, „schopných pozerať sa za hranice bez toho, aby popierali vlastnú identitu“.

Vyrastal v kultúre pohraničia a namiesto cesty nenávisti a nacionalizmu si zvolil cestu zmierenia a stretnutia. Tak kardinál Jean-Claude Hollerich SJ, luxemburský arcibiskup, zhŕňa hlavné ľudské a duchovné dedičstvo Roberta Schumana, muža modlitby a činu, ktorý bol jedným z architektov projektu európskej integrácie. V súvislosti s návštevou Metz na francúzsko-nemeckej hranici, kam pápež Lev zavíta 28. septembra na záver svojej pripravovanej apoštolskej cesty vo Francúzsku, sa zamyslenie kardinála nad touto kľúčovou postavou dejín kontinentu ukazuje ako mimoriadne aktuálne.

Hranica nie ako múr, ale ako most

Hranica nie ako múr, ktorý oddeľuje, ale ako most a miesto, kde môže vznikať niečo plodné. Taká bola skúsenosť francúzskeho politika Schumana, s ktorým kardinál zdieľa luxemburský pôvod. Schuman pochopil, pripomína Hollerich, že je možné brániť vlastnú identitu bez toho, aby sme identitu druhých považovali za hrozbu.

Z biografie Schumana kardinál zdôrazňuje jeho štúdium na luxemburskom Athénée, ktoré v tom čase sídlilo v bývalej jezuitskej škole. Práve tam sa začala upevňovať jeho kresťanská viera, ktorá neskôr výrazne prenikla do jeho politickej činnosti a ako štátnika ho vždy viedla k hľadaniu spoločného dobra, spravodlivosti a mieru.

V slávnom vyhlásení z 9. mája 1950, pripomína ďalej Hollerich, Schuman uviedol, že Európa nevznikne naraz ani ako jeden ucelený projekt. Mala sa rodiť prostredníctvom konkrétnych uskutočniteľných krokov, ktoré by predovšetkým vytvárali „skutočnú solidaritu“.

Dôraz teda nekládol na veľké vyhlásenia či krásne utópie, ale na budovanie spolupráce a vzájomnosti, povedané dnešným jazykom, „zdola“.

„Hrôzy koncentračných táborov mu trhali dušu,“ hovorí kardinál a zdôrazňuje, že „po hrôzach vojny by bolo pochopiteľné chcieť hľadať pomstu. Schuman sa však rozhodol budovať nový vzťah s Nemeckom. Pre hlboko veriaceho kresťana, akým bol, nemohlo byť zmierenie iba politickou stratégiou. Muselo sa stať morálnou a ľudskou požiadavkou.“

Brániť svoju vlasť bez pohŕdania vlasťou suseda

„Schumanov príklad ukazuje, že politické povolanie má zmysel,“ dodáva luxemburský arcibiskup. Stáva sa ním vtedy, keď sa politika stane „miestom, kde sa rany dejín postupne premieňajú na cesty smerujúce k budúcnosti“, keď sú muži a ženy schopní byť „neúnavnými tvorcami a budovateľmi mieru“.

Kardinál je presvedčený, že „potrebujeme mladých ľudí, mužov a ženy modlitby a presvedčenia, ktorí sa neboja vstúpiť do ‚džungle‘ politiky, aby pôsobili v prospech mieru a spravodlivosti. Z tohto pohľadu viera nie je únikom od reality, práve naopak.“

Preto projekt Európy, ktorý vytvoril Schuman, zostáva podľa Hollericha hlboko aktuálny. Potrebujeme ženy a mužov „schopných pozerať sa za hranice bez toho, aby popierali vlastnú identitu, brániť svoju vlasť bez pohŕdania vlasťou svojho suseda a premieňať rozdiely na príležitosti na spoluprácu“.

Autor: Antonella Palermo – Vatikán
Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia